Keď mŕtvy ožíva..

A svet sa zdá byť opäť rovnaký.. a peklo stráca svoj lesk, pretože som ním ja sám. Zabudnuté nebo v žialy minulom nachádza sa vo mne tu prítomnom, a tak už nečakám, aby som zomrel, ale žijem aby som sa znovuzrodil. Tu v čase budúcom, práve tu minulom. A tak sa bížím, ticho a kradmo temným chrámom plným neistôt fyzického života, ktorý je umelým prerodom smrti v tieni strachu z neho.

Rodím sa a umieram, ako odviaty lupienok kvetu a jej pichľavá stonka.

Ako ruža.