6
Sep

Preciťovanie energií v priestore

   Odoslal Tara a zaradil do Mágia, Výuka

Prvým momentom, ktorý musíme pri preciťovaní energií v priestore zvládnuť, je určitá forma zvítania sa s priestorom. Toto je potrebné dôkladne si natrénovať, aby spätná väzba, ktorú z navštevovaného priestoru dostaneme, bola neomylná a presná, pretože len vtedy sa stane náš vnútorný pocit skutočným kompasom, ktorý nás môže mnohokrát zachrániť pred zbytočnými nepríjemnosťami. Pocit, ktorý si týmto tréningom v sebe vycvičíme, sa nám môže zísť aj v bežnom živote. Je to tréning svojej vlastnej intuície a vnútorného hlasu, ktorý vo víre udalostí každého dňa často zabúdame počúvať.

Keď vchádzame do priestoru, kde chceme spoznávať energie a svety, vyšleme doňho najprv svoje vnútorné Ja, svoj vnútorný zrak. Každý jedinec tento úkon zrejme robí trošku ináč, ale dôležitý nie je spôsob, iba odpoveď, ktorú však musíme vedieť aj správne dešifrovať. Najčastejšie pokiaľ sa nedostaví žiadny vnútorný pocit – teda negatívny ani pozitívny – je všetko v poriadku a do priestoru môžeme vstúpiť. Ak by sme mali pocit ohrozenia, strachu, či neistoty, ktorý nemá žiadny logický dôvod, tak je vhodnejšie nechať tréning na neskôr a prísť možno v inom čase, alebo v inom vnútornom rozpoložení. Tento pocit je úvodom a základom komunikácie s priestorom a svetmi, ktoré sa v ňom ukrývajú. Musíme si ho dostatočne vytrénovať a nenechať sa pritom strhnúť žiadnym „ľudským“ pocitom eufórie, prílišného chcenia a snahy niečo nové sa naučiť. Vtedy tento vnútorný hlas potlačíme a nahovoríme si, že priestor nás prijal, pretože veľmi chceme, aby to tak bolo. Ak vojdeme do priestoru napriek tomu, že vnútorný hlas nám našepkal opak a len sme ho potlačili, nemusí sa stať rovno nejaká katastrofa, ale je dosť pravdepodobné, že nič výnimočné tam v ten deň nezažijeme. Priestor nás neprijme ako bytosť, ktorá sa prišla učiť a spoznávať nové veci, ale proste ako turistu, ktorý sa tam náhodou ocitol a nie je potrebné sa ním nijako špeciálne zaoberať.

Ak nás priestor prijal a dostali sme sa do našej cieľovej lokality, v prvých krokoch výučby je najvhodnejší postup snažiť sa splynúť s priestorom. Neprišli sme sem za účelom ovládnutia alebo úpravy miestnych vibrácii, chceme ich práve naopak spoznať v ich prirodzenej forme a podobe. Niekedy môže tento proces navonok vyzerať zvláštne, ale faktom je, že človek, ktorý sa nachádza v takomto vnútornom rozpoložení, sa začne aj trošku inak pohybovať. Jeho kroky sú akési ladnejšie, jemnejšie našľapuje, pomaly sa okolo seba obzerá, akoby svojím pohybom nechcel rušiť ani vzduch okolo seba. Aj tieto fyzické prejavy nám môžu pomôcť naladiť sa na jemnejšie vnímanie energií, ktoré si za bežných okolnosti nevšímame.

