11
Feb

O rozhodnutiach

   Odoslal Tara a zaradil do Zamyslenia

Pridať komentár

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako u vás prebieha proces rozhodovania? Dávate viac na intuíciu, alebo si všetko premeliete cez prísne oko logických úvah?

Jedna moja známa sa vo svojich psychologických publikáciách zaoberá práve procesom rozhodovania, spôsobmi a prístupmi, podľa ktorých ľudia robia voľby vo svojom živote – či už ide o výber tovaru v obchode, výber životného partnera, či výber povolania. A tak som sa nad tým pri čítaní niektorých jej úvah začala tiež trošku zamýšľať…

V princípe sa väčšina dnešných takzvaných moderných ľudí rozhoduje na základe logických úvah. To znamená, že ak máme pred sebou nejaké veľmi vážne rozhodnutie,  racionálne uvažujúci ľudia si poväčšinou sadnú k prázdnemu papieru a spíšu si podrobnú analýzu faktorov vstupujúcich do rovnice – pre a proti. Potom tieto dva stĺpčeky porovnávajú, prípadne pripisujú jednotlivým argumentom váhu v číselnom vyjadrení a potom si to ešte z čistej radosti hodia do Excelu a vymaľujú krásny farebný koláčový graf. Nakoniec prídu k rozhodnutiu, ktoré ich logická úvaha podporená dôkladnou analýzou všetkých aspektov vyšrotila zo svojich útrob. A či už sú s týmto rozhodnutím vnútorne stotožnení alebo nie, logika velí. Je to rozumné, racionálne, logicky odôvodniteľné a teda určite aj správne. A ten blbý vnútorný hlas, ktorý kričí pravý opak, treba pre istotu utlmiť opakovaným prečítaním si všetkých argumentov v stĺpčeku „proti“.

Na druhej strane si vezmime človeka, ktorý sa vo svojom živote riadi všetkým možným, len nie zdravým rozumom. Jeho vnútro mu velí, neberie do úvahy fakty a argumenty, ale riadi sa čisto len svojím pocitom, pretože náš vnútorný hlas vie aj tak všetko lepšie než tá evolúciou pošramotená hmota medzi ušami. Ide na veštenie z kariet, kávy, kryštálovej a ebenovej gule, spojí sa cez internet s dvomi-tromi náhodnými duchovnými poradcami, ktorí za 15 minút na základe približného dátumu narodenia presne určia, či má odísť zo súčasného zamestnania, alebo radšej ostať. Hľadá v sebe, hľadá okolo seba, čaká, že správne riešenie sa mu zjaví v sne, ak bude spať v správnej mozgovej hladine, alebo mu na balkóne pristane sedem bielych holubov a to bude určite znamenie, že má dať výpoveď. Dobre, trošku som to prehnala a asi som zrovna pár ľudí zase raz naštvala 😀 Nevadí, na to ma máte.

A teraz vážne… Bavili sme sa tu už o extrémoch? O pozitívnej a negatívnej aplikácií vlastností? Každá vlastnosť môže byť dobrá alebo zlá, podľa toho, ako a kedy sa použije. Treba sa vo svojom živote veľmi dobre orientovať na to, aby sme vedeli správne rozlíšiť, ktorá situácia si vyžaduje ktorú stránku mince, ktorý aspekt nášho Ja je potrebné práve zapojiť. Racionálneho človeka 21. storočia, alebo cítiacu bytosť spojenú s univerzom? Bojovníka alebo liečiteľa? Chápajúcu tolerantnú matku alebo prísneho otca, ktorý jasne stanoví hranice? Každá vlastnosť môže byť správna alebo nesprávna a my sa musíme naučiť prejavovať a používať obe stránky mince, vždy práve tak, ako si to konkrétna situácia vyžaduje.

