11
Jan

Zmysel?

   Odoslal Asarat a zaradil do Zamyslenia

Pridať komentár

Cesta je dlhá zvláštna prepletená rôznymi pojmami, dojmami, pocitmi, emóciami a i.
Ak je cesta dlhá musíš poznať cieľ tej cesty a ak je cesta veľmi dlhá musíš mať aj iné, ako len poznanie cieľa cesty.
Koľko prekážok musíš prekonať než dôjdeš do cieľa?
A dôjdeš tam vôbec?
Dôjdem tam ja, alebo som tam už dávno došiel a uvažujem o tom, že idem opäť bežať ten istý maratón?
Kam kráčaš v tento čas?
Kam ťa vedú tvoje skutky a pohnútky?
Pochopenie zmyslu bez emócií ti dáva cieľ.
Cieľ úplný nie je aj ak nemáme predstavu sily o potrebe sily vynaloženej na jej uskutočnenie.
Ak máš silu na uskutočnenie cieľa máš aj odvahu?
Ak si už prekročil – la jednu hranicu čo je to, to čo ťa brzdí ísť ďalej?
Je to nedostatok sily, či poznanie strachu, že…!?
Boj je dlhý a my bojujeme spolu i každý sám.
Samota je účinná v živote našom i životoch našich.

A pochopenie textu slov neprichádza :).
Mozog uvažuje nad zmyslom slov už prečítaných, no možno tomu chýba iba mesačný svit pretkaný svitom zapálenej sviečky niekde v tichu a v pokoji samoty a súkromia, kde každý môže byť tým, čím je.

Keď jeseň otvorí oči a svit dňa nám nič nehovorí, kde budeme?
Kde budeš Ty?

Keď zima otvorí oči a svit dňa nás neprebudí do života, ale nechá nás spať, kde budeme?
Kde budeš Ty?

Keď jar otvorí oči a svit dňa nás prebudí do smrti, kde budeme?
Kde budeš Ty?

Keď leto otvorí oči a svit dňa nás prebudí do života, kde budeme?
Kde budeš Ty?

Opätovné pochopenie zmyslu bremena kvôli zmyslu života sa javí akoby náhoda prebudenia zo života do niečoho, čo je náhradou za život.
Život dáva život, ale ho i berie hoci ho ponechá a teda načo je potom smrť?

Načo to všetko, keď cieľ je jasný a hoci si v ňom predsa ho míňaš a smútiš pre iný cieľ?

Aký má zmysel život s bremenom zmyslu a aký má zmysel smrť s bremenom zmyslu?
Má zmysel život bez bremena zmyslu a má zmysel smrť bez bremena zmyslu?

Aj tak tu ostali nezodpovedané otázky.

Kam kráčaš a prečo?
A ak kráčaš nestojíš náhodou na mieste a neklameš seba, že kráčaš?
Ak stojíš pred “hranicou”  prečo už nie si za ňou?

… ten kto bol.

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Január 11th, 2012 o 22:38 a je zaradený pod Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

9 komentárov

elle
 1 

Možno sa bude zdat moj komentar od veci...ale mne osobne najviac problemov na mojej momentalnej puti robí populácia/národ ktory(tak strašne zakomplexovaný a utrapený !) žije v jednej z najkrajších krajín,akú som na tomto svete videla(Ano myslím tým Slovensko!)...no zrejme nejaka skuška,takže vydržat-vydžat jednu inkarnaciu bez spriaznených bytostí:-)...a zdražiavat sa podla možností čo najviac v prírode a v horach-v izolácii:-)

Január 12th, 2012 at 12:23
Amon
 2 

A či je zmyslom stáť pred ňou, či za ňou, tou hranicou deliacou tie dva pojmy, ľudskou rečou zvanou životom, či smrťou? Kto prekonal tie hranice a môže povedať, bol som tam? Viem. Ty áno Ašarat. A ten zvyšok?
Žije i umiera vôkol teba. Mnohí učia sa a kráčajú, padajú, vstávajú i napriek tomu, že vstali sú mnoho krát stratení v zmysle bežného života, ktorý si osvojili ako ten skutočný. A tak skutočnosť nahradila zmysel alebo zmysel nahradil skutočnosť, ktorá je len odrazom emócií inej (ne) skutočnej paralely bytia, či sebaklamu poznania nenadobudnutej skúsenosti zahalenej do krátkodobého poznania v priebehu života? Ponechajme teda horiacu sviecu na stole bez mihnutia jej plameňa, a čas, ktorý pretrvá i keď zmysel zanikne a vzklíči nový, príde v inom čase a priestore ako druh nový.

Január 13th, 2012 at 00:07
Stratus
 3 

Po prečítaní textu sa mi nepríjemné zimomriavky usídlili na chrbte. Pevne stále dúfam, že som daný text nepochopil správne...
...keď sú cieľ a cesta príliš jasné, som buď na začiatku, alebo na konci. Myslím si však, že na začiatku byť už predsa nemôžem... Koniec však tiež nepripadá do úvahy, pretože čím viac sa k nemu blížim, tým viac sa blížim k začiatku. Je však tento začiatok tu alebo tam? Mohol by som sa teda ešte raz zamyslieť, pretože kam kráča jeden, môžu kráčať aj ostatní... A je správne, keď na konci zisťujem, že som stále len na začiatku, prúser je, keď na to prídem už keď je neskoro... Nie je začiatok ako začiatok...

Január 13th, 2012 at 00:15
sonrisa
 4 

cieľ je cesta - cesta je cieľ
stojím - kráčam
padám - vstávam
žijem - nežijem
Zmyslom je predsa spoznať seba a pochopiť kým, čím v skutočnosti som.

Január 13th, 2012 at 09:05
Shaza
 5 

Každý kráča do svojho cieľa a dôjde tam len vtedy, keď pochopí že CIEĽ je CESTA a CESTA je CIEĽ.
Možno niekto netuší len intuitívne kráča ,,svojou cestou" a ten druhý zas presne vie kam kráča.
Keď vieš, kto si a kam kráčaš stávaš sa ucelenou bytosťou na ceste poznania .......

Január 15th, 2012 at 21:34
Santa
 6 

Stat na pomedzi dvoch casovych zon, a spravit krok a tvarit sa ze sa zrazu zmenil ca o hodinu tam ci spat je rovnake blaznovstvo ako uvazovat nad tym, ci uz som za nejakou hranicou ci nie.

Deli ma od nej meter, den, ci reinkarnacia? Abstraknost disputy o zivote chrobaka. Zakladom je pochopit ze kazdy je tam kde ma byt a nepliest si to s tym kde by mohol byt IMHO.

Ak zacneme uvazovat o case, zivote, ako dalsom fyzickom rozmere, pochopime, ze tak ako mame tisice kilometrov v pravo, v lavo, vpred, vzad, hore ci dole, tak mame tisice minut, hodin, dni a rokov v rozmere casu. Je len na nas kam sa pohneme a ako dlho nam to potrva.

Január 16th, 2012 at 20:23
Faust
 7 

Abstraktnosť je často základ budúcnosti aj u chrobáka.
Ide aj o to či sa pohneme či nie. Diskusia a i o abstraktnosti je často základom kroku do budúcnosti.
A ak zmením časovú zónu som to stále ja ale v inom čase - no predsa Ja.

Prekročenie hranice nie je často len metafora často je to skutočnosť ktorá sa deje v inom čase a predsa v čase reality.

Január 17th, 2012 at 09:24
Fenix
 8 

Čo nás brzdí ísť ďalej?
Možno oboje, aj strach aj nedostatok sily. Subjektívny pocit nedostatku sily môže vyvolávať strach a strach nás zase môže oberať o silu. A možno je to len ilúzia a v skutočnosti nám v ceste nestojí nič.

A kde budeme v tom či onom čase?
Súhlasím s tým, že každý bude tam, kde byť má. Otázne ale je, že či môže vôľa jedinca ovplyvniť to, kde byť má.

Január 17th, 2012 at 22:15
Bes
 9 

Keď svit dňa mi otvorí oči, kde budem ja a kde budeš ty? Čo s tým, čo získame počas cesty? Čo s tým, čím sa stávame počas cesty a čím sme už v cieli? Bude samota účinná aj na ceste, aj v cieli a do akej miery? Akým cieľom vznikal tento text a čo z neho vzniklo počas cesty?

Január 22nd, 2012 at 22:02

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky