14
Sep

Pandorína

   Odoslal Asarat a zaradil do Nezaradené, Príbehy

Pridať komentár

Dvere sa jemne pootvorili. Závan energie spoza nich začal prúdiť smerom von do priestoru. Energia sa okamžite zžila s okolím, ktoré pôsobilo v tom priestore. Ale iba na chvíľku, pretože následne začala okolitú energiu pretvárať. Postava sa jemne mihla v pootvorených dverách a vzápätí zmizla.
O malú chvíľu sa znovu ocitla v pootvorených mohutných dvojkrídlových dverách, ktoré viseli akoby na ničom. Celé dvere boli osadené do priestoru zvláštne a náhodný pozorovateľ by sa dlho zamýšľal kým by pochopil, čo tam nie je v poriadku.
Pandorína sa pozrela smerom hore na oblohu, kde viseli tmavé a ťažké búrkové mračná. Neboli to však skutočné búrkové mračná. To sa obloha zmenila na niečo, čo to pripomínalo. Usmiala sa smerom k oblohe a pootvorila ešte viac dvere. Prúd energie začal ešte viac prúdiť von a rozširovať sa mohutne do pochmúrneho šerom zahaleného okolia.
Táto energia sa nakoniec spojila s oblohou a vtedy sa Pandorína usmiala po druhý raz.
Vyšla von pred dvere, pozrela sa okolo seba a vyslovila vety:
„Dvere pekla a nebies sú otvorené a energia vypustená. Od teraz dobro nevyhrá a zlo neprehrá a bude to platiť aj naopak. Pretože víťaz nemôže byť ani jeden.“
„Dvere smrti sú otvorené a smrť nevyhrá nad životom a život nevyhrá nad smrťou, pretože víťaz nemôže byť ani jeden.“
„Kým sú dvere otvorené, niet víťaza iba porazeného, pretože ten, kto vyhral a žije, prehral pretože umrie a ten kto umrel, prehral lebo nežije, ale vyhral lebo netrpí.“
„A takto to ostane pokiaľ budú dvere otvorené“ .
„Dovtedy budú živí závidieť mŕtvym, že žili v inej dobe ako žijú tí, čo žijú tu a teraz.“

Ešte raz sa pozrela po okolí a vošla do otvorených dverí. Dvere ostali aj potom otvorené a jediné čo sa udialo bolo to, že všetko splynulo v celok. Pomaly veľmi pomaly šero ustúpilo svetlu a dvere splynuli so svetlom. Splynuli, ale ostali otvorené, ako tento krátky príbeh.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, September 14th, 2009 o 13:11 a je zaradený pod Nezaradené, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

20 komentárov

Amon
 1 

Pekný príbeh. 🙂

September 14th, 2009 at 13:34
elle
 2 

Amonova "múza" preletela k Ašaratovi:)

...videla som ju...

September 14th, 2009 at 13:40
Armen
 3 

Čítala som, nepochopila som, odchádzam:D

September 14th, 2009 at 16:06
nekroman
 4 

Kolegyňa Armen.
Dá sa smrť pochopiť? Pochopiť možno hĺbku oceánov, ale smrť a bolesť sa nedajú zmerať a ani pochopiť.
A tiež idem svoj závan preniesť na iné miesto.

September 14th, 2009 at 16:19
elle
 5 

Žasnem...ako a zo zdanlivo abstraktný príbeh premení na nádhernú rozprávku.
A ešte o "Smrti"...
Nekroman ,myslím že si to vystihol...i keď skutočnú pointu pozná asi len autor sám.)

September 14th, 2009 at 16:49
Therion
 6 

"Smrť sú iba dvere, čas je iba okno. Ja sa vrátim."

September 14th, 2009 at 18:59
Armen
 7 

Pán Kolega Nekroman,
viete, že si Váš názor veľmi vážim. Avšak podľa mňa sa smrť pochopiť dá - súdim podľa skúseností viacerých kolegov, ktorí silu smrti precítili na vlastnej koži (ja som sa zľakla kdesi na polceste tak, že táto sféra je pre mňa dočasne zablokovaná). Súhlasím s Vami v tom, že bolesť druhého sa zmerať ani pochopiť nedá, avšak s každou bolesťou sa dá aspoň bojovať. Poznám to na vlastnej koži.
A prosím, neprenášajte svoj závan nikam. Ešte je tu dôležitý.

