26
Oct

Posol

   Odoslal Luis a zaradil do Nezaradené

Kedysi to bola možnosť vidieť budúcnosť. Vraj preto, aby sa dala pozmeniť.
Ale dá sa zmeniť to čo je dané? Dnes o tom začínam pochybovať.
Vtedy som videl mnohé skutočnosti ktoré smerovali ku kolapsu a šialenstvu a zániku fyzického života.
Čo sa teda s tým dá robiť? Dá sa zmeniť skutočnosť, alebo ju zmäkčiť? Dnes ešte ani ja sám neviem odpoveď, ale viem, že na konci tej cesty je jedna istota a to tá, že NAKONIEC PRÍDE SMRŤ. (inak je aj to pekný román, čítal som tú knihu)
Čo som to teda vlastne videl?
Cestu hore do nejakých výšin a potom zrazu pád a bolesť a potom len bolesť pri spomienkach na to, čo bolo. A potom príde už len tá smrť a …. .
Čo môže byť po smrti? Nuž môže byť toho mnoho a možno sa ku tomu aj dostanem vo svojej úvahe, alebo aj nie – veď načo.
Videl som teda mnoho rokov dopredu a menil som mnoho životov sa zmenilo, ako mnoho vecí a mnohé z nich som aj povedal vopred. Snažil som sa teda meniť veci, ale dnes viem, že chcieť zmeniť znamená možno aj to, že veci sa proste udejú a prežijú aj tak, aj keď trochu inak.
Zažil som mnohé veci pri ktorých by iný začali padať do kolien no ja som šiel ďalej lebo som vedel, že ešte nie je ten čas, čas keď príde smrť.
V mojich spomienkach sa vynárajú mnohé spomienky na prežité skutočnosti.
Vidím, ako som v bývalej Juhoslávii a pri ľavom spánku mám priložený revolver raže tridsaťosem. A čo? A nič spomienky plynú ďalej … Bratislava, akcia kde som sa ocitol pomimo iných vecí zo skupinou nič netušiacich iných ľudí. Vyšiel som von lebo bolo treba niečo doriešiť. Vrátil som sa dorezaný na bruchu a nikto si nič nevšimol lebo… .
Čo tým vlastne mienim? A musím niečo? Tak dobre možno niečo mienim, ale ak sa mi nepodarí pozmeniť skutočnosť a teda sa nepozmení oná skutočnosť, tak budem chodiť po svete, ako posol. Posol čo prináša ešte viac bolesti a sním nebude chodiť zákon, ale zákon pôjde za ním. S poslom bude kráčať ruka v ruke smrť a možno aj ruka v ruke odídu. Kto? Posol a smrť. Pred tým, ale chcem stihnúť vysloviť jednu vetu. Jeden odkaz.
A potom? Potom to všetko príde. Čo to príde? No predsa úvahy o tom, že …. .
Každý si ten príbeh dokončite sám 😀 :D.

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, Október 26th, 2010 o 12:07 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Nech príde čokoľvek, nazveme to udalosťou, situáciou alebo iným ekvivalentom. Po tomto svete prešlo už mnoho hrdinov ako aj mnoho poslov. Epocha ľudstva a ich dejín bola vždy premenlivá, vždy plná zrodov a úmrtí, začiatkov i koncov, životov a smrti ako takej.

Budúcnosť je možno daná, predurčená. A čo keď nie? No čo keď áno? Nie je to napokon jedno? Ako som vyššie opísal. Mnohí sú, mnohí boli a mnohí aj budú. Napokon zahrabneme do kôpky piesku ako Faust a budeme sa pozerať na padajúce trblietky, ktoré nám budú pripomínať celé to pominuteľné bytie.

Október 26th, 2010 at 15:21
 2 

Niekedy dúfame, že zdravý rozum sa už-už pominie a my dostaneme akési morálne ospravedlnenie na činy, ktoré budú nasledovať.

Ten moment ale pravdepodobne nikdy nepríde, už len preto, že blázon, ktorý si uvedomuje, že je blázon, nikdy nebol skutočným bláznom. A my budeme musieť čeliť realite s plnou zodpovednosťou za to, čo konáme.

Október 27th, 2010 at 00:00
 3 

Posol, či blázon? Neviem, ale vážme si bláznov, lebo mnohokrát vidia a povedia pravdu. Veď sú to blázni 🙂 .
A Luis ten fakt menil životy a či ešte bude? Veď ak nie prestane sa točiť svet? Zanikne preto život?
Zánikom života, aj keď je to za tragických okolnosti život nekončí.

Október 27th, 2010 at 09:04
 4 

🙂

Október 27th, 2010 at 10:52

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.