Nie je vždy prázdno, prázdnom a samota samotou.
Dnes prebehlo naše ďalšie pravidelné výučbové stretnutie s Ašaratom. Ašarat nás rozdelil a ja som išiel do podzemia. Kamene v podzemí sú priam nasýtene minulosťou, možno pre laika sú len chladné a tmavé. V stene jedno maličké okno ktorým prenikajú slabé slnečné lúče, ktoré osvetľujú tak dvadsať percent priestoru. Zobraziť celé »

Tajomné mestečko. Mačacie hlavy a po nich kroky, ktoré sú okrem iného aj moje. Mnohé je inak. Zobraziť celé »

Pozerám do tmy. Vidím siluetu postavy, ktorá stojí kúsok odo mňa a lopatou zahrabáva nejaké čudné listy. Po chvíľke, odchádza. Zobraziť celé »

Kráčala chodníkom ktorý sa klenul do malého kopca. Na tom kopci v tichu piesne prírody bol umiestnený domček. Stačila myšlienka a vôľa a bola by sa preniesla priamo dnu, ale chcela byť súčasťou tejto piesne a byť súčasťou života. Každý chceme stále to, čo nemáme? Zobraziť celé »

Ohlodané, na zemi rozdrobené kúsky kontinentov sa tvária veľmi prívetivo avšak moja poloha sa v tomto smere ani moc neobmenila a dokonca ani nezmenila formu bytia. Zobraziť celé »

Ocitám sa vo vesmíre, na moment len tak pripnutý. Spomínam na vidiek, na tie pestrofarebné lesy, ktoré sa rozprestierali ponad priezračné pláne roztriešteného zrkadla môjho obrazu pozerajúceho sa na monitor počítača, do ktorého zaznamenávam Vami práve prečítane riadky. Zobraziť celé »