Takýmto zvláštnym spôsobom som dosiahol vek 10-11 rokov a vtedy do môjho života vstúpil človek, ktorého tu budem spomínať častejšie. Samozrejme vás asi zaujíma, či som sa niečo počas tých rokov učil. Keď si vezmete, tak človek, ktorý mi prvýkrát niečo dal, zomrel, keď som mal 5 rokov a zrazu som sa ocitol vo veku 10 rokov a chcem opisovať niekoho ďalšieho. Zobraziť celé »

V tmavom šere noci na ceste svietia dve svetla. Arion s Ester cestujú autom do hôr na malú chatku, kde sa chystajú spolu tráviť pár príjemných nocí.

Zobraziť celé »

Vo veľkom lese sedela malá víla na pníčku pri pramienku a držiac si malú hlavičku plakala….slzy sa jej kotúľali po líčkach a dopadali na šatôčky z rosy utkanej. Jej zármutok spôsobil, že aj svetlo, ktoré žiarilo z jej vnútra len poblikávalo a ledva ju bolo vidieť pod lopúchom, ktorý nad ňou skláňal listy. Zobraziť celé »

Dá sa povedať, že tu niekde nastala smyčka, lebo obdobie potom ubiehalo skoro až normálne. Žil som si svoj detský život a ohuroval ľudí vecami, ktoré nechápali. Škôlka bola minulosťou a začalo sa niečo, na čo spomíname ako na prvé krôčiky na základnej škole. Ako každého prváčika ma niekto musel odprevádzať do školy a samozrejme niekto ma po vyučovaní vyzdvihnúť. Po nejakom čase bolo to doprevádzanie čoraz kratšie, aby sme sa učili samostatnosti. No a tu niekde sa začína ďalší z momentov, ktorým som priviedol dospelých na pokraj zúfalstva z toho, že nechápu a z toho, aký strach zrazu o mňa mali. Zobraziť celé »

O niekoľko rokov som sa hral na jednom dvore so svojimi príbuznými a manželka tohto pána bola práve tesne pred smrťou. Bola vo svojej izbe u dcéry, ktorá ju posledné roky opatrovala. Ako dieťa som si veľmi neuvedomoval svoje schopnosti a preto mi pripadalo úplne prirodzené, že som sa díval cez zavreté dvere do miestnosti, kde bola jedna moja príbuzná, malé dievčatko v mojom veku, (vzhľadom na okolnosti jej zmením meno) a povedal som dospelým, ktorí boli okolo nás: “Zavolajte Bebu von, lebo starkej padá ruka (tak som ju volal, aj keď to nebola moja starká) a ona o chvíľu zomrie a keď to Beba uvidí, tak sa strašne zľakne a bude revať.“ To, čo nasledovalo potom, si veľmi presne pamätám. Zobraziť celé »

Jednej jesennej noci som spala v izbe jedného veľkého domu, kde som bývala. Dom bol starý a plný spomienok. Spala som vo veľkej orechovej posteli v páperových perinách a sníval sa mi pekný sen, až kým som sa zrazu zničoho nič, prebudila, akokeby niekto zakričal na mňa a bola som úplne bdelá, ako za dňa. Zobraziť celé »