Cestovateľ uvažoval nad tým, čo spôsobilo chaos. Potreboval to vedieť, aby sa mohol opäť vrátiť späť s poznaním právd v čo verili tí, čo majoritne žili v druhu kultúry kam mal mať najnovšie namierenú svoju misiu.
Je v tom to čo vytvorili ako svoje nové poznanie títo noví ľudia vo svojej novej viere? Alebo sa stalo niečo iné, čo spôsobilo problémy? V čom a kde väzí odpoveď? Potom ho napadla iná myšlienka. Kto a prečo im cestou ich nového spasiteľa poskytol uvedenú vieru, keď pravda väzí v inom? Zobraziť celé »

Dvere sa nehlučne otvorili a dnu vkĺzla postava v plášti. Vyžarovala z nej sila a aj keď bola úplne nehlučná, bolo ju cítiť okamžite.
Postava si prisadla k stolu a hlasom, ktorý by desil každého tvora zeme, sa prihovorila Pandoríne:
“Ó, ty bytosť kedysi ľudská, našla si odpoveď i na to, čo spôsobila tvoja matka zemi a životu? Našla si už odpoveď i na to, prečo sa život zachoval?” Zobraziť celé »

Dvere sa objavili opäť v priestore. Boli dvojkrídlové a akoby viseli nad zemou. Boli ešte stále otvorené a pomaly sa v nich zjavila Pandorína. Spojenie s Cestovateľom zapríčinilo, že zachytila časť jeho úvah. Teraz ju však najviac zaujalo to, v akej dobe sa ocitla. V dobe, do ktorej ju poslali, totiž na zemi už nemal jestvovať žiadny život a pritom tu bolo neskutočne živo. Zobraziť celé »

Bytosť v plášti sa stratila očiam každého. Doslova sa rozplynula v priestore.
Následne sa o objavila na inom mieste a v inom svete. To, kde sa ocitla, však vedela len ona.
Ten, kto by si myslel, že cítila niečo ako sklamanie, že dievča uniklo, by sa asi udivil, že tomu tak nie je. Ak by mohla niečo cítiť, tak by to bolo uspokojenie z výsledku. Dievča síce uniklo a žilo ďalej, ale on bol aj tak spokojný. Zobraziť celé »

Roztiahnutými krídlami plachtil po oblohe. Pokojne, ako sa na kráľa oblohy patrí. Plachtil a díval sa na ostatných kráľov oblohy ktorí však plachtili tak ďaleko, že len on ich mohol vidieť. Boli ako malé bodky a predsa to boli ďalší králi oblohy.
Kondor je vládcom oblohy a nikto iný nie je tak majestátny, ako práve on – Kondor. Zobraziť celé »

Cesta z práce. Z polovice vyprahla púšť pripomínajúca sám život. Ó aký honosný a veľkolepý vieš byť, plný emócií, selektívne deliacich sa a sprvoti tvoriac pocity prežitkov, neopakovateľných zážitkov. Tkviem v tebe, no i tak potom všetkom sa stávam čím ďalej, tým viac prázdnejším. Opadá zo mňa dážď a otváram dvere do podzemnej garáže. Sadám si do auta a vychádzam von bránou. Premýšľam nad chodiacimi postavami, ktoré kráčajú po chodníkoch na ktorých prach dnes nestúpa smerom k mračnami zamorenej oblohe. Všetko je tak zamatovo prazvláštne. Zobraziť celé »