21
Nov

Stretnutie 10.11.2012

   Odoslal Ventus a zaradil do Príbehy

Dovoľte, aby som Vám opísal jednu z mnohých akcií, na ktorej som sa mohol zúčastniť a zažiť nezabudnuteľnú akciu.
10.11.2012 som dostal sms-kou informáciu, že sa bude konať večer akcia, či prídem. Bol som v zahraničí, preto som mal obavy, ako to stihnem, ale nakoniec sa mi podarilo všetko včas stihnúť a dostaviť sa.

Pred akciou, resp. pred akciami (to vysvetlím neskôr) sme sa stretli u Ašarata, kde nám povedal pár slov k udalostiam posledných dni, nejaké organizačné zmeny, ktoré sa budú postupne diať, resp. sa deju a potom par informácií k akciám, ktoré sa majú dnes udiať. Ašarat sa rozhodol, že v ten večer budú akcie dve, pre dve rôzne skupiny a on bude pokračovať ďalší deň s ďalšou skupinou.

Tak sme sa pomaličky pobrali na obvyklé miesto do kaštieľa v zložení: Ašarat, Osse Nuri A, Ascher, Ruth, ja, Nissien, Hekate a neskôr sa k nám pridal aj Nio.
Niektorí sa pobrali do podzemia a ja s Ruth sme ostali ako ochranka hore. Po čase k nám prišiel Ašarat a kázal nám urobiť par úkonov, ako napríklad vnímať tmu, zžiť sa s ňou, vnímať mury, steny, stať sa ich súčasťou, a každý z nás to robil. Osobne musím priznať – nešlo mi to veľmi dobre, bol som akýsi nesvoj a to sa hneď prejavilo. Keď prišiel Nio, zišli sme všetci do podzemia, kde už boli zapálené sviečky. V jednej miestnosti sa pripravoval Ascher spolu s Osse Nuri A, ktorý už miestnosť zapečatil. Ašarat vošiel do miestnosti, postupne si rozostavoval ľudí tak, ako potreboval. Keď už každý stal na svojom mieste, Ašarat začal pracovať. Keďže ja, Hekate a Nissien sme stali v druhej miestnosti, nemali sme možnosť precítiť energie. My sme boli nestranní pozorovatelia, ktorí čakali, kým bude priestor pre nás. Kým sme čakali vonku, mal som pocit, ako keby nás niekto pozoroval z maličkej miestnosti za nami. Párkrát som sa k miestnosti priblížil, ale stále som sa zastavil pred miestnosťou a dnu som nevošiel, nedával som tomu nejaký význam. Keď Ašarat spravil všetko čo mal (ospravedlňujem sa ale nebudem tu rozpisovať, aké kliatby a čo presne robil, nakoľko necítil som to) nechal priestor otvorený a my sme mohli vstúpiť do priestoru vyrieknutím slovíčka ……… . Keď som vchádzal do miestnosti, v jednom mieste som cítil jasný rozdiel medzi tým vonkajším priestorom a tým, čo bolo vo vnútri, kde pracovali kolegovia. Ako som sa blížil k jednej zo stien, čoraz viac a viac som cítil silu energii a pri stene som mal pocit, ktorý neviem opísať, nakoľko v jednom momente som mal pocit, že ma to ťahá dovnútra a aj tlačí von. Nikdy som také niečo nezažil. Ašarat ukončil akciu a pobrali sme sa von. Pri autách sme sa rozlúčili, všetci išli svojou každodennou cestou a ja som ešte preberal s Ašaratom par osobných veci. Sadli sme do auta a odviezol som ho na miesto kam ma poprosil. Čakali sme a zrazu sa k nám prišli ďalšie dve auta. Ašarat sa ma spýtal, či mám čas a či by som sa nechcel zúčastniť aj druhej akcie. Asi nemusím hovoriť, ako som sa rozhodol. Znovu sme prišli ku kaštieľu, ale tentokrát s ľuďmi, ktorých som zatiaľ nikdy nevidel. Zastali sme pred kaštieľ pozorovali ho a potom pomaličky sme zišli do toho istého priestoru, kde predtým bola prvá časť akcie. Bolo nás tam celkom 6 – ja, Ašarat a 4 neznámi. Rozostavili sme sviečky a postupne sa začali pripravovať. Ašarat bez toho, aby povedal, čo predtým robil, povedal, nech každý z nás postupne vojde do miestnosti, kde pracoval predtým a povedal, čo cíti. A tak sme sa všetci 5 vystriedali a každý začal hovoriť, čo cítil a ako to preciťoval. Veľmi ma prekvapila Nechbet, ktorá dokonale presne opísala, čo Ašarat urobil, že miestnosť zapečaťoval niekto iný ako Ašarat, ako rozdelil priestor na dve časti, že z jednej cítila inú energiu ako z druhej a kde stal Ašarat keď pracoval. Bol som udivený, ako jediný z tejto skupiny som tam bol predtým, nerozprával som sa s nimi, ako, kde a čo a napriek tomu vedela presne tieto veci určiť. Ašarat sa len pousmial a otočil sa ku mne, nech poviem či to tak bolo. Kývol som, že áno bolo to presne tak. Tu nám Ašarat krásne predviedol, ako je možné nájsť stopu po práci mága keď neukončí prácu. Potom sme všetci ostali vonku a Ašarat vošiel do miestnosti spolu s Nechbet vyriekol kliatbu a vrátil sa von spolu s ňou. Znovu sme všetci vošli do miestnosti a precítili zmenu, ktorá v nej nastala. Takto sa to zopakovalo asi trikrát. Ašarat kázal Nechbet dať ruky na stenu v druhej miestnosti a povedať čo cíti. Cítila tam nejaký nekľud, ako keby rôzne energie. Povedal jej, nech priloží ruky na stenu a povie 4 krát mantru, potom urobila krok dozadu, Ašarat jej dal do rúk svoje zošitky a znovu opakovala mantru. Potom ustúpila a my sme prišli a snažili sa precítiť čo to bolo. Bolo to vážne zaujímavé cítiť meter od steny silnú energiu, ktorá tam pulzovala a čím išiel človek bližšie, tým ta energia bola silnejšia.