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Február 11th, 2015 o 00:21 a je zaradený pod Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

9 komentárov

Maat
 1 

Kedysi dávno-pradávno, existovala doba v mojom živote, kedy čo nemalo pevnú logiku - to neexistovalo... Rozhodovanie sa na základe intuície, vypočutie vnútorného hlasu - to som si v danej dobe úspešne a hrdo zabarikádovala niekde hlboko do svojho vnútra. V súčasnosti môžem povedať, že rozhodnutia (spôsob akým sa rozhodnem) u seba volím podľa situácie. Ak si budem vyberať vhodný úver, jednoznačne sa nechám viesť logikou 🙂 ale ak sa rozhodujem pre niečo "menej hmotné", väčšinou dám na intuíciu, resp. ten bájny vnútorný hlas, aj keď sa do toho zvykne neskôr takmer vždy kafrať logika (otázka je, či jej to dovolím). Všimla som si, že väčšinou v prípadoch kedy zachytíme vnútorný hlas a nacpe sa nám tam strach alebo pochybnosti z výsledku ktorý nám radí naše vnútro - hľadáme výhovorky a logiku si berieme ako opornú (prípadne odpornú) barličku.

Február 11th, 2015 at 21:34
Tara
 2 

@ Maat: Presne si sa mi trafila do pokračovania myšlienkového vlaku. Aj som uvažovala, či ten príspevok ešte potiahnuť ďalej, ale nejako som mala pocit, že to, čo som ešte chcela doplniť, vyplynie z debaty v komentároch 🙂

Február 11th, 2015 at 22:37
Maat
 3 

Už ak som sa teda trafila do toho "rozbehnutého myšlienkového vlaku", teraz dúfam, že to nebude pôsobiť mimo témy - dojmom utrhnutého vagonu, no príde mi za seba potrebné ešte dodať, že je podľa mňa veľmi dôležité sa nezablokovať. V čase osobnostných zmien, keď začínam počúvať svoje vnútro, uplatňovať pri rozhodnutiach intuíciu, nesmie (nemalo by) dôjsť k "popáleniu sa". Ak som len v začiatkoch a stane sa, že sa o niečom rozhodnem intuitívne (prvé razy vedome v živote) a ono to potom vypáli zle takto pár krát za sebou, trúfam si povedať z vlastných skúseností, že človek na to môže zanevrieť (na celé počúvanie intuície) a siahne po protijede - po logike, ktorá predsa "nikdy nesklame"... Je ale otázne, či to popálenie sa prišlo na základe čiste intuitívneho rozhodovania sa, alebo som do toho tak nejako nepozorovane silou zvyku vniesla kúsoček logiky - tým pádom výsledok rozhodnutia nebol čiste "pocitový", čiže nedá sa povedať v konečnom dôsledku, že čo zlyhalo... Ale zablokovať na čas svoj postoj k rozhodovaniu a riadeniu sa intuíciou v čase začiatku, sa takto určite dá 🙂

Február 11th, 2015 at 23:57
Tara
 4 

S tým plne súhlasím. Ono nie je úplne ľahké ten vnútorný hlas počúvať a vnímať ho bez skreslenia - či už názorom okolia, "dobrými radami" z vonku, vlastnými pochybnosťami. To sa treba najprv naučiť, kým sa na svoje pocity budeme môcť postupne viac a viac spoliehať. Nefunguje to ako gombík, že ja sa teraz rozhodnem, že sa idem riadiť intuíciou a zrazu mi bude všetko vychádzať. Chce to hodne cviku a hodne sebapoznania, aby to "fungovalo" správne.

Február 12th, 2015 at 00:41
Ašarat
 5 

Rovnováha medzi vnútorným hlasom a logikou je niekedy problém. Občas počúvnem logiku, občas ani neviem čo to počúvnem a výsledok?
Nuž výsledok nedá na seba dlho čakať :D.

Kolegyňa Tara, som ti vďačný za to, že aj takýto príspevok sa tu ocitol.

Dámy, potešila ma vaša vecná diskusia 🙂 .

Február 12th, 2015 at 13:34
Theos
 6 

Viem, že mojim komentárom načnem úplne inú tému, ale veľmi úzko to súvisí.
Ako rozoznať vlastný vnútorný hlas od vplyvu z vonku niekoho alebo niečoho iného? To je ďaľší oriešok na rozlusknutie pri rozhodovaní a tiež je to vnem, ktorý si musíme vycvičiť. Nesmie sa však stať, že sa zacyklíme a budeme báť rozhodnúť lebo čo keď... tým, že neskúšame a nezískavame skúsenosť, netrénujeme a nezískame ani tú schopnosť s tým vedieť pracovať. A okrem toho za zasekneme bez možnosti pohnúť sa ďalej. Takže, netreba sa báť! 🙂

Február 12th, 2015 at 15:26
Luis
 7 

Theos, ja si myslím a ak myslím, tak teda som!?

Inak povedané som ti chcel jemne a pritom hrubo hmotne, len ti vlastne povedať, že ... teda ...ehm... a chcem ti to vôbec odpovedať?
Alebo ti nechcem odpovedať?

Neviem sa rozhodnúť, či chcem a čo vlastne chcem odpovedať.
Ak už aj viem čo ti to chcem vlastne odpovedať, ale neviem či naozaj chcem, že teda chcem?
A teda vlastne ti to už aj hovorím, že si, si sám vlastne už odpovedal v otázke!

Alebo nie???

A vlastne dnes je zlý deň, tak nič nechcem 😀 😀 😀 .

Február 12th, 2015 at 16:12
Avais
 8 

V minulosti som bola bola veľmi často nerozhodná. Dlho mi trvalo sa nejakým spôsobom rozhýbať a hlavne vybrať si medzi tým čo mi predstierali moje logické úvahy a tým čo mi našepkával môj vnútorný hlas.

Musím sa priznať, že veľakrát som vôbec mala problém rozlíšiť tu hranicu medzi oboma, pretože pri mojom rozhodovaní sa vždy ukázalo hneď niekoľko variant a ťažko sa mi rozlišovalo čo pochádza čisto z pocitov a čo vychádza z logiky. 😀

V živote som urobila veľa chyb a niekto by povedal, že aj veľa “zlých” rozhodnutí. Po čase som si však uvedomila, že tým, že som rozhodnutia a ich následky škatuľkovala na dobre a zle, tým sa môj strach pri ďalších rozhodnutiach zväčšoval. Tým pádom som sa skôr blokovala a strach mi ešte viac zastieral pohľad na svet.

Na začiatku mojej cesty učenia nechcem tvrdiť že to všetko už mam zvládnuté, ale uvedomila som si jednu podstatnú vec. Keď sa už rozhodnem a akokoľvek sa rozhodnem, musím prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, ako aj prijať samotne následky – či sa už javia niekomu ako dobre alebo zle. A potom hlavne je to nevyčítať sama sebe, ale uvedomiť si to, poučiť sa a ísť ďalej.....a hlavne nezastať, nestagnovať.

Nie som jasnovidná aby som vedela, ako moje rozhodnutie vypáli :D, ale už len tým, že to akceptujem a beriem na seba zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy mi pomáha viac sa tak neblokovať a neakumulovať si zbytočne v sebe strach.

Pri rozhodovaní mi začalo pomáhať sa odosobniť od danej situácie, upokojiť svoju myseľ a pozerať sa na situáciu nielen zo svojho pohľadu ale aj z pohľadu tretej osoby (I keď nie vždy sa mi to samozrejme darí :D) Po určitých rozhodnutiach a prejavení sa ich následkov, ktoré naozaj nenechali na seba dlho čakať, som si uvedomila tie zlomky momentov, kedy mi intuícia našepkávala môj smer a kedy som sa napriek tomu rozhodla ísť cestou logiky. A to všetko mi spätne viac pomáha spoznať samu seba.

Február 13th, 2015 at 13:08
Ašarat
 9 

Kolegyňa Avais, super komentár.
Dovolil som si vypichnúť jednu vetu, vetu ktorú by sme si mali všetci uvedomiť.

"Keď sa už rozhodnem a akokoľvek sa rozhodnem, musím prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, ako aj prijať samotné následky – či sa už javia niekomu ako dobré alebo zlé."

Február 13th, 2015 at 13:20

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky