Obrázok
Slnečné lúče, ktoré v ten deň vyšli z poza oblakov príjemne hriali. Vzduchom, pomaličky ale isto bolo cítiť prichádzajúcu jar.
Bolo už neskoro. Noc pohlcovala jeho pohľad z okna smerujúci ku oblohe plnej hviezd. Plakal a jeho slzy zalievali jeho tvár plnú vrások. Uvedomoval si, že skutočnosti nabrali širokého charakteru, ktorý nemožno z jeho pozície zdanlivo zvrátiť. Vonku na strome pred domom sedela mlčky sediaca vrana.
Slnečné lúče, ktoré v ten deň vyšli z poza oblakov príjemne hriali. Vzduchom, pomaličky ale isto bolo cítiť prichádzajúcu jar.
Mala som okolo 23 rokov, keď som pracovala v jednej zahraničnej firme ako administratívna pracovníčka a popritom som si dorábala univerzitu.
Pred mrakodrapom na 5 avenue sa opäť objavilo vládne auto s eskortou a z limuzíny vyšiel neznámy mladý muž, ktorý smeroval cez vchod priamo ku výťahu, pri ktorom ho čakal už sluha a viezol ho na x-té poschodie za jeho dlhoročným učiteľom, priateľom a nadriadeným..
Sedím si len tak v oáze Sahary a predo mnou vidím studničku. Pozriem dnu a na jej dne, pod hladinou priezračnej vody vidím kamienky. Niektoré malé, niektoré veľké.
Je pokojná noc. Všetci pokojne spia. Ja píšem slová prehovárajúce práve k tebe. Áno, k tebe. Vonku svieti mesiac a ty pozeráš z malého domčeka na kopčeku pri jazere na oblohu a oči Ti zalievajú slzy.
Dlho som zvažoval, či uvediem tento článok, fikciu, ale dnes som sa práve tak rozhodol.