Prerušenie života z pohľadu nenaplneného programu emočného tela

Emočné telo, ktoré sa dostalo do medzipriestoru na základe prerušenia života násilím, ktoré nebolo spôsobené inou osobou alebo tragickou udalosťou, sa dostáva do stavu, že nevie opustiť medzipriestor.
Nielen že nevie, ale vlastne ani nemôže. Pretože z karmického programu, ktorého je súčasťou tak isto ako reinkarnačná duša, si uvedomuje, že sa čas nenaplnil.
V prvotný moment prebiehajú veci podobne, ako pri úmrtí naplnením času. To znamená, že prebehne všetko okolo snahy dať o sebe vedieť, ako aj prekvapenie z momentu smrti.
Dokonca, emočné telo zaregistruje aj otvorenie tunela, ale ho nepovažuje za svoj, pretože sa hlavne chce pokúsiť naplniť program v zmysle dĺžky života.
A toto sa ešte môže rozdeliť na niekoľko skupín.
Vzhľadom na to, že došlo k prerušeniu života samovraždou, môže sa stať, že sa emočné telo a karmická časť – duša spoja v jeden celok a zostávajú v medzipriestore naďalej, ako počas fyzického života v tele.
V tomto momente sa potom v medzipriestore spúšťa opakovanie sa určitých životných momentov s prelínaním sa nášho fyzického života a sveta paralely.
Z tohto medzipriestoru sa potom do nášho sveta z času na čas objavujú ako bytosti dávnej minulosti. My to vnímame ako zjavenia duchov. Znamená to, že tam, kde sa určité veci nezmenili, môžeme sa stretnúť s fenoménom prelínania časopriestoru a my sa tým stávame účastníkmi života, ako keby v inej dimenzii. A tak sa môže stať, že v starých hradoch a zámkoch, alebo na rôznych miestach, kde sa udiali rôzne tragické udalosti, sa stretneme s niečím, čo nevieme vysvetliť. Vidíme napríklad osoby v stredovekých šatách, alebo okolo nás prehrmí koč s koňmi a zmizne napr. v lese, kde pritom ani nie je cesta. Keď sa však bližšie informujeme za týmito udalosťami zistíme, že pred stopäťdesiatimi rokmi tam skutočne viedla hradská.
Ak dôjde k narušenie koloritu objektu tak, že sa zachová len zrúcanina, môžeme registrovať určité hmlovité zhluky energií. Môžeme ich pritom aj precítiť až tak, že nám nabehne husia koža. Toto však nie je viazané len na oblasť násilných činov. Môže byť vyvolaná aj náhodnými zjavmi pritiahnutých emočných tiel a podobne.
Vrátim sa však k tomu, že sa emočné telo stáva na určitú dobu obyvateľom medzipriestoru. Nemôže sa vydať na svoju cestu a teda sa snaží naplniť svoj pôvodný životný program. Snaží sa určitým spôsobom pokračovať vo svojej činnosti, ale po krátkom časovom úseku zistí, že to nie je možné. Preto potom dochádza k neustálemu opakovaniu sa určitého deja stále dookola. Čo znamená, že sa veci v živote takejto bytosti dejú, od určitého momentu, neustále dookola. Samozrejme, že si túto vec veľmi dlho neuvedomuje a ani nevie, že sa mu dej opakuje, a že aj preto sa nevie ďalej pohnúť. V jeho ponímaní sa totiž nič nezmenilo. Všetko však má svoj začiatok a aj koniec. V určitých takýchto momentoch ten koniec môže prísť v čase naplnenia času pôvodného života alebo niekoľkých násobkoch uvedeného času. Takáto bytosť sa potom, v závislosti od toho, ako silne je pripútaná do uvedeného medzipriestoru, môže znova stať útočníkom v zmysle použitia svojej identity na iného žijúceho človeka. Poprípade sa môže upriamiť na zotrvanie v priestore, kde žila svoj fyzický život. Pohybuje sa tak, že sa nedá povedať jednoznačne odkiaľ a pokiaľ opakuje svoj životný dej. A ani v akom časovom horizonte sa dá znova uvidieť. Ich život sa totiž neobmedzuje len na občasné zjavenia, ktoré my vidíme. Ich dej sa deje neustále tak vo dne ako aj v noci. Toto je ešte popretkávané emočným prejavom prostredia, v ktorom dej vznikal.
Počas rokov, ak sa hromadili rovnaké emočné vibrácie a nasiaklo nimi prostredie, v ktorom sa aj teraz zdržuje, tak na tomto základe sa to stáva, vo svete medzipriestoru, zárukou existencie pre takýto život. Tieto vibrácie sa totiž nezničia presunom a či prestavaním objektu, ale zostávajú v takom stave v akom vznikali.
Teda, ak my vidíme, že niekde v objekte sa určitá postava stratí v stene, hoci vedľa nej sú dvere, tak sa môže jednať o moment rozdielnosti toho, v akom čase sa tie dvere kde nachádzali. Totiž je celkom reálne, že sa budova prestavala, ale v jej čase (tej postavy, ktorá zmizla v stene) sa tak neudialo.
Tu v tomto momente sa dá povedať, že došlo k prelínaniu časopriestoru aj v zmysle dimenzií.
Vrátim sa však k tomu, ako sa takáto bytosť po čase môže odpútať od sveta, v ktorom takto uviazla.
Prvá alternatíva je tá, že sa po čase otvorí dimenzný priechod do sveta paralely jednotlivých úrovní a to v rovnakom čase. To znamená, že sa súbežne dokážu dostať do svojich paralel obidve zložky tiel. Na takýto dej sa však musí udiať to, že sa súbežne otvoria dimenzné brány do sveta mŕtvych pre emočné telo, ako aj pre karmickú – duševnú časť tela. V takomto prípade sa obe zložky oddelia od seba bez akýchkoľvek problémov, a okamžite sa dostávajú do svojich paralelných svetov, kde aj patria po fyzickej smrti.
Na to, aby sa takéto niečo udialo však treba čakať niekedy veľmi dlho, mnohokrát desiatky rokov.
Týmto otvorením sa dimenzie je bytosť vtiahnutá do paralely, v ktorej sa jej podstata po rozdelení dostane do jednotlivých svetov paralely, kde patria. Ak aj hneď nedôjde k rozdeleniu, aj napriek tomu pre medzipriestor prestáva už takáto bytosť existovať. Znamená to, že sa už viac nezjavuje.
Ďalším momentom, ako sa to môže udiať, je zásah špiritistu, ktorý svojím mnohokrát neodborným konaním môže takúto bytosť doslova vyprovokovať k tomu, že sa začne brániť a tým zmení konanie takejto bytosti v medzipriestore. Brániť sa začne hlavne preto, že špiritista sa naladí na jej úroveň a frekvenciu, čo samo o sebe ešte nie je prejavom nebezpečia. Prejavom nebezpečia pre takúto bytosť je to, keď takéto naladenie sa udeje so zámerom, aby ju vyhnal preč z jej územia, v ktorom sa nachádza a žije. V tomto momente sa okamžite spúšťa súbeh následných, nekontrolovaných reakcií zo strany takto napadnutej bytosti. Obvykle sa takáto bytosť okamžite prejaví na fyzickej úrovni a začne sa veľmi hlučne správať a dochádza k búchaniu alebo iným zvukovým prejavom. Ak sa aj podarí takúto bytosť špiritistovi dostať preč z jej priestoru, tak je to len otázka času, kedy si takáto bytosť nájde silu na protiútok. Tento protiútok je vždy zameraný na toho, kto uvedený akt vykonal, teda na špiritistu. Takýto protiútok sa vedie v niekoľkých rovinách a ak je daný človek zle pripravený, dostane sa do situácie, ktorú nezvládne a môže spáchať samovraždu. Samozrejme, že v tomto momente sa do sveta paralely dostáva práve tá bytosť, ktorá pôvodne bola uväznená v medzipriestore. Automaticky totiž dôjde k zámene a bytosť, ktorá sa doteraz nemohla odpútať z medzipriestoru, všetko prenechá na tohto nového nasledovníka aj s pozostatkami zaťaženia karmou. Tento sa nachádza v inej lokalite a tým sa teda zjavovanie ukončilo v jednej časti, ale môže začať pokračovať tam, kde doteraz nebolo vôbec nič.
Náš fyzický život však nemusí násilne skončiť len samovraždou. Berieme do úvahy aj momenty, keď nemôžeme dokončiť svoju životnú púť následkom rôznych tragických udalostí.
Jednou z častých udalostí sú napr. autonehody. Ak sa počas života človeka niečo takéto stane a toto nebolo povedzme v pláne z hľadiska karmi, takisto sa môže emočné telo zastaviť v medzipriestore, alebo cestou do svojho sveta paralely.
V prípade, že dôjde k takým rozsiahlym poškodeniam tela, že sa nedá život zachrániť, nie je na koho previesť ťažobu karmi človeka, ktorého životná púť sa takto pretrhla. Aj tu treba rozdeľovať medzi tým či sa jedná o duševnú časť alebo emočnú.
Emočná sa totiž, v tomto prípade, chová presne tak, ako keby došlo k naplneniu cesty, rozdiel je len v tom, že sa nezdržuje prejavmi potreby záchrany a zabráneniu manipulácie tela pred pohrebom. Potom, čo sa oddelilo od tela, sa totiž okamžite dostáva na koniec tunela a chce vojsť do vnútra – do sveta paralely. Dnu sa však ešte nevie dostať pretože čas, kedy sa tam má dostaviť, ešte nenadišiel, a ak sa to dá takto vyjadriť, ešte ho tam nečakajú. Preto, podľa sily zostatkovej karmi sa vracia na určitú vzdialenosť späť do tunela a odtiaľ potom znova pokračuje späť k cieľu svojej cesty.
V takomto prípade sa však prejavy tela na mentálnej úrovni pri fyzickom tele nedajú pozorovať, pretože mentálne telo sa už nenachádza pri fyzickej schránke svojho tela.
Emočné telo sa však v rámci cesty tunelom môže správať presne tak, ako pri normálnom úmrtí. To znamená, že napríklad cestou snov môže dať najavo, čo sa stalo a aj poprosiť, aby čo najmenej na neho mysleli a tým mu umožnili prekonať cestu do svojho sveta, kde už na neho čakajú.
Voči ostatným má tú výhodu, že zvyšná časť karmi, ktorú si mal (takýto človek) odžiť v rámci svojich rokov, a ktorá sa týmto prerušila, na neho nemá dopad. Znamená to, že sa jeho situácia týmto nepriťažila, čo samozrejme nie je u tých, ktorí sami prerušili svoj život skôr ako mali stanovené pri narodení.
Posledným príkladom, ktorý tu opíšem, je situácia prerušenia doby života násilím a to takým spôsobom, že k tomu dôjde zámerne. Jednoducho človeka niekto úmyselne zabije.
Takéto emočné telo sa môže v prvých momentoch správať presne tak, ako pri úmrtí akéhokoľvek spôsobu. Prvotný moment prekvapenia môže privodiť všetky aspekty cez zotrvanie v medzipriestore až po úplný a ničím nerušený prechod tunelom do sveta paralely.
V takýto čas sa ale stáva to, že ten, kto vykonal akt násilia s následkom smrti sa automaticky zaťaží karmou toho človeka, na kom bol vykonaný. A vďaka tomu sa môže emočné telo bez akýchkoľvek prekážok dostať do sveta svojej paralely. Tam sa dostane následne hneď, ako sa oddelilo od fyzického tela. Neviaže sa tu na nič, pretože všetka karma, ktorú malo emočné telo na sebe, sa uvoľnila. Na základe toho, je potom cesta tunelom len, ako keby krátky prelet priamo k svetlu – teda k svojmu svetu paralely.
Ak emočné telo kvôli takémuto prerušeniu života predsa len zostane v medzipriestore, môže tu určitú dobu pôsobiť a dokonca v určitých momentoch aj na fyzickej úrovni. Tým myslím, že sa neraz stáva, že človek stretne takúto emočnú bytosť, dokonca spolu komunikujú a po chvíli je zrazu preč.
V niekoľkých prípadoch o tom písali aj niektoré časopisy, v ktorých sa takéto rubriky objavujú. Tento fenomén však vzniká v spojitosti s iným paralelným svetom než s ktorými sa tu zaoberám. Tento svet potom zabezpečuje, akoby ochranu pre takúto bytosť, ktorá nepatrí ani sem, ale sa ani neuberá do sveta paralely mŕtvych. Po určitom čase sa aj toto emočné telo odpúta z tohto medzipriestoru, nedostane sa však do sveta paralely mŕtvych, ale do sveta takzvaných vyšších bytostí.
Tento fenomén nie je podriadený len násilnému aktu ukončenia života. Takéto zvláštne bytosti sa z času na čas zjavujú a komunikujú s ľuďmi na rôznych úrovniach. A môžu tak škodiť, ako aj pomáhať. To je však už téma na inú kapitolu.

Tagy: Duša, Emočné telo, karma, osud, posmrtný život