19
May

Zamyslenie

   Odoslal Tara a zaradil do Zamyslenia

Pridať komentár

Vie ešte človek dnešnej doby vôbec vychádzať sám so sebou? Sme neustále zahltení technikou, informáciami, médiami, komunikáciou s ostatnými… Niekedy mám pocit, že keby toto všetko jedného dňa náhle prestalo existovať, polovica populácie by ostala zmätene pobehovať z miesta na miesto a cítila by sa ako bez rúk a bez nôh.

Svet sa valí svojím vlastným smerom a akoby sa ľuďom ich vlastný život začal vymykať z rúk. Stávame sa otrokmi toho, čo sme sami vymysleli, aby nám to zjednodušilo život. Misky váh sa začínajú nakláňať – technika nám život tak zjednodušuje, že miestami začíname strácať z obzoru pointu, o čom by vlastne ten život mal byť a ako naložiť s tým časom, ktorý vďaka technike ušetríme. „Život je to, čo sa deje okolo vás, kým hľadíte na svoj smartfón.“ Doslova.

Všetko nahrádzame instantnou formou, stále sa ponáhľame a napriek tomu máme stále málo času. Ak zrazu nejaký čas nazvyš máme, rýchlo ho vyplníme nejakou aktivitou, aby sme nestrácali čas. Kedy sme sa naposledy zastavili, vyšli si len tak na lúku a chvíľu nerobili absolútne nič? A pod pojmom nerobiť nič mám na mysli naozaj nič, žiadny tréning meditácie, proste sa na pár minút len tak uvoľniť a nechať všetko plynúť, užívať si slnečné lúče a vôňu prírody. Nerozmýšľať nad prácou, nerobiť si v hlave zoznam úloh na zajtra, nemať zlý pocit z toho, že strácame čas takou hovadinou ako je ležanie na lúke.

Systematizovaním všetkého veci niekedy strácajú svoje čaro. Bez disciplíny sa človek nikam nedostane, to je každému jasné, ale ak si plánujeme ešte aj vlastný duchovný rozvoj na minúty a sme nahnevaní, ak veci nepostupujú podľa nášho stanoveného rozvrhu, je to už asi tiež krok niekam, kde efektivita fungovania prevládla nad pointou.

Niekedy je dobré sa na pár hodín/dní odstrihnúť. Vypnúť všetky elektronické prístroje, vyhodiť z hlavy všetky starosti a jednoducho si užiť prítomný okamih, pretože ten sa už nikdy nezopakuje. Nemyslime vždy o krok dopredu, buďme občas tu a teraz a buďme spokojní s tým, že sme tu a teraz. Občas treba privoňať k človečine, robiť veci jednoduchšie, zameniť uponáhľané útržky rozhovorov a chat za pokojnú prechádzku s niekým, s kým sa chceme porozprávať. Dopriať našej duši aj trošku výživnej potravy, nie len ju stále oblbnúť nejakou žuvačkou.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, Máj 19th, 2014 o 12:17 a je zaradený pod Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

10 komentárov

Ašarat
 1 

Tara máš pravdu. Od prvého slova po posledné.
Ja by som bol tiež v šoku. Žiadne maili, volania, etc.
Asi by som vytiahol svoj staručký písací stroj a klepal by som tak, ako tuším pred tridsaťjeden rokmi, keď som začal písať. Bolo to náročné - potom to opravovať a vpisovať, prepisovať, ale viem, že čas vtedy nebol zvlášť rýchly. Boli sme v časovom prebytku. A keď že tu vládol iný režim a nemohli sme robiť takmer nič aj tak sme robili, ale v pokoji. Čas bola totiž jediná devíza ktorú sme my vtedy mali.
Teraz si uvedomujem ako mi tá devíza chýba. Ten čas ktorý vtedy nemal takú hodnotu ako má teraz. Mal však výhodu, že sme mali čas sami na seba na slnkom zaliatej lúke.

Máj 19th, 2014 at 12:39
Rúth
 2 

Tara, tiez suhlasim. Stale sa nahaname, najlepsie so smartfonom v ruke, aby nam neunikla dalsia neodkladna uloha, dolezita sprava.Keby na chvilu vsetko stichlo, vyplo, boli by sme nuteny byt sami so sebou... s vlastnymi pocitmi...s vlastnym vnutornym hlasom, ktory by v danom okamihu neprehlusilo nic...ziadne pipnutie nejakeho pristroja... vtedy by sme zistili ake to je skutocne travit cas sam so sebou...ci to vobec este dokazeme?

Máj 19th, 2014 at 13:06
Ventus
 3 

Tara, Ašarat, Rúth, mate pravdu, naháňame sa, beháme, lietame, kontrolujeme si maily ale je to stále iba naše rozhodnutie, nikto nás do toho nenúti. Ja som v poslednej dobe vypol všetky synchronizácie do mobilu počas víkendov. Ani by ste neverili aký je to skvelý pocit. Prvý víkend som mal tendenciu stále pozrieť telefón či niečo neprišlo ale potom ma to už ani nelákalo. V poslednom čase je veľa víkendov keď ani notebook nezapnem a čuduj sa svete nikto ešte kvôli tomu neumrel 🙂 čiže je to len na nás

Máj 19th, 2014 at 21:06
Stratus
 4 

Hmmm... Vypnúť mobily, maily... Tak áno, niekedy je to potrebné, niekedy sa to jednoducho nedá. Snažil som sa aspoň v sobotu ísť do lesa, vypnúť. Splynúť v prírode ležiac pozerajúc na koruny stromov a skôr nebyť ako byť... A paradoxne som pritom viac bol ako nebol. Ale zabudol som "hodiť" update na Facebook (to je taký paralalný svet, ktorý si mnohí mýlia s realitou - keby niekto nevedel) 😀

Máj 19th, 2014 at 22:10
sara
 5 

súhlasím so všetkým čo je tu napísané ...iba .. je fajn dať seba samého na prvé miesto 🙂 ... je to sebecké ? ... nie, nie je ...pretože ked som ja v pohode sú aj všetci okolo mňa v pohode 🙂 a tak ked chcem mať pokoj alebo čas len pre seba nemám problém všetko vypnúť či odložiť ... mám sa jednoducho rada 🙂

Máj 20th, 2014 at 01:12
Tara
 6 

Sara, presne tak, treba sa mať rád a dopriať si trošku kľudu aj na úkor ostatných vecí. Inak aj tá produktivita pozvoľna klesá, keď sa človek stále len naháňa a nemá trošku času sa duševne zregenerovať.

Máj 20th, 2014 at 07:48
Tara
 7 

Inak viete čo som si všimla? Že s odstupom rokov si človek so silným zmyslom pre psychohygienu (rozumej so slabšou pamäťou, rozumej napr. ja) pamätá iba tie momenty a chvíle, keď bol naozaj všetkými zmyslami, telom, dušou aj mysľou TU a TERAZ.
Všetko ostatné je ako pozorovanie okolia z vlaku, akoby to okamžite prestávalo existovať, pretože vždy sa ženieme niekam ďalej, za niečím ďalším a prítomný okamih nám uniká pomedzi prsty...

Máj 20th, 2014 at 11:03
Luis
 8 

Ja si myslím, že mnohé veci náš mozog aj podvedome vytesní. Pretože by nás ten tlak potom zložil. Niekedy proste mozog vie čo robí :).
Ja zabúdam často a často si potom aj spomeniem, žiaľ častejšie si dokážem spomenúť ako by som si chcel spomenúť.

Máj 21st, 2014 at 09:26
Theos
 9 

Suhlasim snad so vsetkym. Obcas sa takto odtrhnem od tohto sveta, od svojho zivota tu a nerobim nic. A tym nicim myslim aj to ze nerobim na sebe, ani nemeditujem, ani nic podobne. A viete co som zazil? Zrazu clovek zostane sam so sebou... prisiel na mna silny smutok... z coho? Nuz clovek pride na rozne veci, mnohe pochopi, mnohe zacne vidiet... zastavi sa a dobehne ho to co nestacilo ist jeho tempom alebo bol slepy v tej rychlosti a nevidel to. A vtedy prisiel cas na to, sa vysporiadat sam so sebou, dat si cas a travit ho so sebou, pochopit sa, vidiet a vediet. Travime cas s druhymi ale so sebou nie.
Nie som nabozensky zalozeny, ale ak by som to prirovnal k nabozenstvu, tak veriaci vravia navstevuj chram bozi kazdy den. Rozpravaj sa s Bohom. Chram bozi si ty sam. Tam sidli Boh. Boh si Ty sam vo svojom svete.

Máj 26th, 2014 at 21:03
Tara
 10 

Múdro hovoríš, Theos. Presne to je ten efekt, keď sa zahlcujeme všetkým možným aj nemožným a seba samého stretneme len na 5 minút ráno v zrkadle. Naša pozornosť je konštantne obrátená do vonku a takmer nikdy nie do vnútra. A vlastne ani nevieme, či sami so sebou dokážeme žiť alebo nie a či máme v sebe vysporiadané veci alebo nie.

Máj 28th, 2014 at 17:05

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky