Karma, životné skúsenosti a zrkadlo vlastného života

V poslednom období sa často zamýšľam nad tým, aký vplyv má karma na náš život.
Nepíšem ako filozof ani ako duchovný učiteľ. Vychádzam predovšetkým z vlastných životných skúseností a z mnohých situácií, ktoré ma naučili pozerať sa na seba oveľa úprimnejšie.

Dlhé roky som si na ľuďoch všímal ich slabosti, chyby a nedostatky. Možno to súviselo aj s mojou profesiou, keďže som sa denne stretával so sociálnou patológiou, riešil konflikty, závislosti či rôzne formy spoločensky neprijateľného správania. Človek si postupne zvykne hodnotiť, porovnávať a niekedy aj veľmi rýchlo odsudzovať.

Raz mi kolega Ašarat navrhol, aby som napísal nový článok. V tej chvíli mi napadla téma, ktorá podľa mňa vychádza priamo zo života a možno osloví aj ostatných.

Čo vidíš na iných, čakaj na sebe

Táto jednoduchá veta vo mne postupne získala úplne nový význam.

Veľakrát sa mi totiž stalo, že vlastnosť alebo správanie, ktoré som u niekoho kritizoval, sa po čase objavilo aj v mojom živote. Niekedy priamo na mne, inokedy prostredníctvom situácií, ktoré ma prinútili pochopiť druhú stranu.

Akoby nám život nastavoval zrkadlo.

Nie je to trest. Skôr príležitosť pochopiť niečo, čo sme dovtedy nedokázali precítiť. Pokiaľ niekoho odsudzujeme bez toho, aby sme poznali jeho príbeh, môže sa stať, že raz budeme stáť v podobnej situácii. Nie preto, že by nás niekto trestal, ale preto, aby sme získali skúsenosť, ktorá nám dovtedy chýbala.

Keď som pochopil, že život nie je čiernobiely

V živote som sa neraz pristihol pri tom, že som niektorých ľudí alebo celé skupiny ľudí hodnotil príliš rýchlo. Mal som pocit, že ich správaniu rozumiem a že viem, prečo konajú práve tak, ako konajú.

Život ma však postupne priviedol do situácií, v ktorých som mal možnosť spoznať ľudí oveľa bližšie. Nie cez prvý dojem, ale cez ich každodenné starosti, rodinné zázemie, životné príbehy a okolnosti, ktoré ich formovali.

A práve vtedy sa môj pohľad začal meniť.

Nie preto, že by som prestal vidieť chyby alebo nesprávne rozhodnutia. Ale preto, že som začal chápať, odkiaľ mnohé z nich pramenia.

Za každým človekom som zrazu videl životný príbeh, ktorý zvonka nebolo možné rozpoznať.

Pochopil som, že je veľmi jednoduché hodnotiť človeka z diaľky.

Oveľa ťažšie je pokúsiť sa pochopiť, prečo sa stal tým, kým je.

Odvtedy sa snažím byť oveľa opatrnejší pri hodnotení druhých. Nie preto, že by som prestal rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, ale preto, že viem, ako málo niekedy vidíme z príbehu človeka, ktorého máme pred sebou.

Aj práca s mágiou ma postupne učila jednej dôležitej veci – skôr než vyslovíme súd nad druhým človekom, mali by sme sa pokúsiť pochopiť jeho cestu. Často totiž zistíme, že život je oveľa zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá.

Keď mi život nastavil zrkadlo

Spomínam si aj na inú životnú skúsenosť.

Kedysi som sa veľmi hneval na jedného muža. Mal som pocit, že mi prebral moju priateľku. Dlho som v sebe nosil hnev a odsudzoval jeho konanie.

Po čase mi však život pripravil zvláštnu skúšku.

Sám som sa dostal do vzťahu s vydatou ženou.

Je pravda, že jej manželstvo už bolo dlhodobo v hlbokej kríze a prakticky nefungovalo. Napriek tomu som si uvedomil jednu nepríjemnú skutočnosť.

Ocitol som sa v situácii veľmi podobnej tej, za ktorú som kedysi odsudzoval niekoho iného.

V tej chvíli som pochopil, že život nám niekedy nevracia podobné situácie preto, aby nás potrestal.

Vracia nám ich preto, aby sme pochopili aj druhú stranu.

Odvtedy sa snažím oveľa menej súdiť a viac premýšľať nad tým, čo všetko človeka priviedlo k jeho rozhodnutiam.

Krátkodobá karma

Hovorím o tom, čo by sa dalo nazvať krátkodobou karmou – teda o dôsledkoch našich myšlienok, slov a skutkov, ktoré sa prejavujú ešte počas nášho života.

Každý úmysel, dobrý aj zlý, zanecháva určitú stopu.

Každé rozhodnutie vytvára následky.

To, čo vyšleme do sveta, sa nám skôr či neskôr určitým spôsobom vracia. Nie vždy rovnakou formou, ale často veľmi podobnou skúsenosťou.

Práve preto si myslím, že by sme mali byť opatrní najmä pri:

• kritike spoločensky nevhodného správania bez snahy pochopiť jeho príčiny,
• ubližovaní svojim blížnym,
• odsudzovaní a moralizovaní,
• odmietaní iného názoru len preto, že je odlišný,
• neustálej kritike ľudí vo svojom okolí.

Každý človek totiž nesie svoj vlastný príbeh. Neresti nevznikajú vo vákuu. Často sú výsledkom bolesti, strachu, výchovy, životných skúseností alebo okolností, ktoré zvonka vôbec nevidíme.

Pochopenie neznamená súhlas

To však neznamená, že máme schvaľovať zlo alebo zatvárať oči pred nesprávnym konaním.

Existuje veľký rozdiel medzi pomenovaním nesprávneho skutku a odsúdením človeka ako takého.

Pochopenie neznamená súhlas.

Znamená snahu pozrieť sa hlbšie pod povrch a pochopiť, prečo sa človek správa práve tak, ako sa správa.

Práve vtedy sa učíme pokore. Uvedomujeme si, že aj my môžeme raz stáť pred skúškou, o ktorej dnes hovoríme s ľahkosťou.

Čo nás učí práca s mágiou

Ak človek pracuje s mágiou alebo sa venuje duchovnému rozvoju, postupne si začne viac uvedomovať súvislosti medzi svojimi myšlienkami, rozhodnutiami a ich následkami.

Jednou z najväčších lekcií podľa mňa nie je naučiť sa nové techniky, ale naučiť sa lepšie rozumieť sebe samému.

Čím viac človek pracuje na sebe, tým menej cíti potrebu súdiť druhých.

Začne si uvedomovať, že každý nesie svoj vlastný príbeh a že nie všetko je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Záver

Po rokoch som pochopil jednu zvláštnu vec.

Život nás často neučí prostredníctvom úspechov, ale prostredníctvom situácií, o ktorých sme boli presvedčení, že sa nám nikdy nemôžu stať.

Keď niekoho príliš rýchlo odsúdime, život nám niekedy pripraví podobnú skúsenosť. Nie preto, aby nás potrestal, ale aby sme pochopili to, čo sme dovtedy videli iba zvonku.

Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že najväčším učiteľom nie sú knihy ani teórie.

Najväčším učiteľom je samotný život.

Preto sa dnes častejšie pýtam sám seba:

Čo ma chce táto situácia naučiť?

Namiesto toho, aby som sa pýtal:

Prečo je ten človek taký?

Možno práve v tejto zmene pohľadu sa začína skutočný osobný rast.

Preto si myslím, že veta „Čo vidíš na iných, čakaj na sebe“ nie je hrozbou ani strašením.

Je pripomienkou, aby sme boli pokornejší, trpezlivejší a ľudskejší.

Pretože skutočná múdrosť nezačína kritikou druhých.

Začína v okamihu, keď sa človek odváži úprimne pozrieť do vlastného vnútra.

P.S.:

Ak vás zaujíma mágia, paralelné svety, posmrtný život, moje knihy alebo ďalšie odborné články, pozývam vás navštíviť moju stránku www.asarat.sk, kde nájdete desiatky tém venovaných mágii, výučbe mágie a dlhoročnému výskumu v tejto oblasti.

Ak sa popri mágii zaujímate aj o liečivé rastliny, prírodnú medicínu a tradičné spôsoby podpory zdravia, navštívte aj stránkuwww.prirodna-medicína.selekcia.sk , kde spolu s kolegami pravidelne uverejňujeme odborné články zo sveta byliniek, prírodnej liečby a tradičného liečiteľstva.