Na moment som prepol. Navrátil som sa späť a zrazu som bol v sne. Prebral som sa a ležal som v piesku. Bol som na púšti. Ako sa snažil vstať, zrazu sa začalo zo zeme dvíhať piesočná búrka. Krok za krokom som si držal jednou rukou habit a druhou som si kryl oči, ktoré nevideli zrazu ani na konček nosa. Niekde v diaľave som uzrel čierneho jaguára s levom. Majestátne stáli v diaľke a za nimi stál faraón, ktorý na mňa mával. Ako som sa k ním pomaly a ťažko pokúšal priblížiť, upadol som od únavy na zem, zaspal som a tým som sa navrátil do sveta snov a odtiaľ cez paralely späť do pyramídy a komnaty v nej. Zobraziť celé »
Tagy: Zabudnute spomienky
Bol som tu a pritom nikde. Nebol to svet, ani živých, ani mŕtvych, všetko to, čo vedomie vykresľovalo napokon prepisovalo do uvedomelej podoby vnímania duše ako niečo abstraktné, neopísateľné no zároveň jasné a zrozumiteľné z pohľadu podstaty a prapodstaty bitia bytosti, ktorej súčasťou som. Zobraziť celé »
Tagy: Zabudnute spomienky
Je opäť tmavá noc. Zaspávam a pomaly zatváram svoje viečka. Ponáram sa do sveta snov. Tam niekde vonku blikajú v domcoch namiesto sviec nočné lampy, ktoré prezrádzajú insomniu ktorá sa tu vo svete živých ešte poneviera. Zobraziť celé »
Tagy: Zabudnute spomienky
Tiché kroky ma sprevádzajú do tajomnej komnaty, kde vždy keď bdiem, nachádzam stratený čas. Vchádzam dnu. Krok za krokom sa spomaľuje a spaľuje niečo, čo nazývam časom a priestorom. Po chvíli sa usádzam do kresla, ktoré bolo voľakedy čalúnené ale i tento fakt v tomto momente zaniká. Zaniká takmer všetko okrem mňa. Zobraziť celé »
Cesta z práce. Z polovice vyprahla púšť pripomínajúca sám život. Ó aký honosný a veľkolepý vieš byť, plný emócií, selektívne deliacich sa a sprvoti tvoriac pocity prežitkov, neopakovateľných zážitkov. Tkviem v tebe, no i tak potom všetkom sa stávam čím ďalej, tým viac prázdnejším. Opadá zo mňa dážď a otváram dvere do podzemnej garáže. Sadám si do auta a vychádzam von bránou. Premýšľam nad chodiacimi postavami, ktoré kráčajú po chodníkoch na ktorých prach dnes nestúpa smerom k mračnami zamorenej oblohe. Všetko je tak zamatovo prazvláštne. Zobraziť celé »
A opäť prichádza nové obdobie. Večerná obloha sa zmení a zimný slnovrat naplní naše prázdne duše. Kalich zvierajúca ruka pomaly slabne a pri pohľade von oknom na nočný horizont začína v ňom samom driemať život a zobúdza sa v ňom nikdy nekončiaca smrť. Zobraziť celé »
Kresliac oblúk, jasným bodom, zanechávajúc stopu a tvoriac kruh. Stred zostal nedotknutý a zahmlený, ako je to obvykle zvykom. A tak opäť, zabárajúc sa hrotom do mäkkého a krehkého papiera pripomínajúceho telo, som krok za krokom naprieč životu začal kresliť ďalší z kruhov. Ťahom, naučeného spôsobom života, skúsenosťami som pritláčal a zároveň zjemňoval hrúbku čiary, ktorá tvorila ďalšie kruhy.