Keď som pred pár desiatkami rokov po prvý raz počula o runách, mala som pocit, že sa ku mne vrátilo čosi dávno mnou poznané, no zabudnuté. Veľmi silno ma oslovili. Každý symbol runy akoby ku mne prehováral a svojou energiou mi chcel vrátiť zabudnuté praktiky.
S runami pracujem veľmi rada a mám k nim obrovský rešpekt.

Našla som si knihy a články rôznych autorov, no a pustila som sa do štúdia, skúmania.
Dozvedela som sa, že skôr ako sa začali používať runové kamene, v historických prameňoch máme termín „runové palice“. Boli to drevené palice, do ktorých boli vyryté jednotlivé runy.
Ako prvé som si vyrobila vlastnú sadu runových kameňov, začala som cvičiť postupne jednotlivé pozície rún a meditovala som s každou runou samostatne, aby som precítila ich podstatu a silu. Pochopila som, že každá runa nesie význam, ktorý označuje dôležitý koncept spätý s každodenným životom dávnych ľudí, od ktorých toto učenie máme. Potreba predvídať a vhodne ovplyvňovať výsledok vlastnej práce v priebehu roka si žiadalo magické spojenie s bohmi. Preto má každá runa v sebe určité posolstvo a má vzťah k niektorému zo severských bohov. Významy jednotlivých rún sa do značnej miery zakladali na bojovníkoch a jednoduchom živote poľnohospodárov v dávnych dobách.
Runy predstavujú mocný duchovný nástroj, pretože definujú stavy nášho bytia a vzorce nášho vedomia. Runové znaky majú pôvod v keltskej abecede a pripisuje sa im moc kúziel a veštieb. Severská kultúra Germánov a Škandinávcov si ihneď v našej mysli predstaví Vikingov. Ich povesti, bohovia a hrdinovia, ich víťazstvá a epické básne sú vryté do našich pamätí.
„Runa“ znamená tajomstvo, mystérium, alebo tajnú radu a objavuje sa vo väčšine keltských a germánskych jazykov, čo umožnilo široké rozšírenie runových náuk po starovekej Európe. Runy sú písmom, ktoré používali germánske kmene aj v čase sťahovania národov a v rannom stredoveku (vikingská doba). Po prijatí kresťanstva začal ich pozvoľný ústup z bežného života a nahrádzali sa latinkou. Ojedinele sa udržali až do 19. storočia v odľahlejších oblastiach Nórska a na Islande.
O skutočnom pôvode rún sa vedú rôzne diskusie, rôzne názory, ale symbolickú povahu týchto runových znakov, myslím si, najlepšie vystihuje runová mytológia. Symboliku týchto tajných magických znakov, úzko spätú s prírodou, nachádzame v severskom mýte (Staršia Edda) o bohu Ódinovi. Podľa Staršej Eddy, zbierky staroislandských mytologických piesní a básní (Runatál je posledná časť zbierky Výroky Vysokého, ktorá popisuje spôsob získania rún a ich správne magické využívanie a moc, ktoré runy majú) pochádzajú runy od samotného starogermánskeho boha Ódina, ktorý visel na posvätnom strome poznania Yggdrasil (jasane) deväť dlhých nocí a dní prebodnutý oštepom bez vody a jedla. V tomto symbolickom „zasvätení“ sa prejavilo poznanie tajomných runových znakov. Ódin, ktorý dosiahol vyššieho stavu vedomia prijal runy a vrátil sa do sveta ľudí aby im ich odovzdal. Runy majú teda pôvod aj v povestiach o Ódinovi. Severania si poznatky o živote nezapisovali, ale ukladali ich do veršov, ktoré sa učili naspamäť a predávali si ich z generácie na generáciu. A k tomuto účelu používali práve runové znaky. Runy ale tiež využívali pre magické účely.
Samozrejme že nie je potrebné aby sme ako boh Ódin prešli ťažkou skúškou a viseli deväť dní a nocí dole hlavou na strome kvôli pochopeniu rún. Vedomosti o runách sú nám našťastie prístupné. Runy odhalili skryté možnosti tajných síl prírody a umožnili „obyčajným smrteľníkom“ vyvinúť tak v sebe nové vnímania. Veľký dar rún a ich transformujúcich síl sa stal dostupným celému ľudstvu. Ódin preukázal jednu veľmi dôležitú pravdu, teda „predtým ako sa nájdeme aby sme zistili kto sme a čo skutočne sme, musíme sa otvoriť nášmu vyššiemu ja, a na oplátku sa otvorí v prospech menšieho ja.“
Runy sa dnes tešia obnovenému záujmu a nám dnes ponúkajú nový, presnejší spôsob kladenia otázok týkajúcich sa nášho života, našich činov a ich následkov. V runách sa vraciame k svojim koreňom a nachádzame zdroj nášho osudu, ktorý pramení pod stromom sveta Yggdrasilom.
Runová mágia však prešla aj obdobím stagnácie, predovšetkým v dobách nástupu kresťanstva. Napriek tomu sa však znovu objavila, presadila sa a prežila nové obdobie rozkvetu.

Pri práci s runami si predstavujem každú runu ako samostatnú bytosť, mám ku každej osobitú úctu, pretože každá je niečím iným, niečím, čo vo mne pozdvihne, či utlmí práve to, čo potrebujem. Niekedy mám pocit, že práve táto „spolupráca“ jednotlivé runy oživuje, pretože chcú byť oživené. Potom môžem kľudne povedať, že runa je živá bytosť.

Runy nám môžu dať krídla, no môžu nás tiež zničiť. Sila rún sa nášho podvedomia veľmi silno dotýka. Pokiaľ naše emócie nie sú nami zvládnuté – spracované, tak tam, kde sa v nás skrýva strach, tam sa môže v nežiaducej, či nečakanej chvíľke objaviť. A naša magická práca je zmarená a môžeme začať odznova.

Energia rún pôsobí či tomu veríme, či nie. Pri práci s runami dôverujem sama sebe, to je podstatné. A neustále si dopĺňam vedomosti. Vždy objavím niečo nové, čo ma posunie ďalej.
A čo je dôležité, runy nie sú ani dobré ani zlé. Našou prácou, naším zámerom – programom sa nakoniec prejavia. Samy o sebe sú v rovnováhe. Tvoria celok, ktorý symbolicky vyjadruje životnú ľudskú púť.
Pre pochopenie významu rún nestačí poznať iba základné pravidlá, mať základné poznatky, základné významy jednotlivých rún, je potrebné neustále prehlbovať svoje znalosti o runovej mágii. Je to štúdium na celý život, presne tak, ako samotná mágia. Aspoň ja to tak chápem a cítim. Pretože obsiahnuť všetko potrebné, čo je v jednej rune skryté, sa nedá jedným výrazom. V runách sú skryté prastaré vedomosti o skrytých vesmírnych a prírodných zákonoch, silách, bytostiach, …
Runová mágia a runové rituály sú veľmi silné a účinné aj v dnešnej dobe.