September 14th, 2009 at 21:03
Amon
 8 

Ja len doplním myšlienky, že aj život ako taký je umenie pochopiť. Keď si tak prečítam ten článok, tak obe energie si vyžadujú veľkú hĺbku zasvätenia a poznania súvislostí. Nuž fakt je i ten, že im, tým silám je to v konečnom dôsledku ukradnuté, dvere sú otvorené a či sa Pandorína raz navráti aby zmenila jej rozhodnutie zostáva skryté vo hviezdach.

September 15th, 2009 at 08:08
Ascher
 9 

Krasne napisane. Rovnovaha bola nastolena, otazka je len ci to beriem ako otrocky kruh zivota alebo zachovanie toku energii pre buducnost

September 15th, 2009 at 11:54
elle
 10 

... Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché - dobré vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné ...

Malý princ od A. de Saint-Exupéry

September 15th, 2009 at 13:55
Therion
 11 

Nemôžeme vidieť hviezdy, keď stále sledujeme svoj vlastný tieň. Ja doprava, aj tieň doprava. Ja doľava, aj tieň doľava. Som pánom svojho tieňa - ale aj jeho otrokom.

September 15th, 2009 at 16:06
Artime
 12 

...pekne...

September 15th, 2009 at 16:32
Osse Nuri A
 13 

Program bol daný,energie prúdia čas a priestor nehrá rolu,čo raz začalo musí raz aj skončiť.

September 15th, 2009 at 16:35
Santa
 14 

A potom ze rovnovaha je pekna. TRT. Je len dolezita a neprijemna. Ci uz si na jednej alebo druhej strane, rovnovaha ta obmedzuje, ale zaroven ta aj chrani, pomaha ti. Su to dve misky hnusnych vah, ktore ta bez rovnovahy bud vystrelia a padnes z vysoka, alebo ta zpustia rovno dole a hlboko padnes.

vyber si.

S rovnovahou sil je to zle, ale bez nej je to horsie.

tak vyber si.

September 15th, 2009 at 20:48
Armen
 15 

Santa, pravdu máš... Ako sa to hovorí o demokracii? Že najlepší zo zlých politických systémov? Asi to bude niečo podobné.

September 15th, 2009 at 21:02
elle
 16 

…
vyššie uvenedý citát sa mi v poslednom čase dosť “hodí´”.

U ľudí bolo zdegenerované “vnútorné videnie”,ktoré naši dávní predchodcovia mali.
Mágia ako jej dnes hovoríme a teda komunikácia s Univerzom boli ludstvu kedysi dávno uplne prirodzené.

Dulaita teda znamená rovnováhu a teda vnutorné zjednotenie sa.

Srdcom.

Len tak možeme znovuobjavit našu dávno zabudnutú jednotu.

Zaklínadlá , čarovné formulky a lektvary nám v tom nepomožu,(to su len “spúšťače” a “budiče” )musíme hladat hlboko v sebe…tam sú ukryté všetky tajomstvá.

September 16th, 2009 at 06:23
Ašarat
 17 

Ďakujem za názory.
Dodám ešte snáď ten svoj, že váhy a dualita v tomto poňatí tam niesu. Je tam odkaz pre budúcnosť, alebo potvrdenie toho, čo sa už deje.
Otázne je kam odišla Pandorína? A prečo otvorila dvere?

September 16th, 2009 at 08:41
elle
 18 

Lebo bola žena...zvedavá:))

September 16th, 2009 at 08:43
buro
 19 

„Kým sú dvere otvorené, niet víťaza iba porazeného, pretože ten, kto vyhral a žije,
prehral pretože umrie a ten kto umrel, prehral lebo nežije, ale vyhral lebo netrpí.“

Podľa mňa niet ani viťaza ani porazeného. Čo je v tomto prípade viťazstvo a čo porážka?
Je život ako taký viťazstvo či porážka? A čo potom smrť?
Ved je to neustály kolobeh udalostí, bez jedného by nebolo druhé a naopak.

September 17th, 2009 at 11:57
elle
 20 

Porazený je vždy ten,kto neuteká pred sebou samým,ale vo svojom vnútri si prizná porážku.
Vtedy nad sebou zdanlivo zviťazil,..aj na vonok sa zdá byť silný.
Nikto o ničom nevie.
Iba on vie,že je porazený...
... vie,kde je jeho slabé miesto,ktoré nikdy neovládne,lebo je tiež ovládaný ako my všetci....či už si to priznáme ,alebo nie.
Je to tak.

September 18th, 2009 at 14:50

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky