Už ste plní šťastia, radosti z duchovnej hojnosti? Už nastal ten pravý, správny čas, kedy si môžeme povedať: „Áno, toto je to, čo sme chceli.“. Koľko omylov nás stálo toto šťastie, tento momentálny stav?
Archív pre kategóriu ‘Zamyslenia’
Moment X.
Kresliac oblúk, jasným bodom, zanechávajúc stopu a tvoriac kruh. Stred zostal nedotknutý a zahmlený, ako je to obvykle zvykom. A tak opäť, zabárajúc sa hrotom do mäkkého a krehkého papiera pripomínajúceho telo, som krok za krokom naprieč životu začal kresliť ďalší z kruhov. Ťahom, naučeného spôsobom života, skúsenosťami som pritláčal a zároveň zjemňoval hrúbku čiary, ktorá tvorila ďalšie kruhy.
anjel
Raz som stretol tvora podsvetia a ukázal mi svoj svet …
Potom som stretol žijúceho anjela a ukázal mi svet …
Stretol som smrť, hoci poznám jej svet predsa mi ukázala iné rozmery smrti. Smrti, keď reálne ešte žijete… Zobraziť celé »
Sila prírody
V rádiu som počula, že sa znovu chystali Jánske ohne po celom Slovensku, ako každý rok a že to je čudné, že sa tak dlho udržala táto tradícia navzdory všetkému. Ľudia sa potrebujú odreagovať zo zhonu a stresu všedných pracovných dní a zhodiť stres z pliec. Spojiť sa s prírodou a byť súčasťou bytia. Ešte vždy nás fascinujú praveké elementy a prírodné sily. Čím viac sa modernizujeme, tak tým viac prahneme po prírode a meditáciách a prírodných liečebných metódach, praktikách a pod. Zem a príroda nás budú obohacovať a budú nám poskytovať všetko, čo vedia aby nám bolo lepšie a poskytnú nám liečivé bylinky a všetky tie nádherné miesta lebo je to tu všetko pre nás. Čím ďalej to je ťažšie, aby sme sa dohodli a išli do prírody na opekačku alebo sa len prejsť do lesa alebo na lúku a oddýchnuť si alebo sa len porozprávať a nazbierať bylinky, ktoré práve rastú a zásobyť sa čajíkmi na zimu. Alebo sa len pokochať z prírody a načerpať nové sily… Chýba mi tá spolupatričnosť a spoločné výlety. Je leto, čo tak sa dohodnúť a ísť niekedy von, len tak na opekačku ? Kto je za, tak sa vieme dohodnúť vo fóre 😀
Irios
Mladý muž kráča slnečnou ulicou. Aby bol v tomto nasledujúcom deji trošku rozoznateľný, nazvem ho menom Irios.
Keď chutí…
Za Alaha, za Boha, zatiahla sa obloha.
Zrazili sa masy tiel, život je len na prídel.
Našla som staršie krátke poznámkové myšlienky, tak sa podelím :
„Prečo žijeme, keď sa len trápime ?
Vstávame zo dňa na deň… Alebo je to len bázeň ?“ Zobraziť celé »