30
Jan

Čas

   Odoslal Asarat a zaradil do Príbehy, Zamyslenia

O čom je život, keď ti už nemá čo dať. Má ti čo opäť len vziať. Čo znamená život a o čom je, keď nemôžeš žiť a nemôžeš umrieť. A pri tom len si a hoc nie si. Čo teda a na čo to je? Poznám mnohých, ktorým život dáva zmysel a snívajú svoj sen života, hoci aj oni raz musia odísť. Kam ale odísť a ako? Prečo je to tak, že nemôžme odísť len tak?

Smrť a v jej zmysle je toľko toho čo nám vie povedať a i dať. A niekto povie, že je to tak aj so životom a že na smrť je čas ešte. Čas ti vraj možno všetko väzme, aj bolesť, aj utrpenie no aj spomienky na radosť. Čas je spojený s momentom smrti, lebo každý svoj moment času sa rodí i umiera.
My sme len cestovatelia v čase čo sme sa zrodili a v čase času svojho z tohto času odídeme. Kam odídeme? Domov predsa, tam kde nie je to, čo nie je tu a je tam. Tam je len ten pokoj na duši.

Pokojne môžem odísť úloha bola splnená, cesta je otvorená, beštie vypustené a duše navrátené.
Čo ešte a prečo teda ísť ďalej? Aký význam to má mať? Keď je jasné, že mŕtvy dá občas viac osohu, ako živý?

Koľký povedia, že sú tí vybraní a určení a budú vzývať toho koho často zatracovali lebo. Lebo mŕtvy nevypovedá pravdu o tom čo bolo kedy a živý si to teda prispôsobí na svoju pravdu a potrebu. Život je jedno obrovské klamanie ľudstva.
Mŕtvy ten má len svoj pokoj a netuší, čo teraz i ja viem, že tento svet je svetom tých, čo žijú a nie tých, čo už nežijú i keď tu zotrvávajú.

Život so zmyslom znamená život s bremenom. Život bez zmyslu, je život bez bremena a taký život nemá zmysel žiť. Ale prežiť bez zmyslu života sa dá.
A keď ten život zmysel má, tak práve ten zmysel sa často stáva neúnosným bremenom. No, ak tým zmyslom po sebe zanecháme aj kúsok iného kameňa, ako je len ten na cintoríne, a nech je to hoc aj veľmi malý kameň, ale dá sa na ňom stavať, tak taký život mal zmysel.
I keď ten život s tým zmyslom bol takým bremenom, ako balvan, ktorý ma privalil na mojom hrobe života v ktorom sa nachádzam aj teraz.

A tak mi ostáva už len ten smiech cez slzy poznania.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Nedeľa, Január 30th, 2011 o 18:37 a je zaradený pod Príbehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Ked som to cital mal som myslienku ako reagovat a pisat o zivote. Precital som si to este raz a pozrel som sa na to ako na myslienku. Prinutilo ma to zamysliet sa .

Január 31st, 2011 at 17:56
 2 

Zaujímavý príspevok. Povie človek. Ďalej hĺba a premýšľa a zamýšľa sa nad sebou, nad tebou a potom opäť nad sebou. Preletuje medzi tým vzdialeným svetom, ktorý si tu na okamih opísal a tým prítomným okamihom svojho zanedbateľného života plného svedomia a jeho vlastných protikladov, ktoré v ňom vyvolávajú otázky. Hold, poznanie smrti nie je súdené každému i keď jej dotyk čaká na každého. Plyniem si v tvojich riadkom a hľadám návrat, ten návrat ku podstate toho, čo si v svojich riadkoch naznačil. To, čo je známe nás neustále motá a presviedča o viere v to, čomu aj tak dávno neveríme, no napriek tomu sa k tomu navraciame. Ja však po prečítaní týchto riadkov mám pocit iný.

Február 1st, 2011 at 18:39
 3 

Iba tak 🙂 ...
Keď som sa rozhodla znova vstúpiť do HRY pod názvom Život, netušila som, čo všetko som si dala do vienka 🙂 naučiť sa a z určitého uhla pohľadu (teda asi mne vlastného pochopiť ) 😛 a poď ho – šup do tela. Zrodila sa forma, ktorá dostala meno , aj pohlavie i snáď aký - taký um 🙂 🙂 .
Spočiatku sa táto forma prejavovala ako ostatné malé formy ... , ale ako začala „privoniavať „ ku človečine , niečo ju stále miatlo. Programy začali fungovať a ona sa nechcela stotožniť. Tak to plynulo niekoľko „viac či menej“ rokov , i keď sa programovanie nedarilo a vzbury boli dennodenným oživením tejto hry. Po čase program hlavného programátora (rokmi inštalovaný ) začal fungovať a tak sa začalo s lekciami zvané ŽIVOT. Nikde také nekúpime :-). S odstupom času konštatujem, že som VĎAKOU naplnená PROGRAMÁTOROVI, aj keď o tom nemá ani tušenia. Vzájomné učenie sa. Avšak jeden prejde a druhý ostane tam, kde bol či dokonca prepadne. Málokedy sa stane v tejto úžasnej hre, že obaja prejdú ....
Ako plynul čas, niektoré lekcie sa zopakovali a nové zas prichádzali. Jedného dňa nastal obrat. Po určitej fáze utrpenia Byť ???, smrť prebudila život. Umrela som, aby som znova ožila. Musela som, ak som chcela prežiť. Začala som sa opäť učiť chodiť v tomto zaujímavom a exelentnom tele – krok za krokom ma učila vlastná Existencia , ktorú som pomaly odhaľovala. Začala som vdychovať dych svojich úst a prestala dýchať mŕtve výdychy. Už som nebola iba prázdnym obalom. Už som sa prestala ľakať seba – som to ja a nie som ... Zabudla som na seba a zároveň som sa začala spoznávať. A znova budem musieť na seba zabudnúť, aby som sa opäť našla.
Ľavou nohou zotriem stopu svojej pravej nohy ....

Júl 7th, 2012 at 11:26
 4 

bytie pačia sa mi tvoje postrehy:-) fakt uprimne sa im tešim...

Júl 7th, 2012 at 11:45

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.