Mozog každého človeka jemnohmotné vnemy spracúva svojským spôsobom. Je to veľmi individuálne a preto je niekedy ťažké porovnať vnímanie dvoch ľudí, ktorí možno opisujú tú istú skutočnosť, ale úplne odlišnými slovami. Na to, aby sme mohli v ktoromkoľvek momente identifikovať sily a energie, ktoré na danom mieste pôsobia, musíme mať množstvo skúseností. Ja osobne to volám „kilometre nalietané na metle“.
Keď pocítime určitý vplyv, o ktorom vieme, že nepochádza z nášho vnútra, je dôležité sa snažiť tento pocit si ukotviť v pamäti, aby sme nabudúce, keď niečo podobné zažijeme, vedeli tento moment priradiť ku konkrétnemu zážitku z minulosti. Tu je dôležitá hlavne spätná väzba učiteľa a možno tu niekde sa nachádza aj odpoveď na otázku, prečo texty a skriptá samé o sebe neskúsenému žiakovi až tak veľa nedajú. Môžeme mať síce vybudovanú knižnicu pocitov, avšak nebudeme k nim mať patričné pomenovania a súvislosti. Určite by sa to dalo aj takpovediac od nuly vybudovať a pracne identifikovať, popísať a uchovať každý vnem, spolu s okolnosťami, ktoré ho sprevádzali a takto postupne prísť na to, čo to vlastne vnímame.
Oveľa jednoduchšie však je, keď máme vedľa seba učiteľa, alebo aspoň skúsenejšieho kolegu, ktorý nám dokáže niekedy jedným slovom skrátiť proces nášho skúmania z dlhých mesiacov doslova na minúty. Niekedy stačí, keď skúsenému učiteľovi podrobne opíšeme svoje pocity a vnemy a aj keď s nami nebol na tom danom mieste, dokáže na základe svojich zažitých poznatkov často presne identifikovať, čo sme to pocítili a aká nuansa ktorej energetiky sa na danom mieste v daný čas zhmotnila.

Po priestore sa v tejto fáze pohybujeme s akousi „vysunutou hliadkou“ svojho vnútra. Môžeme si to predstaviť tak, akoby sme svoje vedomie vyslali o dva-tri metre pred seba, aby zachytávalo vibrácie miest, na ktoré sa chystáme vstúpiť. Tento pocit nie je úplne jednoduché dlhodobo udržať, ale tréningom sa to dá plne zautomatizovať a stane sa to pre nás jednoduchou samozrejmosťou, ktorú budeme aplikovať možno aj pri určitých situáciách v bežnom živote, nielen pri magickom výcviku. Je to podobný moment ako pri vstupe do priestoru, avšak musíme ho mať pred sebou stále a spätnú väzbu zachytávať akoby na podvedomí počas našej aktuálnej činnosti tak, aby nás to nijako nevyrušovalo a nezahltilo celú našu vnemovú kapacitu.

Existuje množstvo spôsobov, akými ľudia vnímajú energie a zóny v priestore. Niektorí ich vidia ako vlnenie, niektorí ako farby, iní ich cítia vo svojom vnútri, keď sa na určitú lokalitu pozrú, ďalší musia na dané miesto fyzicky prísť, aby precítili jeho vibrácie. Je fajn, pokiaľ človek ovláda aj viacero týchto možností, pretože sa môžu zísť v rôznych situáciách, avšak niektorá bude pravdepodobne pre jedinca dominantná, najprirodzenejšia a najpresnejšia. Aj tí, ktorí cítia energie hlavne pokiaľ sa fyzicky prejdú po danom mieste, sa ešte môžu rozdeliť na jedincov, ktorí cítia pri prechode energetickou zónou určitý vnútorný pocit a tých, ktorí pociťujú pri tomto úkone nejaké fyzické prejavy – napríklad zimomriavky, zatočenie hlavy, pocit akoby mali nohy zo želé a podobne. Pri každom type energetiky môžu byť tieto pocity odlišné a preto je dôležité si ich vedieť v hlave utriediť a porovnávať.

Veľmi zaujímavý je prechod medzi dňom a nocou, ktorý keď budeme v určitom konkrétnom priestore pravidelne pozorovať, môže nám to dať veľmi veľa dôležitých skúseností. Je vhodné naučiť sa rozpoznávať pôsobiace sily najprv na jednom mieste, na ktoré si zvykneme a budeme ho časom poznať ako svoju vlastnú dlaň. Tu si navykneme na rozlišovanie jemných odtienkov a energetických nuansí jednotlivých svetov a tieto skúsenosti potom budeme vedieť preniesť na akékoľvek iné miesto a presne pomenovať sily, ktoré tam pôsobia, lebo ich budeme mať zažité a preskúmané.

Tagy: , , , , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Friday, September 6th, 2013 o 23:06 a je zaradený pod Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

10 komentárov

 1 

Veľmi presne a jasne podaný výklad. Všetci, či už začiatočníci alebo pokročilí, proste všetci musíme tieto zásady dodržiavať.
Myslím teda viem 🙂 , že naša kolegyňa nám tu jasne ukázala svoj profesionálny prístup ku svojej práci v praxi.

September 7th, 2013 at 16:20
 2 

Na tomto príspevku ma zaujali tieto aspekty :
Že treba mať odlietané niečo na " metle " aby
sme mali určité skúsenosti a zároveň prepojenie
vnímania priestoru a vnímania bežného života,
ak pracujeme s človekom javí sa ako priestor
určitého druhu.

September 7th, 2013 at 20:55
 3 

Tara to co iny napise na 60 stran , si dala do tak kratkeho clanku. Klobuk dole.

September 8th, 2013 at 19:55
 4 

Každy priestor sa da aj vlastnou energiou ovladnut, ked ho potrebujeme zabezpečit.Niekedy je to jednoduhšie ako energie precitovat, rešpektovat či bojovat s nimi.Čim staršie "mury"alebo dramatickejšie udalosti, ktore sa v priestore odohrali, tým to ide ťažšie a povodne Energie maju silu sa stale vracat.Tam je tiež "v hre" niečo ako vzajomný rešpekt-aj tu je doležite si okamžite po vstupe do priestoru uvedomit/precit niečo ako "inkarnačnu hierarchiu" 🙂

September 8th, 2013 at 20:14
 5 

Ascher: Dúfam, že aj v takejto zhustenej verzií sa z toho dá niečo odniesť.

Elle: Ak by sme sa chceli baviť o ovládnutí priestoru, tak by to bolo na oveľa dlhší článok. Možno niekedy nabudúce.

September 8th, 2013 at 21:22
 6 

Tara:Je to opat o tom kolko ma kto "odlietane",podla toho dokaže aj ovladat priestor,či priestorové vnutro ineho človeka nielen miestnosti.Tým samozrejme nemyslim,tento konkretny momentalny život-prave naopak.Podstatne su odlietane tie minule a to by mali hlavne bosoraci navzajom precitovat/vediet/rešpektovat.Tu nejde o začinajucich ani pokoročilých ako spomina pan Ašarat.Tieto časove definicie su u aktívnych (otvorených) bosorakov zbytočne a nepodstatne.Tie ozajstne nastavenia/schopnosti nesu silu z "davna"alebo ked telo osidli nahle silna entita,ktorá ho len potrebuje použit .napr.aby z jeho ust vychadzali doležite myšlienky/odkazy...

September 9th, 2013 at 06:56
 7 

Tara
V danom článku je všetko. Pre toho kto s tým pracuje je to jasný odkaz kde sa nachádzaš a že vieš o čom píšeš a že si naozaj ďaleko. Pre začiatočníka je to návod ako začať. Je to dokonale. Keby mi tento článok ktokoľvek odovzdal z kolegov akceptujem ho ako plnohodnotnú majstrovskú prácu.

September 9th, 2013 at 07:38
 8 

Hm... Tara je teda majster? 😀
Nuž OK. Ale ten príspevok má vysokú výpovednú hodnotu.

September 9th, 2013 at 11:53
 9 

Tara, je to napisane uzasne. Pri citani tvojho textu su mi slova na tolko jasne a zrozumitelne, akoby som sa vo vnutri zhovaral sam so sebou. Skvele napisane!

September 10th, 2013 at 21:57
 10 

Theos: veľmi si ma potešil touto spätnou väzbou. je dôležité vedieť, že texty, ktoré tvoríme, skutočne dokážu človeka navigovať na jeho ceste.

September 11th, 2013 at 05:12

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.