8
Sep

O stratení sa v lese

   Odoslal Tara a zaradil do Výuka, Zamyslenia

V živote žiaka skôr či neskôr musí dôjsť k momentu, kedy sa postaví na vlastné nohy, kedy prestane kráčať v šľapajách svojich učiteľov, ale ostane takpovediac sám stratený v lese a poraď si ako vieš.

Možno je to kruté a mnohí sa z tej cesty už nikdy nevrátia, jednak kvôli pocitu odvrhnutia či zrady, pochybnostiam o pointe a zmysle celých rokov výučby, alebo proste preto, že v tom lese ich zaujme niečo, čo ich z pôvodnej cesty odkloní a rozhodnú sa kráčať iným smerom.

Niekedy je to proces vedomý a riadený učiteľom a niekedy to proste v živote tak vyjde a v tej chvíli ani učiteľ ani žiak nevedia, ako to celé dopadne, či žiak dokáže ostať na svojej ceste a verný svojmu vnútru, alebo sa stratí v lese a už o ňom nebudeme nikdy počuť. Niekto do tohto bodu dôjde skôr, niekto neskôr a niekto nikdy. Každopádne je to obdobie, z ktorého sa potom dá čerpať veľa poznatkov a skúseností, ak sa človek dokáže nestratiť, alebo lepšie povedané dokáže sa úplne stratiť, ale aj napriek tomu sa nakoniec vráti k sebe samému a k celku. Možno bude iný, než sme ho dovtedy poznali, ale rozhodne bude silnejší vo svojej podstate a stane sa dôležitejším, stabilnejším a samostatnejším kamienkom v celku.

V čase stratenia sa je to však cesta neprebádaná a u každého tak individuálna, že ťažko povedať, či to vôbec má nejaké spoločné body alebo charakteristické črty. Môže to byť úplne neriadené, pretože život má svoje cestičky, ako zariadiť niektoré udalosti v osudoch práve tak, aby to možno niekde ďaleko v budúcnosti dávalo dokopy nejaký zmysel. Ale isté je, že v tom lese na ten zmysel človek poriadne nedovidí, ani keby veľmi chcel, veď inak by to bola iba hra na slepú babu a nie skutočné stratenie sa.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, September 8th, 2015 o 11:04 a je zaradený pod Výuka, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

6 komentárov

 1 

Sú veci ktoré ma oslovia viac a niektoré menej.
Tento článok ma oslovil extrémne. Je totiž plný tajomstiev, ktoré sa dajú odhaliť ak človek vie "správne" chápať. Nie však chápať len tak mozgom, ale cez dušu a kontext času minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
Toto je veľmi “ťažký“ článok pre človeka a úžasný pre tých – čo boli sú a budú !

September 8th, 2015 at 11:53
 2 

Ten mometn postavenia sa na vlasté nohy,je trpký - za predpokladu,že ho postrehneme a uvedomíme si to.Pretože stretáva človeka zväčša nepripraveného.Či sa v lese stratí z toho či tamtoho dôvodu,je jednoducho stratený a nedokáže v tom stave vnímať les ako celok,nedovidí príliš ďaleko...Keď sa predierame húštinou,spleťou konárov a kríkov čo nám bránia vo výhľade,vie pomôcť akýsi vnútorný "kompas".Možno je to práve ten náš bájny cieľ,ktorý v sebe nosíme,hoci ho nevieme vtedy presne identifikovať ani nazvať a mal by nás navigovať.Ako je teda možné,že sme sa stratili? Máme vôbec ten cieľ, ten "kompas" v sebe? A "funguje"? 🙂 Z môjho pohľadu a skúsenosti viem, že ak sa človek stratil,tak sa stratil sám v sebe. A i keď častokrát s niečou pomocou, nájsť a prejsť cestu von z lesa musí sám - cestu k sebe,so sebou a podľa možnosti vpred.

September 8th, 2015 at 15:19
 3 

Samozrejme nechcem aby mi moji ucitelia pustili ruku, pretoze je to jednoduchsie kracat v ich slapajach. Ale viem ze je to nevyhnutny a aj prirodzeny proces, ved ja sama ked budem dospela chcem vytvarat vlastne slápaje, to ale neznamena ze sa musim stratit. Ved stale budeme mat spolocnu cestu a ciel. Nepojdem za ucitelmi ale budem kracat vedla nich.... akoby som sa teda mohla stratit ?
Ako sa da nevidiet ohnivu horu?

September 9th, 2015 at 03:01
 4 

Sára, ako som už napísal je to ťažký článok. Je plný tajomstiev, ale nejde tu priamo o Ohnivú horu.
Musí prejsť doba a vaše učenia sa ešte posunú a pravdy tu ukryté Ty a aj tvoji kolegovia pochopíte po tom čase inak.

September 9th, 2015 at 11:17
 5 

Tara úžasný príspevok.
Súhlasím s Ašaratom, že je trošku ťažké ho chápať.
Na druhej strane Máat všetka česť. Ten komentár hovorí za všetko evidentne vieš o čom píšeš.

September 9th, 2015 at 11:34
 6 

Niektoré veci majú vrstvy.. A každý si nájde tú, po ktorú sa dostane, ktorá je preňho v tomto momente správna. A pre niekoho to bude škoda času 🙂

September 9th, 2015 at 11:46

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.