Ašarat potom ukončil pracú, uzavrel priestor a zrušil všetko, čo tam bolo a naozaj keď sme vošli dnu, akoby to bola úplne iná miestnosť, nebolo tam cítiť nič. Kým bola Nechbet vo vnútri Ašarat ma zavolal k malej miestnosti nech skúsim, čo cítim. To, čo som cítil, sa nedá opísať, bolo to odporne, chladne a až to človeka odpudzovalo a celým telom mi prešiel nepríjemný pocit.

Keď sme všetci precítili čo ostalo v miestnosti kde pracoval Ašarat tak nám kázal nech nájdeme zvyšky toho, čo ťahala Nechbet do priestoru. Ona sama nevedela nájsť miesto, kde pracovala a ani my ostatný sme nič necítili, ale Ašarat nám vysvetlil prečo. Ona síce pootvorila bránu niečoho (to niečo bolo cítiť asi o 8 metrov ďalej pri tej malej miestnosti) a povytiahla to do priestoru ale nijako to nezachytila, čiže sa to vrátilo spať. Keďže podľa slov Ašarata Nechbet otvorila bránu do paralelného sveta, kde boli rôzne duše atd. Bolo lepšie ten priestor opustiť, tak sme sa všetci zbalili a odišli sme postupne von kade sme prišli. Keď sme vyšli, kaštieľ resp. priestor bol iný. V oknách a na streche akoby bolo vidno zhluky energii, ktoré sme každý nejako vnímali. Mne hrali rôznymi farbami a bolo to úžasné divadlo. Ašarat začal znovu pracovať a v jednom momente sa mi 3 veľké okna zliali do jedného a ostal tam len čierny fľak, ktorý som videl. Povedal som si, že to musí byt nejaká blbosť, tak som párkrát žmurkol, ale stále som videl to iste. Nešlo mi to do hlavy, bol to zvláštny pocit cítiť energie, ktoré prúdili od kaštieľa. Ašarat nám kázal dívať sa nad okno, ktoré bolo nad vchodovými dverami a on začal pôsobiť svojou energiou – zrazu som uvidel v okne siluetu postavy so svietiacimi ocami na fialovo. Myslel som si, že sa mi to len zdá, ale keď Ašarat každému z nás povedal, ako vnímal ten dotyčný ten priestor, to ma už úplne prekvapilo. Presne povedal, že som videl siluetu postavy, iný vnímali, ako by to okno svietilo – ten rám, ďalší vnímal zhluk energii, iný šedú hmlovinu. A kto mal z nás pravdu? Asi každý, nakoľko vnímanie jednotlivých veci je veľmi individuálne, ale dôležité bolo hlavne pre mňa, že som v tom okne niečo videl a vedel to opísať – resp. opísal to miesto mňa Ašarat. Bolo to pre mňa niečo, čo prekonalo moje očakávania a zas posunulo niekam inam moje poznanie.

Ďakujem všetkým, ktorí tam v ten večer boli, či už v jednej alebo druhej skupine a tak isto ďakujem Ašaratovi, že som sa mohol zúčastniť obidvoch akcii.

Tagy: , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Wednesday, November 21st, 2012 o 20:41 a je zaradený pod Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

No pekne postavená latka 🙂 a to mám vraj učiť - aj ja - nováčikov prax. Ach jaj.

November 25th, 2012 at 21:47
 2 

štandardný komentár č.7: "pekne napísané" 🙂
A teraz vážne 😀
Musela to byť zaujímavá skúsenosť. Zaujalo ma, že každý veci vidí a vníma inak a učiteľ (ak je dobrým učiteľom), musí vedieť, ako jeho žiaci vnímajú, aby ich mohol viesť.

November 26th, 2012 at 15:57
 3 

Tesim sa, ze si sa podelil s nami o tento zazitok. Urcite to bolo nepopisatelne a velmi vela ti to dalo a nenaskytne sa to kazdy den.

Mne vrta hlavou jedna vec. Kazdy vidi veci inak, ale znamena to nieco? Ked kazdy vidi / vnima veci uplne inak, ako moze ktokovlek povedat ci vidi spravne alebo nie az tak spravne? Alebo uplne ci neuplne?
Viem, ze ucitel to vie, resp. by to mal vediet. Ale ked jeden ziak vidi A, druhy B a treti C, ktory vidi spravne? Vraj vidia spravne vsetcia. Ucitel mozno vidi D. Nemoze byt predsa pravda, ze nech ziak vnima cokolvek, tak vnima dobre. Ako sa da urcit kto co vlastne vidi a koho videnie je dajme tomu vyvinutejsie a koho menej? A u koho je to mozno prelud ci fantazia?
Co musi uctel vediet na to, aby to vedel posudit?

November 27th, 2012 at 00:38
 4 

Učiteľ musí v prvom rade vedieť, čo povolal a privolal "na ukážku" pre oči žiakov, alebo s čím sa pracovalo a potom musí ovládať aj možnosti, čo môže na tejto ukážke žiak vidieť podľa stupňa svojej prípravy, alebo podľa svojich schopností.

November 27th, 2012 at 08:37
 5 

Theos ,Ašarat a nie je to tak, že každý vidíme to isté len si to ináč predstavujeme. Ja som bol učený tak , že fantázia nemá medze. A to isté bolo aj to čo videli kolegovia na akcii. Každý videl to isté len v inej forme a podľa svojich schopnosti ako povedal Ašarat. Pretože nič nie je fantázia aspoň nie pre nás.

November 28th, 2012 at 17:25

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.