Počas svojho života som vytvoril v mágii množstvo techník, postupov a spôsobov práce, ktoré dnes učím ďalších žiakov. Mnohí ľudia si možno myslia, že všetko, čo sa nachádza v mojich knihách mágie, vzniklo na prvý pokus. Že som si sadol, niečo napísal a bolo hotovo.

Pravda je však úplne iná.

Aj ja som vytvoril techniky v mágii, ktoré boli zlé.

Niektoré nefungovali tak, ako som predpokladal. Iné sa ukázali ako slepá cesta. Ďalšie síce prinášali určitý výsledok, ale nespĺňali to, čo som od nich očakával.

A viete čo?

Nikdy som ich nezverejnil v knihách mágie.

Do Knihy mágie som zaradil iba tie techniky, pri ktorých som bol po dlhom skúšaní, overovaní a premýšľaní presvedčený, že majú svoje opodstatnenie. Ľudia dnes vidia výsledok.
Nevidia však desiatky až stovky hodín práce, pokusov, omylov, premýšľania a hľadania správnej cesty.

Práve preto svojim žiakom často hovorím:

Nebojte sa zlyhania v mágii. Aj cesta k dobrému riešeniu vedie aj cez omyly.

Neúspech nie je dôkaz neschopnosti

Mnohí začiatočníci majú pocit, že ak sa im niečo nepodarí, znamená to, že na danú cestu nemajú schopnosti.
Podľa môjho názoru je to jeden z najväčších omylov.

Neúspech sám osebe ešte nič nevypovedá o človeku.

Rozhodujúce je to, čo urobí potom.

Nie je hanba zlyhať.

Hanba je nepoučiť sa z vlastného zlyhania.

Počas rokov som si uvedomil, že moje najlepšie poznatky v mágii nevznikli z úspechov, ale z chýb, ktoré som už nikdy nechcel zopakovať.

Keď sa niečo nepodarilo, nesnažil som sa presvedčiť sám seba, že to vlastne funguje. Práve naopak.
Hľadal som príčinu. Premýšľal som, kde som urobil chybu, čo som prehliadol a čo môžem nabudúce urobiť lepšie.

Práve tieto chvíle ma posúvali ďalej.

Úspech človeka poteší.

Neúspech ho prinúti premýšľať.

A veľmi často je to práve premýšľanie, ktoré vedie k novým poznatkom.

Na jednom neúspechu sa niekedy naučí človek viac ako na troch po sebe idúcich úspechoch.

Mágia sa musí rozvíjať

Počas rokov sa mi však stalo ešte niečo, čo považujem za rovnako dôležité.

Niektoré techniky v mágii, ktoré dnes učíme, už nie sú úplne rovnaké, ako keď som ich vytvoril ja.

A som za to rád.

Keď som vytvoril novú techniku, nikdy som ju nepovažoval za nedotknuteľnú pravdu.
Najprv som ju sám overoval. Potom ju skúšali moji žiaci.
Práve oni boli tými, ktorí mi potvrdili, že technika funguje aj v praxi u iného mága.

A niekedy sa stalo ešte niečo zaujímavejšie.

Niektorý zo žiakov prišiel s návrhom, ako techniku mierne upraviť. Alebo zistil, že v určitej situácii funguje ešte lepšie trochu iným spôsobom, než som pôvodne predpokladal.
Posledným príkladom sú Vhiolynta a Cháron.
Obaja prišli s návrhmi na doplnenie dvoch mojich techník.
Ich návrhy som si dôkladne overil a uznal som ich za správne a funkčné.
Aj to je dôkaz, že učenie môže zostať živé bez toho, aby stratilo svoje pôvodné princípy.

Spočiatku som nad tým veľa premýšľal.

Potom som si však uvedomil jednu dôležitú vec.

Ak úprava techniku neznehodnotila, ale naopak ju zlepšila, prečo by som ju nemal prijať?

Veď cieľom nikdy nebolo dokazovať, že všetko v našej mágii musím vymyslieť iba ja.

Cieľom bolo a je, aby sa umenie mágie neustále rozvíjalo.

Aj po všetkých tých rokoch sa aj ja učím.

A veľmi rád priznávam, že niektoré dnešné techniky sú lepšie aj preto, že ich pomohli dotvoriť moji žiaci.

Úlohou učiteľa predsa nie je žiakov brzdiť. Ak by sa báli premýšľať, skúšať nové možnosti a prichádzať s vlastnými nápadmi, nikdy by sa neposunuli ďalej.

A neposunula by sa ani samotná mágia.

Dobrý učiteľ sa učí aj od svojich žiakov

Mnohí si možno myslia, že učiteľ iba odovzdáva svoje vedomosti žiakom.

Podľa môjho názoru je to iba polovica pravdy.

Dobrý učiteľ sa dokáže učiť aj od svojich žiakov.

Ak prídu s lepším riešením, nie je hanbou priznať si to.

Naopak.

Je to dôkaz, že učenie zostáva živé.

Najväčšou odmenou pre učiteľa totiž nie je žiak, ktorý opakuje každé jeho slovo.

Najväčšou odmenou je žiak, ktorý dokonale zvládne základy, začne samostatne premýšľať a dokáže ich rozvíjať bez toho, aby stratil ich podstatu.

Práve vtedy viem, že moja práca mala zmysel.

Nebojte sa skúšať nové cesty

Práve preto svojim žiakom často hovorím:

Ak už niečo dobre ovládate, nebojte sa nad tým premýšľať.
Nebojte sa hľadať lepšie riešenia.
Nebojte sa skúšať nové možnosti.

Samozrejme, až vtedy, keď danú techniku naozaj dôkladne poznáte a rozumiete jej.
Neexperimentujte preto, že chcete byť za každú cenu originálni.

Experimentujte preto, že chcete niečo pochopiť ešte lepšie.

Len tak môže učenie mágie zostať živé.
Len tak sa môže ďalej rozvíjať.

Neustrňte v jednom bode.

Učte sa.
Premýšľajte.
Skúšajte.

A ak objavíte lepšiu cestu, ktorá obstojí v praxi, nebojte sa ju ukázať aj ostatným.

Práve tak sa podľa môjho názoru posúva umenie mágie dopredu.

Záver

Ak by som mal po všetkých tých rokoch odovzdať budúcim generáciám iba jednu radu, znela by veľmi jednoducho.

Nebojte sa zlyhania.

Moje najlepšie poznatky v mágii nevznikli z úspechov.

Vznikli z chýb, ktoré som už nikdy nechcel zopakovať.

Každý omyl ma niečo naučil.

Každý neúspech ma prinútil premýšľať.

A každá chyba, ktorú som si dokázal priznať, ma posunula o krok ďalej.

Ak si z tohto článku odnesiete jedinú myšlienku, nech je to práve táto:

Skutočný pokrok v mágii nevzniká zo strachu urobiť chybu. Vzniká z odvahy skúšať nové cesty, z pokory priznať si vlastné omyly a z odhodlania neustále sa učiť.

Prečo som niektoré techniky nikdy nezverejnil

Počas rokov sa ma viacerí žiaci pýtali, či je v mojich knihách mágii všetko, čo som počas života vytvoril.

Odpoveď znie jednoducho.

Nie.

V mojich knihách mágií sa nenachádza všetko, čo som vytvoril.

Nachádza sa tam iba to, čo sa po dlhodobom skúšaní, overovaní a praktických skúsenostiach ukázalo ako správna cesta.

Mnohé techniky som z mágie po čase úplne vyradil.

Nie preto, že by som ich chcel pred niekým utajiť.
Ale preto, že som zistil, že nie sú dostatočne dobré.

Niektoré nefungovali tak, ako som očakával.
Iné fungovali iba za určitých okolností.
A pri niektorých som jednoducho po čase našiel lepšie riešenie.

Ako učiteľ totiž nenesiem zodpovednosť len za to, čo vytvorím.

Nesiem zodpovednosť aj za to, čo odovzdám ďalším ľuďom.

Preto som nikdy nemal problém priznať si, že niektoré moje nápady neboli správne.

Radšej zahodím vlastnú techniku, než by som mal v mágii učiť niečo, čomu už sám neverím.

Podľa môjho názoru je to povinnosť každého učiteľa.

Možno práve preto dnes ľudia vidia moje úspešné techniky. Nevidia však desiatky ďalších, ktoré som dobrovoľne odložil bokom. A som rád, že ich nikdy neuvidia. Znamená to totiž, že som ich vyradil skôr, než sa mohli stať súčasťou výučby mágie.

“Veď cieľom nikdy nebolo dokazovať, že všetko musím vymyslieť iba ja. Cieľom bolo a je, aby sa umenie mágie neustále rozvíjalo.”

PS:
V najbližšom príspevku –  Moja Kniha mágie a učenie mágie musia ostať živé, ak chcú niečo živé priniesť

 PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk  

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk