Môj vlasný a dobre známy démon mi vytvoril svet. Prijal som ho spolu so svetom, ktorý mi pripravil a nachystal podľa dohody?

V útrobách duše pulzujú energie, ktoré siahajú ďalej ako poznatky načerpané doterajším fyzickým bytím a mojím pôsobením v ňom. Svet sa nezmenil, to len ja nedokážem prijať realitu taká aká je so všetkým čo prináša.

Učinil som krok. Vzoprel som sa. Po prvý krát som sa vzoprel na odpor voči systému, ktorým som bol doposiaľ vedený v živote a pohľade naň. Energie sa vzbúrili a nastal vnútorný nepokoj, ktorý zaplavuje postupne vlna pokoja a kľudu aj keď tvrdo zaplateného.

Démon sa mi opäť smeje do očí. Uprene sa pozerá na môj pád vo fyzickom svete a pozorne pozoruje moje následujúce kroky aby si raz a opäť prišiel na svoje a postupne ma pripravil na stretnutie s ním.

Je to starch z neznámeho? Nie, je to dávno známe, len som doposiaľ nebol schopný ten pohľad prežiť, pretože som nebol schopný prekročiť vlastný tieň v istom obdobií, ktoré som doposiaľ prežíval. Čo je však potom všetkom o čom tu píšem podstatné? Na čom stavať? Ako ísť ďalej?

Byť opäť otrokom nejakého systému, ktorý už dávno padol a vo svojej podstate sa drží len na tenkom vlásku, ktorý sa postupne vymyká sám svojej kontrole? Nie, už tak neučiním, pretože zisťujem, že skutočne na tomto svete záleží len na pár veciach, pre ktoré sa oplatí žiť a stojí za to v tomto boji vytrvať. Sloboda je jednou z nich. Roky utekajú, plynú a človek sa stráca v spletitosti svetov iných, ktorí živia celý tento nafúknutý opar pôsobiaci tak vážne, tak dôležito a pritom tak fiktívne presvedčivo.

Už konečne trošku chápem tých, ktorí sa vydali touto cestou za cenu pádu, aby napokon povstali a žili tak, aby prežili a zachovali si svoju skutočnú tvar. Ci lutujem tých, ktorí sa topia v tom istom oceáne nezmyslov a krátkodobých cieľov, kde sa sám učil topiť sa? Ten štekot topiacích sa vlkov a stonajúcich duších topiacich sa a prežívajúc vďaka krátkym nádychom dusíka ma skutočne posunul ďalej.

Záchranné koleso, ktoré mám, mi dáva aspoň pocit, že mám šancu skúsiť inú cestu než len tú, ktorá je tak nejak “nepriamo” predpísaná každému v zmysle systému v ktorom žijeme.

Môj démon nikdy nespí a preto sa učím si zvykať na pády a neúspech vo fyzickom bytí, pretože vďaka ním môžem o to lepšie pochopiť svoju skutočnú podstatu a bytie, ktorého som súčasťou.

A tak nejak sa mením a žijem.

Pokoj s Vami.

Tagy: škola mágie, výučba mágie