Každá tieňová cesta mága nesie svetlo, ktoré nevidí nikto iný

Mágia sa dá študovať z kníh. Dá sa o nej diskutovať, rozoberať jej filozofia, história, symbolika či jednotlivé techniky. Medzi poznaním magickej techniky a jej skutočným vykonávaním však existuje rozdiel, ktorý možno naplno pochopiť až praxou.

Mág, ktorý s mágiou reálne pracuje, nie je iba pozorovateľom. Stáva sa súčasťou procesu, ktorý sám vyvolal.

A práve tu sa začína jedna z menej viditeľných stránok magickej cesty.

Každá technika má svoj účel. Má určitý spôsob vykonania, podmienky, hranice a predpokladaný výsledok. No popri tom existuje ešte jedna rovina, ktorú nemožno vždy presne zapísať do učebnice – čo samotná práca urobí s mágom, ktorý ju vykonáva.

Pretože mág nepôsobí iba na svet okolo seba.

Svet, do ktorého prostredníctvom mágie vstupuje, pôsobí zároveň naňho.

Medzi technikou a skúsenosťou je veľký rozdiel

Žiak sa môže naučiť postup techniky.
Vie, ako sa pripravuje.
Pozná jej jednotlivé kroky.
Vie, aké sú jej riziká a na čo si má dávať pozor.

To je potrebné.

Ale ešte to nie je skúsenosť.

Skúsenosť prichádza až vtedy, keď techniku začne používať a zistí, že skutočná magická práca nie je sterilné prostredie učebnice.

Do procesu vstupuje množstvo okolností.

Sila a pripravenosť samotného mága.
Prostredie, v ktorom pracuje.
Jeho schopnosť sústredenia.
Energetické podmienky.
Charakter techniky.
A pri práci smerujúcej k inému človeku aj človek samotný a jeho vlastné pôsobenie.

Preto dvaja mágovia môžu vykonať rovnakú techniku a napriek tomu z nej nemusia odísť s úplne rovnakou skúsenosťou.

Techniku možno odovzdať. Skúsenosť si však musí každý mág vytvoriť sám.

Každá magická práca zanecháva určitú stopu

Pri skutočnej práci s mágiou sa mág učí veľmi skoro jednu dôležitú vec – nestačí vedieť niečo otvoriť, aktivovať alebo uviesť do pohybu.

Musí vedieť aj to, čo s tým urobí ďalej.

Niektoré techniky sú ľahké a ich pôsobenie je krátke. Iné môžu vyžadovať veľké sústredenie, energetický výdaj alebo následné uzatvorenie práce.

Čím náročnejšia technika je, tým dôležitejšia je pripravenosť človeka, ktorý ju vykonáva.

Mág preto nemôže rozmýšľať iba:

Dokážem túto techniku vykonať?

Musí sa naučiť položiť si aj ďalšiu otázku:

Som pripravený niesť všetko, čo jej vykonanie môže priniesť?

A to už je úplne iná otázka.

Tieňová cesta mága nie je pomenovaním zla

Keď v tomto kontexte používam výraz tieňová cesta mága, nemyslím tým automaticky negatívnu alebo škodlivú mágiu.

Tieňom nazývam tú časť praktickej práce, ktorú človek zvonka nevidí.

Viditeľný môže byť výsledok.

Neviditeľná zostáva cena skúsenosti.

Koľko energie mág vložil do práce.
Ako dlho sa pripravoval.
Čo musel zvládnuť.
Kde narazil na hranice vlastných schopností.
Kedy musel prácu prerušiť.
A možno aj to, koľkokrát sa technika nepodarila tak, ako očakával.

Človek, ktorý pozná mágiu iba teoreticky, vidí techniku.

Sám som vo svojej praxi zažil situáciu, keď mi príprava na jediný magický úkon trvala šesť mesiacov. Nebolo to šesť mesiacov nepretržitého vykonávania mágie. Bol to čas potrebný na to, aby som sa podrobne oboznámil so všetkými okolnosťami prípadu, zvážil možné postupy a pripravil samotnú techniku presne na mieru konkrétnemu klientovi. Až keď som bol presvedčený, že mám dostatok informácií a technika je pripravená tak, ako má byť, pristúpil som k jej samotnému vykonaniu.

Táto skúsenosť sa neskôr pretavila aj do systému našej výučby. Technika, ktorá pri tejto práci vznikla, sa stala súčasťou Knihy mágie I. a vzhľadom na svoju náročnosť je určená až praktikom od úrovne HS6. Je to zároveň príklad toho, ako môže v mágii vzniknúť nová technika – nie iba teoretickou úvahou pri písacom stole, ale ako odpoveď na konkrétnu situáciu, ktorú bolo potrebné reálne riešiť.

Človek, ktorý pozná mágiu iba teoreticky, vidí techniku. Praktik však pozná aj všetko, čo muselo jej vzniku a použitiu predchádzať, pretože pozná aj cestu, ktorá sa za technikou skrýva.

