Pozerám do tmy. Vidím siluetu postavy, ktorá stojí kúsok odo mňa a lopatou zahrabáva nejaké čudné listy. Po chvíľke, odchádza. Zobraziť celé »

Kráčala chodníkom ktorý sa klenul do malého kopca. Na tom kopci v tichu piesne prírody bol umiestnený domček. Stačila myšlienka a vôľa a bola by sa preniesla priamo dnu, ale chcela byť súčasťou tejto piesne a byť súčasťou života. Každý chceme stále to, čo nemáme? Zobraziť celé »

Ohlodané, na zemi rozdrobené kúsky kontinentov sa tvária veľmi prívetivo avšak moja poloha sa v tomto smere ani moc neobmenila a dokonca ani nezmenila formu bytia. Zobraziť celé »

Ocitám sa vo vesmíre, na moment len tak pripnutý. Spomínam na vidiek, na tie pestrofarebné lesy, ktoré sa rozprestierali ponad priezračné pláne roztriešteného zrkadla môjho obrazu pozerajúceho sa na monitor počítača, do ktorého zaznamenávam Vami práve prečítane riadky. Zobraziť celé »

Zamyslel sa. Jedna epizóda a koľko životov prelínala? Koľko ich tam bolo spomenutých? A tie desiatky nespomenutých ktorých sa tie životy tiež dotkli? Díval sa okolo seba a spomienky na budúcnosť boli zaujímavé. Zobraziť celé »

Roky bežali ako keby mali vietor v plachtách.
Po meste kráča starý muž a len tak bezcieľne ide do maličkého obchodíku. Hm kedysi chodil do toho najdrahšieho reťazca a ukazoval na kohúťom tele pávie perie a že on na to má sa tam len tak premávať aj keď nič nepotrebuje, ale vtedy už bol skoro úplne sám a tu aspoň budil dojem, že je vzorný a stará sa o tých najbližších, čo mu ostali lebo ho ešte potrebovali. A u náhodných bývalých chcel vyvolať dojem sily, čo však už bola len ilúzia v jeho mysli, ale on si to vtedy ešte nepripúšťal.
Ale aj toto je už tak dávno preč. Zobraziť celé »