Majstri nižšieho rádu
Dostávame sa k Majstrom nižšieho rádu, avšak musíme ešte podotknúť, že stupeň Majster nižšieho rádu sa už nepoužíval v súvislosti s označením nejakého ďalšieho vedomostného pokroku vo zvolenom odbore. Už titul Majster znamenal, že človek perfektne ovláda svoj odbor a vzdeláva v tomto smere nových členov. Majster nižšieho rádu bolo skôr označenie funkcie, ktorú títo jedinci vykonávali v rámci štruktúr spoločnosti, pre zabezpečenie jej chodu a potrieb, pre komunikáciu medzi Majstrami s ich skupinami žiakov a vyššou hierarchiou, pre komunikáciu medzi vonkajším svetom a vnútornými štruktúrami spoločnosti. Majstri nižšieho rádu sa delili na dve rôzne kategórie. Pretože kým o Majstroch sme uvažovali ako o učiteľoch, pri Majstroch nižšieho rádu uvažujeme už o úrovni riadiacej a bojovej.

Prvá – riadiaca – úroveň Majstrov nižšieho rádu slúžila ako predĺžená ruka riadenia procesu výučby cestou Majstrov a súčasne tvorila spojovací most medzi vnútornou hierarchiou vedcov – bádateľov a výkonnou mocou v zmysle vonkajšieho sveta. Na tomto stupni sa ešte prelínalo zázemie verejného i neverejného pôsobenia. Za určitých okolností boli Majstri nižšieho rádu akoby vo funkcií štatutára spoločnosti, ktorý má právo konať smerom do vonkajšieho sveta. Ak sme už pochopili pojem Majster a jeho poslanie, treba brať so úvahy, že aj ľudia, ktorí prichádzali, museli zakotviť pri nejakej konečnej autorite a túto autoritu za spoločnosť zastával práve Majster nižšieho rádu. Bolo nemysliteľné, aby sa kedysi civilná osoba v rámci hierarchie dostala vyššie, ako k priamemu osobnému stretnutiu s Majstrom nižšieho rádu. Ako som už spomenul, títo ľudia sa pohybovali v oboch úrovniach – vo vonkajšom i vnútornom svete. Z pohľadu bezpečnosti boli najkľúčovejšími osobami, ktoré mohli ohroziť celú spoločnosť. Aj preto môžeme povedať, že len málo vybraných jedincov sa dostalo na stupeň Majstra nižšieho rádu. Majstri nižšieho rádu dokonca mohli pôsobiť na verejnosti a pohybovať sa medzi ľuďmi, sledovať dianie a akoby z vonkajšieho prostredia priamo riadiť činnosť stupňov 1-4. Aby som vám to lepšie priblížil, predstavte si, že Majster nižšieho rádu mohol mať svoj vlastný obchodík, alebo remeselnú dielňu, ako napríklad hodinárstvo, alebo čokoľvek iné, kde ľudia chodili úplne normálne ako do obchodu a nikomu nebolo nápadné, že tam chodia. Takto sa mohol stretávať s rôznymi ľuďmi a teda odchytiť toho, kto tam neprišiel ako klasický zákazník, bolo pre okolie veľmi ťažké. Musíme si uvedomiť, že vtedy komunikačné technológie, ktoré sú pre nás teraz absolútnou prirodzenosťou, neexistovali, telegraf sa používal len v najväčších mestách a na takúto komunikáciu sa využívali rôzni poslovia a šifrované texty písané ručne, alebo cestou osobných odkazov po dôveryhodných posloch.
Vnútorná činnosť týchto Majstrov nižšieho rádu bola zase spojená so základnými činnosťami v rámci archívu, komunikovali s Majstrami vyššieho rádu a v zásade ak boli povedzme štyria Majstri nižšieho rádu, tak táto skupina poznala maximálne jedného Majstra vyššieho rádu. Ako som už okrajovo spomenul, Majstri nižšieho rádu mali aj vlastný archív, starali sa o zapisovanie a zbieranie učení, jeho patričné šírenie formou písaného textu, či spisovanie a overovanie nových techník. Väčšina z nich bola zdatná minimálne v dvoch odboroch a toto kritérium sa vyžadovalo, aby tento stupeň mohli zastávať. Buď to bola kombinácia liečiteľ – mág, mág – bojovník, alebo liečiteľ – bojovník, prípadne v zvláštnejších prípadoch to bol mág, ktorý sa zaoberal ekonomickou činnosťou spoločnosti. V tom čase to boli väčšinou bankári a rôzni bohatší jedinci, ktorí zabezpečovali financovanie spoločnosti.

Druhá – bojová – úroveň boli vlastne strážcovia spoločnosti, ktorí boli špeciálne vycvičení v rôznych druhoch boja a boli pripravení kedykoľvek a kdekoľvek zasiahnuť. Aj oni sa pohybovali na úrovniach vonkajších i vnútorných. Existovali skupiny Majstrov nižšieho rádu, ktorí mali samozrejme pod sebou aj Majstrov a ďalšie nižšie stupne, ktorých si vychovávali pre účel nasledovania ich cesty v rámci života spoločnosti a pôsobili tak, že buď chránili konkrétny objekt, alebo konkrétnych ľudí, alebo boli proste vysielaní na misie za konkrétnym účelom. Za akým účelom to mohlo byť, to už nechám na fantáziu každého z Vás. Čo sa týka vnútornej štruktúry, strážcovia sa pohybovali ako tiché a nepodplatiteľné tiene všade tam, kde sa nachádzali tajné dokumenty, miestnosti, špeciálne laboratóriá a pod. Ovládali techniku skrytého pohybu, vedeli sa stať neviditeľnými v dave, doslova vedeli splynúť s prostredím a často sa stalo, že ste okolo nich prešli a nevšimli ste si ich. Z pohľadu modernej doby založenej na filmoch by som to prirovnal k špičkovým kung-fu bojovníkom. Avšak musím povedať, že toto prirovnanie nie je celkom presné, pretože títo Majstri nižších rádov boli veľmi zdatní aj v oblasti liečiteľstva a mágie. Neraz sa stalo, že si museli vzájomne pomáhať pri rôznych zraneniach a podobne a mágiu využívali ako prvok na ochranu priestorov a aby sa stali neviditeľnými pre svet.
Aby sme lepšie pochopili ich význam, dovolím si trošku rozpísať ich prácu v súčinnosti s mágiou, pretože verím tomu, že väčšinu z Vás zaujíma práve toto. Najprv by som rád podotkol, že príprava na tento stupeň sa začínala už v úplnom úvode, na úrovni žiaka. V nejednom prípade sme si vopred vytipovali šikovných žiakov, ktorí boli postupne v rámci výučby zasväcovaní do tajov ochrany priestorov a objektov. Aj keď sami ešte priamo nevytvárali kliatby za účelom ochrany, zúčastňovali sa už v rámci svojej výučby toho, ako sa takéto kliatby vytvárali. Jednotlivé objekty je totiž nutné chrániť mágiou za účelom ticha, čo znamená že ten objekt alebo miestnosť bola zabezpečená pred astrálnym odposluchom. Treba si uvedomiť, že sa rozprávame o dobe, keď odpočúvanie prebiehalo len na primitívnej úrovni, cez dvojité steny, rôzne trubky a podobne, alebo na to boli špeciálne vycvičení mágovia, ktorí vedeli zachytávať emócie rozhovoru a tým pádom implementovať rozhovor do svojho vnútra. V niektorých prípadoch dokázali odchytiť celý rozhovor bez toho, aby ho počuli, aj keď možno nie vždy do úplných detailov, ale pointa a podstata bola zachytená. Ďalší ochranný prvok bol zabezpečenie priestoru pred rôznymi astrálnymi útokmi, to znamená, že cez živly by sa mohli aktivovať rôzne sily a podobne. Tretí aspekt magickej ochrany bol priame zapečatenie priestorov, kde pracovali jednotliví mágovia a keď to bolo nutné, dokázali povolávať aj tiene, alebo vytvárať v zapečatených priestoroch tiene, ktoré tam ostávali naveky ako ochrana proti narušiteľom. Toto je len výsek z toho, čo dokázali Majstri nižšieho rádu urobiť a obsiahnuť. V nejednom prípade sa stávalo, že keď sa napríklad niektorý Veľkňaz rozhodol vrátiť domov cestou svojej fyzickej smrti, alebo jednoducho povedané umrel, z radov týchto strážcov – Majstrov nižšieho rádu – sa kolégiá rozhodli vymenovať jednotlivca priamo do pozície Veľmajstra, Kňaza alebo Veľkňaza. Musíte totiž pochopiť, že naši Majstri aj v tejto úrovni boli učení tak, aby vedeli zastúpiť a vykonávať funkciu najvyšších hierarchických stupňov v plnom rozsahu. To znamená, že nemusela byť vždy lineárna postupnosť smerom na hor dodržaná.
Viem, že v niektorých mojich popisoch nájdete zmienku o tom, že k narušeniu našej štruktúry došlo aj tým, že nižšie stupne sa ujali vlády a odmietli ju vrátiť vyšším stupňom. Aby nedochádzalo k informačnej kolízii, podotýkam, že to bolo na úplne inej úrovni a v inej časovej sekvencii. Bolo to v časoch, keď naše nižšie úrovne boli krátkodobo etablované do fyzického života a neboli tak dokonale pripravené na výkon pozícií najvyšších stupňov, ako sa tomu stalo neskôr.

Tagy: ,

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, Február 10th, 2014 o 10:53 a je zaradený pod História, Postrehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.