21
Oct

Zviera

   Odoslal Theos a zaradil do Ezoterika, Postrehy, Príbehy, Zamyslenia

Otvoril som klietku. Vraj to zviera už mám skrotené. No dobre teda. Tak nech vyjde von. Veď na čo ho budem väzniť, keď ho mám skrotené a mal by som ho ovládať. Malo by ma vždy počúvnuť. Zviera je stále vnútri a preto budí dojem, že je krotké. Ale prišiel prvý impulz, ktorý ho naštartoval a je vonku. A už do mňa skáče. Snažím sa nedať sa, ale je rýchlejšie ako v klietke. Vždy si uvedomím, že zaútočí až ked už mám ranu. Je rýchlejšie ako ja sám. Zvláštne. Vždy predtým som útok očakával a preto som sa vedel uhnúť či potlačiť jeho hnev. Pri každej príležitosti, každom impulze mi uštedrí jednu ranu a potom na mňa pozerá. Uvedomujem si jednu vec. Nikdy nemôžem vyhrať,keby som sa s ním dal do boja. Zničí ma úplne.
Uvedomujem si, že som robil chybu. Bojovaním nevyhrám. Vlastne ono ani nejde o to vyhrať v pravom zmysle slova aj keď to o čo ide sa dá nazvať víťazstvom. Pozerám na ňho. Nič mi nedaruje. Už viem. Mier. Chcem sa s tebou spriateliť. Spolu budeme neporaziteľní. Veď odjakživa aj tak patríme k sebe aj ked som ťa mal v klietke. Musím nabrať odvahu a pustiť si ho k sebe, ale tak aby sa necítil ohrozený. Nedať mu impluz ísť do defenzívy alebo zaútočiť. Musí cítiť, že ho príjmam ako za seberovného. Že nepatrí do klietky. Veď ja ho mám rád. Musím mu to dať pocítiť. Keď ho príjmem, už nebudeme bojovať. Budeme spolu. Jeden na druhého dávať pozor. Vychádzať spolu. Ale musím byť bdelý a dať mu najavo, že som silný, aby ma náhodou niekedy neprechytračil. Mýslim, že toto je jediná cesta ako spolu vychádzať a vôbec sa niekam dostať. Inak by som celý život strávil nezmyselným bojovaním s ním, až kým by ma nezničil. Je lepšie v miery a vzájomnom akceptovaní kráčať spolu niekam, kde to má zmysel. Niekam kde mám dôjsť. Tak a už viem. Už len začať.

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, Október 21st, 2014 o 16:08 a je zaradený pod Ezoterika, Postrehy, Príbehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

5 komentárov

 1 

Aky je zmysel, ktory sa casto schovava na nasich cestach zastrety tajuplnou oponou divadla zvaneho zivot? Moze byt ten zmysel azda rovnaky ako pre mna, tak aj pre to metaforicky opisane zviera ktore vo mne bludi bez kontroly? Tuzby, sny, ciele a chcenie mozu byt prve a zakladne atributy ktorych naplnenim sa mozeme lahko ocitnut v defenzive alebo ofenzive v sebe samych. Sam dobre poznam kolega Theos tuto formu a sposob boja avsak mnohokrat postretnes na tejto ceste ego a pychu, ktoru si umelo budujeme na istych zivotnych metach a cieloch. Vzdy vsak situacia, okamihy momentov tu a teraz potvrdia ci vyvratia tuzby, sny ciele a ockavania, pretoze pritomnost je len jedna a priciny a nasledky si vytvarame len my sami, preto sa mnohokrat snazime dobehnut buducnost, ktoru casto vnimame skreslene, co ma tiez za dosledok vznik vnutorneho boja. Opisal si to pekne. Drz sa!

Október 21st, 2014 at 18:14
 2 

Pan kolega klobuk dole. Len tak dalej

Október 21st, 2014 at 19:07
 3 

Nech uz to nazveme akokolvek, je dolezite vediet oddelit tuto zlozku svojho ja, aby sme s nou paradoxne dokazali splynut. Casto na svojich cestach zapasime sami so sebou v nas samych... Ale som rad kolega, ze ty si uz zacal a kracas dalej! Budem stat ci kracat pri tebe!

Október 21st, 2014 at 21:25
 4 

Je to presne tak Theos ako keby si sa venoval výcviku bojového plemena psa, ak zacíti Tvoju slabosť, uhryzne Ťa...

Október 23rd, 2014 at 16:44
 5 

Hm, teraz si ma donútil zamyslieť sa, koľko tých zvierat mám vlastne v sebe... asi celú ZOO. 😀 A krotiť ich ešte treba dosť veľa.

Pekne si to napísal. Nech nám teda to krehké spolunažívanie s vnútornými zvermi ide čo najlepšie!

November 10th, 2014 at 20:32

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.