Samotné vykonanie tejto techniky malo pre mňa ešte jeden rozmer.
V čase, keď som k nemu po šiestich mesiacoch prípravy pristúpil, som na tom zdravotne nebol dobre. Vlastne som ešte ráno nevedel, či budem popoludní vôbec schopný vstať a ísť vykonať danú techniku spolu s klientom a kolegami. Napriek tomu som ako skúsený mág dokázal v rozhodujúcej chvíli „prepnúť“ – odsunúť svoj aktuálny stav do úzadia, plne sa sústrediť na magickú prácu a vykonať ju excelentne.
Neuvádzam to preto, aby som vyzdvihoval vlastný výkon, ale ako konkrétny príklad toho, čo sa v našej výučbe učíte o schopnosti mága prepnúť sa do pracovného stavu. Teória môže vysvetliť, čo prepnutie – prepínanie znamená, ale až prax ukáže, prečo je táto schopnosť pre mága taká dôležitá.

Prepnutie (technika Prepínania) pritom neznamená ignorovať vlastné hranice alebo pracovať za každú cenu. Znamená schopnosť vedome vstúpiť do potrebného pracovného stavu vtedy, keď mág vie, že je schopný danú prácu bezpečne zvládnuť.

Nie všetky techniky sú rovnaké

V mágii existujú techniky, ktorých charakter je relatívne jednoduchý a pre skúseného človeka predstavujú bežnú súčasť práce.

Potom však existujú techniky, pri ktorých sa pracuje s omnoho silnejšími procesmi.

Tam už nestačí iba presne zopakovať naučený postup.

Mág musí vedieť rozpoznať, čo sa počas práce deje.

Musí vedieť reagovať na zmenu.
Musí vedieť, kedy pokračovať.
A rovnako dôležité je vedieť, kedy prestať.

To je jeden z rozdielov medzi človekom, ktorý pozná techniku, a človekom, ktorý ju skutočne ovláda.

Ovládanie techniky totiž neznamená iba schopnosť spustiť ju.

Znamená aj schopnosť udržať ju pod kontrolou a bezpečne ju ukončiť.

Mágia nie je tlačidlo, ktoré jednoducho vypneme

Teoretický opis môže niekedy vytvárať predstavu, že mág vykoná určitý postup, dosiahne výsledok a tým sa všetko skončilo.

Praktická skúsenosť býva zložitejšia.

Niektoré procesy môžu doznievať.

Mág môže potrebovať určitý čas na regeneráciu, stabilizáciu alebo spracovanie skúsenosti.

Práve preto má význam príprava pred prácou a rovnako aj spôsob jej ukončenia.

Začiatočník sa často najviac zaujíma o to, ako techniku začať.

Skúseného praktika však rovnako zaujíma, ako ju bezpečne ukončiť a čo bude nasledovať potom.

Aj toto je súčasť magického remesla.

Svetlo, ktoré vzniká skúsenosťou

A kde je teda svetlo spomenuté v názve?

Práve v skúsenosti.

Mág, ktorý počas rokov reálne pracoval s množstvom techník, získava niečo, čo nemožno jednoducho prepísať z jednej knihy do druhej.

Začne rozpoznávať jemné rozdiely.

Vie, kedy niečo nie je v poriadku ešte skôr, než sa problém naplno prejaví.

Dokáže odhadnúť vlastné možnosti.

Vie, že niekedy je lepšie techniku nevykonať.

Vie, že intenzívnejšie pôsobenie nemusí automaticky znamenať lepšie pôsobenie.

A predovšetkým pochopí, že mágia nie je súbor príkazov, ale práca, ktorá vyžaduje neustále vyhodnocovanie toho, čo sa práve deje.

Toto poznanie sa rodí pomaly.

Často práve z chýb, neúspechov a situácií, ktoré neprebehli podľa očakávania.

To je svetlo ukryté v tieňovej ceste praktika.

Niektoré poznanie vznikne až pri práci

Existujú veci, ktoré možno žiakovi vysvetliť.

A potom existujú veci, ktoré môže učiteľ opisovať celé hodiny, ale žiak ich naplno pochopí až vtedy, keď ich sám zažije.

To neznamená, že teória nie je dôležitá.

Práve naopak.

Dobrá teoretická príprava môže zabrániť množstvu zbytočných chýb.

Ale teória pripravuje človeka na skúsenosť. Nenahrádza ju.

Je to podobné ako pri mnohých iných odboroch. Môžeme dokonale poznať princíp určitej činnosti, ale až jej praktické vykonávanie vytvorí cit, odhad a schopnosť reagovať na nepredvídané situácie.

V mágii je tento rozdiel ešte významnejší, pretože nástrojom magickej práce je do veľkej miery samotný mág.

Jeho sústredenie.
Jeho vôľa.
Jeho schopnosť pracovať s energiou.
Jeho skúsenosti.
A jeho schopnosť rozpoznať vlastné hranice.

Technika môže meniť aj človeka, ktorý ju používa

Dlhodobá práca s určitými druhmi techník môže ovplyvniť spôsob, akým mág vníma svoju prácu.

Nie nevyhnutne mystickým alebo dramatickým spôsobom. Predovšetkým skúsenosťou.

Človek, ktorý opakovane pracoval v náročných podmienkach, začne byť opatrnejší.

Ten, kto zažil následky vlastného precenenia, začne lepšie rozlišovať medzi odvahou a nezodpovednosťou.

Kto musel riešiť následky nesprávne vykonanej práce, bude pravdepodobne oveľa dôslednejší pri príprave.

Tak vzniká praktická múdrosť.
Nie je zapísaná iba v návode.
Je zapísaná v človeku.

Aj preto niektoré techniky patria až skúseným mágom

Ak je určitá technika určená až pre vyšší stupeň výučby, nemusí to znamenať, že pred mladším žiakom niekto skrýva tajomstvo.

Dôvod môže byť omnoho jednoduchší.

Na jej bezpečné používanie potrebuje skúsenosti získané pri predchádzajúcej práci.

Jedna technika pripravuje človeka na ďalšiu.
Jednoduchšia práca ho naučí sústredeniu.
Ďalšia kontrole.
Iná správnemu ukončeniu pôsobenia.

A postupne sa vytvára súbor skúseností, vďaka ktorým môže neskôr pracovať s niečím omnoho náročnejším.

Preto má v mágii význam postupnosť.

Nie preto, aby niekto umelo brzdil žiaka, ale preto, aby jeho schopnosti rástli spolu so skúsenosťami.

Praktik pozná aj svoje hranice

Jedným z paradoxov skutočnej skúsenosti je, že čím viac človek vie, tým častejšie si uvedomuje, čo všetko nevie.

Začiatočník môže mať po zvládnutí niekoľkých techník pocit veľkých možností.

Roky praxe však ukážu hranice.

Nie každá technika je vhodná pre každú situáciu.
Nie každý problém treba riešiť magicky.
Nie všetko, čo možno ovplyvniť, treba ovplyvňovať.

A niekedy je najodbornejším rozhodnutím praktika povedať:

Toto robiť nebudem.

Nie preto, že by techniku nepoznal.

Ale práve preto, že ju pozná dostatočne dobre.

Svetlo, ktoré nevidí nikto iný

Keď sa pozrieme na skúseného mága, môžeme vidieť jeho dnešnú prácu.

Nevidíme však stovky alebo tisíce hodín, počas ktorých sa učil.
Nevidíme techniky, ktoré musel opakovať.
Nevidíme neúspešné pokusy.
Nevidíme chvíle, keď musel prácu zastaviť a začať odznova.
Nevidíme skúsenosti, ktoré ho naučili opatrnosti.

A často nevidíme ani dôvod, prečo dnes určité veci robí inak než pred dvadsiatimi rokmi.

To všetko je jeho tieňová cesta.

Nie temnota.
Nie zlo.

Ale neviditeľná časť praktickej skúsenosti, ktorá stojí za tým, čo dnes dokáže.

A svetlom tejto cesty je poznanie, ktoré si z nej odniesol.

Odkaz na záver

Mág sa nestáva mágom iba tým, že pozná magické techniky.

Stáva sa ním predovšetkým tým, že sa ich učí používať, rozumieť ich pôsobeniu, niesť zodpovednosť za svoju prácu a prijímať skúsenosti, ktoré mu táto práca prináša.

Niektoré skúsenosti budú úspešné.

Iné ho prinútia vrátiť sa k tomu, čo sa naučil.

Niektoré mu ukážu jeho silu.

A ďalšie jeho hranice.

Práve z toho však postupne vzniká praktik.

Nie človek, ktorý o mágii iba rozpráva, ale človek, ktorý pozná rozdiel medzi tým vedieť, ako sa technika vykonáva, a skutočne s ňou pracovať.

Preto každá tieňová cesta mága môže niesť svetlo, ktoré nevidí nikto iný.

Je ním skúsenosť získaná tam, kam samotná teória nikdy nedosiahne.

PS:

V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať téme „Ja som cestu hľadal, vy už máte mapu – čo môže jedna generácia mágov odovzdať ďalšej“.

Pozrieme sa na rozdiel medzi cestou mága, ktorý si musel mnohé poznatky, skúsenosti a súvislosti postupne objavovať sám, a cestou dnešných žiakov, ktorí už majú k dispozícii určitú mapu vytvorenú skúsenosťami generácií pred nimi. A tiež na to, prečo ani tá najlepšia mapa nedokáže nahradiť vlastnú prax a skúsenosť.

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk Začiatok formulára