Poďakovanie
Niekedy dnes nad ránom tvoje telo pocítilo posledný výdych. Niekde dnes nad ránom, keď slnko niekde svitalo a takmer všetci tam spali, ty pobral si sa tam odkiaľ sa snáď raz prinavrátiš.
Opäť moment. Minulý, či ten budúci? Prítomný?
Niekedy dnes nad ránom tvoje telo pocítilo posledný výdych. Niekde dnes nad ránom, keď slnko niekde svitalo a takmer všetci tam spali, ty pobral si sa tam odkiaľ sa snáď raz prinavrátiš.
V tichom kútiku chrámu bdel v šedivom rúchu zahalený mních. Nevnímal čas, ani priestor. Cítil pokoj, ticho a jeho všemocnú silu Boha, ktorou bol naplnený celý ten chrám, v ktorého útrobách prebýval.
Človek sa mnoho krát v živote ohliada späť do svojej minulosti. Niekedy kvôli tomu čo tam nachádza a vidí, plače, inokedy sa zasmeje a teší no sú aj prípady, kedy by to radšej všetko nebol prežil. Ja verím, že potom, čo som dnes zažil sa s odstupom času pozriem na danú situáciu s úsmevom a vážnosťou zároveň a budem vďačný za moment, ktorý Vám dnes opíšem.
Opäť jeden z divných dní. Vonku prší a mne sa chce spať. Unavené oči pozerajú bezprostredne do monitora a hľadajú písmenká v ktorých sú odkazy zahalené tajomstvom. Každodenné a známe klišé. Je mi jasné, že žijem sám v svojom vlastnom stratení. A tí ostatní ako ja? Stratení?
Niekde medzi nami a našimi životmi žije jeden starší muž v malej dedinke, ktorú obklopujú hory. Žije si tam pokojne a venuje sa drevorezbárstvu. Žije sám, žena mu pred rokom zomrela a deti ktoré mal už žijú kade-tade po svete a tie ho navštívia tak raz, dva krát do roka.
Každú noc striedal deň a tak i v tento deň sa zobudil a prebral neznámi muž zo sna, ktorý sa mu sníval. Všetko v ňom bolo naopak. On sám mal problém rozumieť snu, ktorý prežil.
Tagy: Kresba