Pozerám do tmy. Vidím siluetu postavy, ktorá stojí kúsok odo mňa a lopatou zahrabáva nejaké čudné listy. Po chvíľke, odchádza. Zobraziť celé »

A tak vchádzam do lesa. Na ľavej strane si cupitá veverička smerom ku stromu na ktorom kvitli ružovkasté bukvice úhľadného tvaru hnedého dozvuku pripomínajúceho odchádzajúceho drevorezbára do dôchodku, ktorý nezaplatil ani posledné inkaso, ani posledný účet telefónu všetkým tým, ktorí ho celý život len zotročovali svetom, ktorý mu predstierali ako jeho vlastný. Zobraziť celé »

Ohlodané, na zemi rozdrobené kúsky kontinentov sa tvária veľmi prívetivo avšak moja poloha sa v tomto smere ani moc neobmenila a dokonca ani nezmenila formu bytia. Zobraziť celé »

Ocitám sa vo vesmíre, na moment len tak pripnutý. Spomínam na vidiek, na tie pestrofarebné lesy, ktoré sa rozprestierali ponad priezračné pláne roztriešteného zrkadla môjho obrazu pozerajúceho sa na monitor počítača, do ktorého zaznamenávam Vami práve prečítane riadky. Zobraziť celé »

Mŕtvy muž stojí na pobreží a pozerá dole z útesu na skaly obmývané morom. Hlavou sa mu hýri mnoho myšlienok, až ich nedokáže od svojej zaujatosti sledovať. Pozerá ako v bezvedomí hypnotizovaný daným okamihom. Ja sa pokúšam kráčať plážou, ktorá sa týči popod časť skalnatého útesu. V diaľave vidím muža, ktorý sa ako nemý pozerá tam dolu pod útes. „Azda sa len nepokúsi zoskočiť!“, povedal som si a pokračoval som zabárajúc sa do mokrastého piesku chodidlami. Zobraziť celé »

Na zelenej lúke si rastie nezábudka. Jej korene sú hlboko usadené v zemi, pre ktoréhokoľvek človeka by nebolo problém ju vytrhnúť. Stojím tak nad ňou a obdivujem ju spolu s tou celou scenériou, ktorú mám pred očami. Zobraziť celé »