6
Dec

Prelínanie dvoch svetov

   Odoslal Tara a zaradil do Mágia, Príbehy

S kolegom Ascherom sme prichádzali na miesto našich obvyklých stretnutí po dosť dlhom čase. Presný plán na tento večer sme nemali a ako sa neskôr ukázalo, ani nebol potrebný. Keď som z diaľky uvidela starú známu budovu, mala som príjemný pocit, že som tu opäť po dlhom čase a tešila som sa na všetko, čo dnes zažijem. Preniesla som sa teda už počas chôdze myšlienkou do vnútra budovy a zrazu bol môj príjemný pocit fuč. Akoby ma kaštieľ nespoznával, doslova ma odkopol ako cudzieho človeka, ktorý tam nemá čo robiť. To ma trošku zmiatlo hneď v úvode.

Pokračovali sme v ceste ďalej a keď sme sa postavili pred bočnú bránu budovy, obaja sme mali rovnaký zatiaľ neurčitý pocit, že niečo je inak ako obvykle. Zvítali sme sa s priestorom. Na jednej strane sme cítili, že kaštieľ je plný “života”, na druhej strane bol pred nami akoby uzatvorený, aj keď jeho energetika vyžarovala oveľa ďalej do priestoru, ako je to obvyklé. Videli sme rôzne hmlovinové útvary, ako sa doslova presúvali po múroch a prechádzali aj mimo objektu, pár metrov do voľného priestranstva. Vlny energií nás doslova bombardovali svojou silou. Pri každej takejto vlne som mala väčší a väčší pocit vnútornej sily a vždy sa mi zježili všetky vlasy ešte viac než obvykle. Užívali sme si chvíľku tieto vnemy a snažili sme sa zanalyzovať, čo sa to deje, čím je to vlastne iné ako obvykle.

Prešli sme pred hlavnú bránu. Energie priestoru pred nami ma doslova fascinovali a priťahovali. Bolo krásne mať ich všetky ako na dlani pred sebou. Podarilo sa mi naladiť sa na frekvenciu priestoru a moja vnútorná sila sa zväčšovala každým momentom, ako som sa nechala vedome unášať krásou toho momentu. Niečo vo mne reagovalo na to, čo sa predo mnou dialo a výsledkom bol úžasný mix sily a eufórie. Trošku som sa hrala s miestnymi energiami a cítila som, ako na mňa reagujú.

Keď sme sa na žiadosť kolegu, ktorý sa tam necítil príliš príjemne, presunuli opäť po cestičke pred bočnú bránu, prišiel zvláštny okamih. Na rohu budovy som si zrazu nevedela uvedomiť, kde sa nachádzam. Strecha budovy akoby bola zrezaná úplne inak, ďalšiu priľahlú stavbu som videla úplne inde, než v skutočnosti bola. Tento moment sa v rôznych obmenách opakoval viackrát. Zakaždým som musela potriasť hlavou a uvedomiť si, ako je to tam vlastne v skutočnosti rozostavené, aby som prípadne do niečoho nenabúrala. Cítila som, že ma od zimy bolia prsty na nohách, ale akoby ani nepatrili k môjmu telu. Len som fascinovane pozerala na všetko, čo sa dialo a pritom som sa nedokázala zbaviť pocitu, že stačí malý moment, chvíľka nepozornosti, možno by stačilo len uvoľniť uzdu svojej fantázie a videla by som pred sebou úplne iný svet. Bolo to, ako by sa na jednom mieste navzájom prelínali dva svety. Dokázala by som tam stáť a pozorovať to celé hodiny.

Keď sme sa pobrali na odchod, rozlúčila som sa s priestorom a vedome som sa od neho odpojila. V tom momente akoby uťalo, všetko sa vrátilo naspäť do normálu. Zvláštny pocit opojenia sa stratil, všetko stálo tam, kde to patrilo, celý priestor bol pre mňa zrazu úplne obyčajný. Myslím si však, že priestor sám sa nezmenil a všetko to tam bolo aj naďalej, len ja som sa preladila na inú frekvenciu a prestala som túto anomáliu vnímať. Možno takto nejako by okolo tohto čarovného úkazu prešiel  bežný turista, ktorý by tam v tom čase náhodou zablúdil. Možno by mal zvláštny pocit neistoty, ale nič iné by nevnímal. Zrazu mi začala byť strašná zima, cestou k autu sme sa nedokázali s kolegom ani poriadne rozprávať, lebo sme sa triasli od zimy. Pritom pred pár minútami sme stáli v tej istej zime úplne pokojne a nič nás nerušilo.

Sranda prišla v momente, keď sme sa s kolegom posadili na čaj v neďalekej reštaurácii, aby sme sa zohriali a prebrali svoje dojmy a zistili sme, že celé sa to odohralo za 15 minút. Tento fakt nás dosť šokoval, pretože podľa toho, čo sme zažili, sme to odhadovali tak na hodinu a pol. Ale výpis hovorov v mobile kolegu, ktorý zvonil cestou k budove aj cestou naspäť k autu, hovoril jednoznačne. Dostali sme sa do momentu, keď čas a priestor mali veľmi tenkú hranicu medzi našou a inou realitou a vďaka absolvovaným hodinám pozorovania a práce v priestore sme sa dokázali správne naladiť a mohli sme zažiť tento jedinečný okamih v jeho plnej kráse.

Tagy: , , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Friday, December 6th, 2013 o 11:45 a je zaradený pod Mágia, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

10 komentárov

 1 

Situácia v priestore, kde sa prelína čas s časom, ktorý je iný, než ten náš fyzikálne merateľný, je veľmi zaujímavá téma.
Takéto zážitky majú pre človeka obrovský význam, ak má správne vedomosti a vie aj správne chápať súvislosti toho, čo práve v taký moment prežíva. Aj na toto sa treba niekedy pripravovať roky, aby sme boli „len“ pätnásť minút niekde inde.

Je pre iného – nepripraveného - toto dobrý zážitok? Aj takáto otázka je na mieste. A aj tá, prečo je dobré mať takýto zážitok, keď nemáme ešte vedomosť. Nuž ten, kto takúto skúsenosť zažije, potom už aspoň vie, že ho tam niekde v budúcnosti čaká niečo, čo má ďaleko hlbší zmysel, ako možno dovtedy tušil.

Obom vám prajem mnoho takýchto zážitkov.
A vaším nasledovníkom aj pochopenie toho, čo v tie chvíle zažijú.

December 6th, 2013 at 12:36
 2 

Ten pocit sily a uvedomenia si zmeny priestoru a času vyžaduje určité nastavenie vnímania a skúsenosť ako píše Ašarat. Keby tade prešiel bežný ezoterik alebo hamburgerák, tak si ani nemusí uvedomiť, že sa tam niečo dialo.

Stačí niekedy zatvoriť oči a naša duša sa dokáže preniesť do iných časov. Niekedy sa to dá jednoducho pozorovaním priestoru a prelínaním rôznych priestorov v iných časových sekvenciách. Raz sa mi podarilo niečo podobné ako vám iba v opačnom princípe. Fyzicky som prešiel asi 20m, odrazu som sa objavil prichádzajúc z inej strany lesa a medzitým ubehla asi hodina. Práca v rôznych časových zónach je veľmi zaujímavá v zmysle uvedomenia si, že pri tomto type "cestovania" naozaj neexistujú hranice. Dávam otázku do pléna: Môže mág pracovať v rôznych časových úrovniach súčasne?

December 6th, 2013 at 23:25
 3 

Ahoj Stratus
Odpoved na tvoju otazku je ANO

December 8th, 2013 at 20:55
 4 

Musíme najprv poznať o aké časové sekvencie ide.
Podľa mňa sa nedá súhlasiť tak jednoducho, že áno.
Ja si myslím, že si treba v prvom rade ujasniť na aké časové úrovne myslíš?!
Minulosť, prítomnosť , budúcnosť? Alebo iné?
Spresnime si, čo si pod pojmom „ rôzne časové úrovne“ si ty –my - predstavuješ – predstavujeme.
Potom sa dá odpovedať na tvoju otázku.
V takomto prevedení sa nedá odpovedať a nedá sa ani súhlasiť s odpoveďou, že „ÁNO“?!

December 10th, 2013 at 13:51
 5 

Myslím si že na akom stupni vývoja je mág, menia sa aj pravidlá vstupu do priestoru, umenie je v tom zistiť naše reálne možnosti...

December 10th, 2013 at 17:44
 6 

Luis, ďakujem za otázku na upresnenie otázky. Nakoniec som sa musel zamyslieť aj ja 🙂 Každopádne som ale rád, že diskusia pokračuje.

Vieme o práci mága v rôznych priestorových častiach, t.j. pracujem na magickom programe A a zároveň riešim program B a k tomu sa venujem aj fyzickej práci v kameňolome a popri tom kolegovi, ktorý má problémy s chrbticou. Toto všetko sa deje v reálnom jednotnom čase.

Ide však aj o možnosť (hore spomínanú) pracovať v iných časových sekvenciách, t.j. 1. v reálnom čase, 2. zároveň byť prepojený na čas B (prechodom napr. cez čiernu dieru) a tam si napr. riešiť učenie sa o vesmíre a 3. tiež napr. prehodiť priestor z prítomného času do minulého a v tom pracovať na programe, ktorý sa má pretaviť do budúceho času, ktorý v tom prípade bude presne zasahovať do výsledku diania v čase prítomnom.

Ak som už ďaleko vo svojich úvahách, prosím kompetentných, aby ma zastrelili.

December 11th, 2013 at 00:08
 7 

Ak beriem do úvahy doslova toto:
„Ide však aj o možnosť (hore spomínanú) pracovať v iných časových sekvenciách, t.j. 1. v reálnom čase, 2. zároveň byť prepojený na čas B (prechodom napr. cez čiernu dieru) a tam si napr. riešiť učenie sa o vesmíre a 3. tiež napr. prehodiť priestor z prítomného času do minulého a v tom pracovať na programe, ktorý sa má pretaviť do budúceho času, ktorý v tom prípade bude presne zasahovať do výsledku diania v čase prítomnom.“

Tak ti musím povedať , že nie! Nedá sa to aj keď si vieme pracovať na rôznych úrovniach mozgu naraz.

Skús to inak? Možno ťa lepšie pochopíme :).

December 16th, 2013 at 21:22
 8 

Luis, raz ťa prekvapím, že sa to dá 🙂 Ak nie, dávam ti zvolenie. že ma môžeš nakopať, ak ma chytíš 😀

Nuž akosi sme sa zamotali v zložitosti podania jednoduchosti. Básnik chcel povedať to, že často si zamieňami zmenu času a zmenu priestoru a ich prelínanie. Nuž jednoduchšie to už asi vyjadriť neviem... Nech mi tí hore/dole odpustia.

December 16th, 2013 at 23:48
 9 

Velmi zaujimave uvahy. Najviac ma zaujala ta moznost pracovat TERAZ presunuty do casu MINULEHO kde vytvaram program, ktory ovplyvnuje PRITOMNOST a to co v nej prave TERAZ robim. Zaujimava casova smycka, ale ako som spravne pochopil az takto to mozne nie je.
Mam otazku: bolo by mozne toto urobit tak, ze by som tym programom ovplyvnoval nie to co prave teraz robim ale co budem robit zajtra? Myslim, ze toto je uz asi realnejsie.

December 17th, 2013 at 00:17
 10 

Stratus... Takto, ja tuším o čom básniš, ale v mágii situácia, že -- "jáj chcel som vec inak formulovať", môže mať fatálne alebo žiadne následky.
Takže - ak by som aj bral do úvahy hoci aj zakrivenie času tak aj tak my tu a teraz nedokážeme isť do minulosti a ovplyvniť prítomnosť.
Súhlasím s Theosom, že vieme dnes ovplyvniť to, čo bude zajtra.

Čo sa týka chytania a kopania... hm takto. Vieš prečo si tu? Prečo si na zemi a žiješ? Lebo v nebi ťa nechcú a v pekle sa ťa boja, tak ťa nechali mne tu na prevýchovu.

A z toho logicky vychádza, že sa stretneme v čase a priestore v jeden určitý čas, keď sa pohneš z bodu A do B kde ja už budem a teda ťa nemusím chytať na to, aby som prevychoval nejaký taký bielokrídli element na niečo iné!

December 17th, 2013 at 15:40

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.