Mágia je krehká – a práve preto ju musíme chrániť

Keď sa človek pozrie na veľké náboženstvá sveta, vidí za nimi stáročia histórie, milióny veriacich, rozsiahle štruktúry, majetky, inštitúcie a v mnohých obdobiach aj priamu podporu štátov či vládcov. Takéto systémy dokázali prežiť vojny, politické zmeny, prenasledovanie aj generačné otrasenia, pretože za nimi stáli masy ľudí a mocenské mechanizmy. Áno, aj za nami stoja stáročia tradície a línia učenia, ktorá prežila svoj vlastný zápas s časom. No ako človek si dnes kladiem jednoduchú, ale dôležitú otázku – prežijem ešte nasledujúce desaťročie? Alebo to ďalšie? A ak nie… bude mágia živá aj potom?

Prečo si túto otázku kladiem? Pretože som sa narodil v hlbokej totalite, v časoch, keď podobné učenia nemali priestor slobodne existovať. A predsa naša mágia prežila – takmer ako zázrakom – až do čias revolúcie, po ktorej prišla sloboda. No ani sloboda sama osebe nie je zárukou prežitia. Pretože ak my sami prestaneme mágiu žiť, odovzdávať a niesť ďalej, potom ju nezničí žiadny režim… ale naše vlastné mlčanie a nezáujem.

Mágia takúto oporu nikdy nemala.

Skutočná mágia, o ktorej hovorím, nie je masovým hnutím. Nie je to učenie, ktoré by sa opieralo o štátne štruktúry, o ekonomickú silu či o tisíce zamestnancov v organizovaných aparátoch.
Mágia bola vždy skôr tichou cestou jednotlivcov, malých kruhov a spoločenstiev, ktoré si svoje poznanie odovzdávali z učiteľa na žiaka.

A práve preto je mágia krehká.

Nie preto, že by bola slabá vo svojej podstate. Ale preto, že jej existencia je odkázaná na malý počet ľudí.  

Krehkosť magickej komunity

Spoločenstvá ako naše nikdy nefungovali v počtoch desaťtisícov. Realita je iná.

Sme často odkázaní na niekoľko jednotlivcov, niekedy na niekoľko málo členov, ktorí nesú učenie, energiu, organizáciu, výučbu, skúsenosti a kontinuitu.

A pravdou je, že aj niekoľko desiatok skutočne aktívnych členov v rôznych spoločenstvách je dnes skôr víziou než samozrejmosťou.

Preto sme vo veľkej miere odkázaní na jednotlivcov, ktorí tomuto učeniu veria, žijú ho a pomáhajú ho držať pri živote.

Je to aj preto, že mnohí túto náročnú cestu jednoducho nezvládnu a skôr či neskôr ju opustia.
A nie je na tom nič neobvyklé, pretože skutočná mágia nikdy nebola pohodlnou cestou.

Ak v takomto systéme zlyhá jedna generácia, môže sa prerušiť línia učenia, ktorá sa budovala desaťročia, niekedy aj stáročia.

A práve v tom je rozdiel medzi náboženstvom a skutočnou školou mágie.

Náboženstvo prežije aj odchod konkrétnych ľudí. Mágia nie vždy.

Ak sa nenájde ten, kto bude pokračovať…
Ak nebude nik, kto bude ochotný niesť zodpovednosť…
Ak mladší nebudú pripravení prevziať pochodeň…

potom môže celé učenie zomrieť spolu s jednou generáciou.
Preto aj my si musíme chrániť Spoločenstvo Selekcia

Práve preto hovorím otvorene:

Takéto spoločenstvo si musíme chrániť.

Nie z paranoje.
Nie z u zatvorenosti.
Nie preto, že by sme sa báli sveta.

Ale preto, že vieme, aké krehké je to, čo nesieme.

A zároveň si treba otvorene povedať ešte jednu vec – Spoločenstvo Selekcia, hoci existuje už tridsaťjeden rokov, stále budujeme. Nie je to hotové dielo, ktoré raz niekto postavil a ktoré už bude navždy stáť samo od seba. Takto skutočné magické spoločenstvá nefungujú. Musia sa budovať neustále – generáciu po generácii, rozhodnutie po rozhodnutí, človeka po človeku. Ak má prežiť, nestačí, aby v ňom ľudia len boli. Musia cítiť aj spoluzodpovednosť za jeho existenciu.

Ja sám som počas našej cesty videl, ako vedľa nás vznikali iné spoločenstvá, často tvorené tými, ktorí od nás odišli. Mnohé z nich však po krátkom čase zanikli. Prečo? Pretože vybudovať živé a skutočne fungujúce spoločenstvo si vyžaduje oveľa viac než len myšlienku, že niečo chcem vytvoriť.

Treba silné osobnosti. Treba vieru v to, čo človek robí. Treba vytrvalosť, trpezlivosť a schopnosť niesť aj ťažké obdobia. A ak toto chýba, ak sa namiesto spoločného cieľa objavia spory, osobné ambície a hádky o to, kto bude stáť na čele, potom býva koniec často veľmi rýchly.

Vybudovať skutočné magické spoločenstvo nie je otázkou jedného víkendu, jedného seminára ani jedného marketingového projektu.

Je to práca rokov.
Niekedy desaťročí.
Niekedy celého života.

Buduje sa dôvera.
Buduje sa učenie.
Buduje sa kontinuita.
Budujú sa ľudia.

A práve ľudia sú najvzácnejší prvok každej školy mágie.

Odkaz starších generácií

My starší si túto pravdu uvedomujeme možno intenzívnejšie.  Pretože vieme, čo stálo vybudovať to, čo dnes existuje.

Vieme, koľko zápasov bolo potrebné viesť.
Koľko ľudí prišlo a odišlo.
Koľko energie bolo investovanej do učenia, písania, skúšania techník, ochrany priestoru a vedenia komunity.

A vieme aj to, že náš čas nie je nekonečný.

To nie je pesimizmus.
To je realita.

Práve preto sa pozeráme na mladších s nádejou.

Nie ako na pasívnych pozorovateľov.
Ale ako na budúcich nositeľov odkazu.

Posolstvo pre mladších mágov

Ak patríš medzi mladších, potom vedz toto:

To, čo dnes prijímaš ako samozrejmosť, vznikalo dlho pred Tebou.

Knihy nevznikli samé.
Techniky sa nezrodili náhodou.
Učenie nepadlo z neba.

Niekto pred Tebou skúšal.
Padal.
Mýlil sa.
Začínal odznova.
Overoval.
Roky testoval, čo funguje a čo nie.

A potom to odovzdal ďalej.

Ak má mágia prežiť, potom raz príde chvíľa, keď budeš tým, kto toto všetko ponesie ďalej Ty.

Nie preto, že musíš. Ale preto, že pochopíš hodnotu toho, čo si dostal.

Mágia nie je len poznanie. Je to zodpovednosť.

Byť mágom neznamená len učiť sa techniky. Znamená to niesť zodpovednosť za kontinuitu.

Za ochranu priestoru.
Za zachovanie učenia.
Za správne vedenie ďalších.
Za to, aby sa z mágie nestala len prázdna dekorácia bez obsahu.

Mágia je živá len dovtedy, kým ju žijú ľudia.
Bez nich ostanú len knihy.
A aj tie časom stíchnu.

Budúcnosť za horizontom nášho života

Skutočná otázka neznie, čo dokážeme dnes.
Skutočná otázka znie:

Čo z toho prežije nás?

Dostane sa mágia za horizont nášho života?
Prežije generáciu, ktorá ju dnes drží?
Budú tu tí, ktorí pochopia jej hodnotu?

Ja verím, že áno. Pretože medzi nami sú mladší, do ktorých vkladám nádej.
Nie slepú.
Nie automatickú.

Ale skutočnú nádej postavenú na tom, že niektorí z vás pochopia, že mágia nie je len osobná cesta. Je to aj dedičstvo. A dedičstvo sa nechráni slovami.

Dedičstvo sa žije.

PS: Viac mojich úvah o mágii a duchovnej ceste nájdeš na www.asarat.sk 

Ak Ťa zaujíma prírodné liečiteľstvo, byliny a prirodzené cesty podpory zdravia, navštív aj
www.prirodna-medicina.selekcia.skZačiatok formulára