Veľmajster

V dávnych dobách táto úroveň predstavovala utajenú sekciu výkonnej moci. Bol to posledný riadiaci článok vonkajšieho sveta a prvý článok vnútorného sveta. Veľmajster bol výkonnou mocou, ktorú by sme v novodobej histórii mohli prirovnať k ministrom, v cirkvi k biskupom, kardinálom a pod. Čo sa týka schopností a vedomostí, titul Veľmajstra znamenal aj pozíciu akého si garanta svojho odboru. Rozhodoval o tom, kto sa stane Majstrom jednotlivých odvetví, prípadne určoval, akým smerom sa kto bude uberať vo svojej práci. Z pohľadu histórie boli Veľmajstri málokedy známi vo fyzickom svete a mali k nim prístup iba Majstri vyššieho rádu. Na ich utajení závisela aj bezpečnosť celej siete a štruktúry, ktorá pod nich spadala. V závislosti od sily a schopností Veľmajstra môžeme povedať, že taká silná bola aj štruktúra pod ním. V rámci vnútornej štruktúry môžeme brať Veľmajstrov ako žiakov a asistentov s najvyššou možnou mierou prístupu do vnútorných štruktúr, ktoré boli pred očami verejnosti utajované až tak, že sa v princípe ani nevedelo o ich existencií. Málokto vôbec vedel, že existuje ešte nejaká štruktúry vyššie od Veľmajstra. Veľmajstri spolupracovali s Kňazmi a podľa zamerania ich práce mohli priamo spolupracovať aj s Veľkňazmi. Každý Veľmajster sa istým spôsobom pripravoval na to, aby v prípade potreby mohol nastúpiť na pozíciu Kňaza a túto funkciu plnohodnotne zastávať. Veľmajster bol vo svojej podstate najvyššou riadiacou mocou a súčasne žiakom na svojej ceste.

Kňaz

Kňazov rozdeľujeme na dve kategórie. Prvú kategóriu tvorila uzatvorená skupina, ktorú by sme dnes prirovnali k vedeckému tímu. Zaoberali sa skúmaním a hľadaním odpovedí. Priebežne učili Veľmajstrov a pripravovali ich na to, že jedného dňa budú práve oni pokračovať v tomto diele. Zaoberali sa stále novými podnetmi, ktoré život prinášal. Dá sa povedať, že všetko, čo Veľmajstri navonok odsúhlasili, malo svoj pôvod práve u Kňazov, pretože oni v spolupráci s Veľmajstrami skúmali, či jednotlivé učenia a artefakty sú funkčné a reálne použiteľné v praxi. Smerom do vonkajšieho sveta ich aktivita bola prakticky nulová. Svoju existenciu dokonale ukrývali pred verejnosťou aj pred členmi spoločenstva. Žili uzatvorení vo svojich pracovniach, alchymistických laboratóriách a podobne.
Druhá kategória kňazov by sa dala prirovnať k dnešným cirkevným hodnostárom. Títo spolupracovali s Veľkňazmi, ktorí zabezpečovali kontinuitu života a prepojenie medzi fyzickým svetom a paralelnými svetmi. Zaoberali sa duchovnou činnosťou a podstatou, nie fyzickým výskumom. Skúmali prepojenia na jednotlivé paralelné svety, boli astrológmi, starali sa o rituály spojené s odovzdávaním energie pre paralelné svety. Plynule sa stávali následníkmi po odstúpení alebo smrti niektorého z Veľkňazov.

Tagy: ,

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, Apríl 1st, 2014 o 15:21 a je zaradený pod História, Postrehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.