Tieň sprevádza každého, kto kráča cestou mágie. Kto sa ho naučí prijať, získa sprievodcu; kto ho odmieta, nájde v ňom nepriateľa. V tieni sa vždy ukrýva časť nášho svetla.

Keď človek vstupuje na cestu mágie, prirodzene ho priťahuje poznanie, sila, tajomstvo a možnosti, ktoré pred ním táto cesta postupne otvára. Chce sa učiť, napredovať a objavovať veci, ktoré dovtedy nepoznal.

Lenže cesta mága nevedie iba svetlom.

Skôr či neskôr sa na nej stretne aj s vlastným tieňom.

Nie s nejakou cudzou temnou silou, ktorá naňho čaká ukrytá niekde za rohom.
Mám na mysli predovšetkým tieň v nás samotných – naše obavy, slabosti, pochybnosti, hnev, pýchu, sklamania, nenaplnené túžby, ale aj vlastnosti, ktoré si neradi priznávame.

A práve stretnutie s nimi môže patriť medzi najťažšie skúšky na ceste mága.

Každý mág má svoj tieň

Nikto z nás nie je iba svetlom.

Človek je zložitá bytosť a nesie v sebe množstvo protikladov. Dokážeme milovať aj nenávidieť, odpúšťať aj hnevať sa, byť odvážni aj cítiť strach.

Mág z tohto pravidla nie je vyňatý.

Práve naopak.

Čím hlbšie človek pracuje sám so sebou, tým väčšia je pravdepodobnosť, že začne objavovať aj tie časti svojej osobnosti, ktoré predtým prehliadal alebo ich nechcel vidieť.

Mágia nám totiž nemusí ukazovať iba to, čo chceme vidieť. Niekedy nám nastaví zrkadlo.

A pohľad do takého zrkadla nemusí byť vždy príjemný.

Odmietnutý tieň nezmizne

Častou chybou je predstava, že všetko negatívne v sebe musíme jednoducho odstrániť.

Lenže potlačená vlastnosť tým automaticky nezanikne.

Strach, ktorý si odmietame priznať, môže naďalej ovplyvňovať naše rozhodovanie.

Hnev, o ktorom tvrdíme, že ho necítime, môže vystupovať na povrch iným spôsobom.

Pýcha, ktorú u seba nevidíme, môže ovplyvňovať naše vzťahy s ostatnými.

Tieň má zvláštnu vlastnosť.

Čím viac predstierame, že neexistuje, tým ľahšie môže konať bez nášho vedomia.

Preto jeho prijatie neznamená podľahnúť mu.

Znamená priznať si, že existuje.

Prijať tieň neznamená ospravedlniť svoje chyby

Tu je veľmi dôležité rozlišovať.

Prijatie vlastného tieňa neznamená povedať si: „Taký jednoducho som a ostatní sa s tým musia zmieriť.“

To by nebolo sebapoznanie, ale ospravedlňovanie vlastného konania.

Ak si uvedomím, že som napríklad príliš výbušný, prvým krokom môže byť priznanie:

Áno, toto je moja vlastnosť a musím s ňou pracovať.

Ak ju odmietnem vidieť, nemám dôvod ju meniť.

Ak ju však spoznám, môžem začať sledovať, kedy sa prejavuje, čo ju vyvoláva a akým spôsobom ju dokážem ovládať.

Sám som si tým kedysi prešiel. V mladosti som býval prchký a výbušný a môj učiteľ mi trpezlivo vysvetľoval, prečo sa musím naučiť túto svoju vlastnosť ovládať. Nebolo to zo dňa na deň.
Najskôr som musel pochopiť, že problém nie je v tom, že túto vlastnosť mám, ale v tom, ak dovolím, aby ona ovládala mňa. Postupne som sa naučil svoj hnev a prchkosť kontrolovať a dnes viem, že práve toto bola jedna z dôležitých lekcií na mojej vlastnej ceste. Môj učiteľ sa nesnažil môj tieň odstrániť. Učil ma, aby som ho spoznal a naučil sa mu vládnuť.

Vtedy sa z nepriateľa postupne môže stať učiteľ.

Tieň ako učiteľ mága

Vlastný tieň nám môže o nás povedať viac než pochvala od desiatok ľudí.

Ukazuje nám miesta, kde ešte nie sme takí vyrovnaní, ako sme si mysleli.
Ukazuje naše hranice.
Odhaľuje naše strachy.

A niekedy nám veľmi nepríjemným spôsobom pripomenie, že stále máme na čom pracovať.

Preto môže byť tieň zvláštnym sprievodcom na ceste mágie.

Nie preto, že by sme ho mali nasledovať.

Ale preto, že sa od neho môžeme učiť.

To, čo nás dokáže najviac vyviesť z rovnováhy, nám niekedy prezradí, kde je naša rovnováha ešte najkrehkejšia.

Mágia a sebapoznanie

Mág sa počas svojho vývoja učí množstvo techník.

Pracuje s energiami, živlami, symbolmi, rituálmi a ďalšími súčasťami magickej praxe.

No popri tom existuje ešte jedna oblasť práce, ktorú nemožno jednoducho odložiť bokom.

Práca so sebou samým.

Človek môže dokonale poznať postup nejakej techniky a pritom nerozumieť vlastným reakciám.

Môže vedieť ovládať určitú energiu a pritom nedokáže ovládnuť vlastný hnev.
Môže hovoriť o rovnováhe a pritom ho jediná kritická poznámka pripraví o pokoj.

Práve preto nepovažujem sebapoznanie za niečo oddelené od magickej praxe.

Mág je totiž súčasťou každej techniky, ktorú vykonáva.

Do svojho konania prináša vlastnú osobnosť, skúsenosti, úmysly, emócie aj slabosti.

Čím lepšie teda pozná sám seba, tým lepšie môže rozumieť aj svojmu vlastnému konaniu.

Najťažšie tiene sa často ukážu medzi ľuďmi

O vlastnej vyrovnanosti sa ľahko presviedča vtedy, keď nás nikto neprovokuje.

Skutočná skúška často príde až vo vzťahu s druhým človekom.

Keď nás niekto kritizuje.
Keď s nami nesúhlasí.
Keď nás sklame.
Keď máme pocit, že nám ublížil alebo nás nespravodlivo posúdil.

Vtedy sa môže veľmi rýchlo ukázať niečo, čo sme dovtedy považovali za dávno zvládnuté.

A práve tieto chvíle nám môžu poskytnúť veľmi cennú informáciu.

Aj ja som si niečím podobným musel prejsť a môj učiteľ ma v tomto smere dokázal skúšať veľmi tvrdo.

Raz som stál na autobusovej zastávke, keď ku mne pristúpil chlapec asi o tri roky mladší odo mňa. Začal ma provokovať a nakoniec mi dokonca dal facku. Vo mne okamžite vzkypela krv a už-už som sa chystal reagovať – a zrejme veľmi tvrdo.

Vtom som však medzi ľuďmi zbadal svojho učiteľa. Stál tam a pozoroval, ako zareagujem.

V tej chvíli som pochopil, že toto je skúška.

Okamžite som sa upokojil a nechal som celú vec tak. Nebolo to jednoduché, pretože kamaráti, ktorí stáli na zastávke, sa mi začali posmievať, že som si nechal dať facku a neurobil som nič.

Ich posmech bol však pre mňa stále menej dôležitý než vedomie, že som dokázal ovládnuť sám seba.

Neskôr prišla odmena, ktorá mi všetko vynahradila – pochvala od môjho učiteľa. Až potom som sa dozvedel, že za celou provokáciou stál práve on. Chlapcovi vopred sľúbil, že sa mu nič nestane. Potreboval totiž vidieť, či dokážem zachovať pokoj aj v situácii, keď budem ponížený, vyprovokovaný a budem mať všetky dôvody vrátiť úder.

Vtedy som pochopil, že ovládať silu neznamená iba vedieť ju použiť. Niekedy je oveľa ťažšie vedieť ju nepoužiť.

Nie iba o tom druhom.

Predovšetkým o nás.

Prečo ma jeho slová tak zasiahli?
Prečo potrebujem za každú cenu odpovedať?
Prečo potrebujem vyhrať?
Prečo nedokážem ustúpiť?
Prečo vo mne táto situácia vyvoláva práve takúto emóciu?

Takéto otázky nemusia byť príjemné, ale odpovede na ne môžu byť užitočnejšie než hľadanie chyby výlučne na druhej strane.

Aj zo slabosti môže vyrásť sila

Tieň nemusí obsahovať iba niečo, čo treba potlačiť.

Niekedy sa práve v našich slabostiach nachádzajú základy budúcej sily.

Človek, ktorý poznal strach, môže lepšie rozumieť strachu druhého.

Ten, kto urobil chyby, môže raz pomôcť žiakovi, aby rovnaké chyby neopakoval.

Človek, ktorý poznal vlastnú pýchu, môže byť opatrnejší pri posudzovaní ostatných.

A ten, kto prežil vlastné pády, môže pochopiť, že cesta mága nie je dokonale rovná čiara smerujúca stále nahor.

Niekedy sa učíme práve vtedy, keď zakopneme.

Dôležité je, čo urobíme potom.

V tieni sa ukrýva časť nášho svetla

Bez svetla nevzniká tieň.

Aj preto sa naň môžeme pozerať trochu inak.

To, čo dnes považujeme za svoju slabosť, sa pri správnom pochopení môže stať zdrojom skúsenosti.

To, čoho sme sa kedysi báli, nám môže jedného dňa pomôcť pochopiť strach iných.

A chyba, za ktorú sme sa kedysi hanbili, sa môže stať skúsenosťou, vďaka ktorej už vieme konať lepšie.

Tieň teda nemusí byť opakom nášho svetla. Môže byť miestom, kde svoje svetlo ešte len hľadáme.

Cesta mága vedie cez oboje

Na ceste mágie podľa mňa nemá význam predstierať dokonalosť.

Ani po desaťročiach praxe človek neprestáva byť človekom.

Stále môže urobiť chybu.
Stále sa môže nahnevať.
Stále môže niečo nesprávne vyhodnotiť.

Rozdiel môže byť v tom, čo s tým následne urobí.

Či bude svoj tieň popierať a hľadať vinníka všade okolo seba.

Alebo sa naň dokáže pozrieť a povedať:

Toto som ja. Toto je časť mňa, ktorú ešte musím pochopiť.

Vtedy tieň prestáva byť iba nepriateľom. Stáva sa sprievodcom.

Nie takým, ktorý určuje smer našej cesty, ale takým, ktorý nám ukazuje miesta, kde ešte potrebujeme rozsvietiť.

A možno práve preto platí:

Tieň sprevádza každého, kto kráča cestou mágie. Kto sa ho naučí prijať, získa sprievodcu; kto ho odmieta, nájde v ňom nepriateľa. Pretože aj v našom najhlbšom tieni sa môže ukrývať časť svetla, ktorú sme v sebe ešte neobjavili.

PS:
Občas vám hovorieva­m, že ja som prechádzal tvrdým výcvikom starej doby.
Dnes by mnohé z toho už nebolo možné – a podľa mňa ani správne opakovať.
Doba je iná, ľudia sú iní a zmenil sa aj spôsob, akým pristupujeme k výučbe.

Čím všetkým som počas svojho výcviku prešiel, o tom väčšinou nehovorím. Niektoré veci si nechávam pre seba. V porovnaní s nimi bola táto facka na autobusovej zastávke iba drobnosťou.

Ale ruku na srdce – kto z vás by dnes pripustil, aby učiteľ niečo podobné pripravil ako súčasť vašej výučby?

Pravdepodobne málokto.

A ani ja dnes neučím svojich žiakov rovnakým spôsobom, akým kedysi učili mňa.
To však neznamená, že skúsenosť, ktorú som si z toho odniesol, stratila svoju hodnotu.
Metódy sa môžu meniť, ale podstata niektorých lekcií zostáva.

Vtedy ma môj učiteľ potreboval naučiť, že nestačí hovoriť o sebaovládaní v pokoji a bezpečí.
Musel som ho dokázať práve vo chvíli, keď vo mne všetko kričalo, aby som konal opačne.

A možno práve preto si túto príhodu pamätám dodnes.

Nie kvôli tej facke. Ale kvôli okamihu, keď som dokázal premôcť vlastnú reakciu.

PS2:
V ďalšom príspevku sa zamyslíme nad témou „Je náhoda v mágii skutočne náhodou?“ Pozrieme sa na náhodné stretnutia, udalosti a zvláštne súvislosti, ktoré niekedy pochopíme až po mnohých rokoch.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk