Asi každý, kto sa zaoberá ezoterikou, už v nejakej súvislosti natrafil na tému minulých životov. Niektorí sa tejto oblasti venujú formou rôznych regresných terapií a snažia sa tak – či už s konkrétnym zámerom, alebo len pre zaujímavosť – dostať z hĺbky svojho podvedomia spomienky dávno minulé.

Nepopieram, že v určitých konkrétnych prípadoch môže regres viesť k rozuzleniu súvislostí a tým vyriešiť rôzne nevysvetliteľné fóbie či traumy. Avšak pokiaľ sa touto témou zaoberáme len zo zvedavosti, asi je na mieste položiť si otázku, čo od takéhoto cieleného vyvolávania spomienok vlastne čakáme. A ktoré z mnohých predchádzajúcich vtelení si vlastne chceme vybaviť? To posledné pred súčasným životom, alebo to „najvýznamnejšie“? A kto určí, ktoré to bolo?

Niektoré životy strávime v zdanlivej šedi obyčajných dní, prežijeme si svojich pár desaťročí možno niekde pri obrábaní poľa a staraní sa o rodinu. Bude sa nám takáto spomienka páčiť? Nebudeme tak trošku sklamaní, pretože sme v kútiku duše čakali minimálne osud vysoko postaveného budhistického lámu či kráľovnej Kleopatry?

Z môjho pohľadu nie je ani tak podstatné, kým človek bol, aký život žil a za akých okolností či „do akej doby sa trafil“. To, čo je podstatné, sú určité silné momenty, ktoré sa nezmazateľnou stopou odtlačili do našej duše a rozoznávame ich skôr na úrovni podvedomej, pocitovej, svetonázorovej. Niektoré princípy máme proste v sebe „vžité“, aj keď netušíme, kde sa to v nás berie, keďže výchovou nás k tomu nikto neviedol.

Ak sa niečo z hĺbky duše do vedomia či podvedomia vyplavuje aj inak, než na úrovni abstraktných pocitov reagujúcich na konkrétny podnet, môžu to byť traumy tak silné, že si ich duša zapamätala naozaj veľmi hlboko. A do tých nebude veľmi príjemné pichať, keď sme ich už raz prekonali. Nemusíme so sebou nosiť všetky okolnosti, ktoré týmto udalostiam predchádzali, ani ich emocionálne znovu dookola prežívať a vo svojom vnútri oživovať. Duša sa z daného zážitku poučila, získala nový poznatok a novú skúsenosť, ktorú jej už nikto nevezme a to stačí. Treba ísť ďalej, pozerať sa vpred.

A ak máme niečo, čo sme mali v minulosti prekonať, ale nezvládli sme to, môžeme si byť istí, že sa nám to skôr či neskôr na tanieri vráti a budeme sa s tým musieť popasovať aj tak nanovo. Vývoj duše sa nedá oklamať tým, že si nasilu vyvoláme spomienky na niečo, čo sme možno nezvládli a silou-mocou to v tomto živote budeme chcieť prekonávať. Ak sme ešte vnútorne nedospeli do potrebného štádia, aj tak znovu zlyháme. A ak sme do tohto čiastočného cieľa už došli, tak to zvládneme s prehľadom tak či tak.

To, čo je potrebné v sebe z minulosti nájsť, sú vedomosti, skúsenosti a poznatky, ktoré sme tými nespočetnými inkarnáciami nadobudli, očistené od emocionálneho nánosu, ktorý ich v tom čase možno sprevádzal. A niektoré „drobnosti“, ktoré sa občas vyplavia na povrch v podobe vízii, či jasných pocitov za bdelého stavu, môžeme brať ako malý bonus, zaujímavosť, alebo ako utvrdenie svojho podvedomia v tom, že niečo ako reinkarnácia predsa len existuje. Keby sme si mali do detailov so sebou niesť bolesti a starosti, vlastné chyby a zlyhania každej jednej inkarnácie, k psychickému zdraviu by nám to rozhodne nepridalo.

Vezmime si, že niekto reaguje na podnety, ktoré súvisia s jeho dávnou minulosťou tým, že sa mu začnú tlačiť slzy do očí bez akéhokoľvek emocionálneho podnetu zvonka. Začne to tým, že sa veľmi chce učiť hrať na klavír, avšak akonáhle si sadne za klávesy a začne si brnkať akúkoľvek banálnu melódiu, zrak sa mu zastrie slzami. Tak isto reaguje na fotografie panorámy Tibetu, pamätá si niektoré vysuté mosty spájajúce obrovské kopce ponad rieky, dokáže sa zorientovať v jednom cudzokrajnom meste, kde nikdy predtým nebol, plače na prehliadke starých vlakových súprav a tiež pri dokumente o leteckých súbojoch počas prvej svetovej vojny.

Čo to o takomto človeku vypovedá? Absolútne nič. Akurát to, že prežil množstvo inkarnácií, z ktorých má určité útržky spomienok, ktoré však nevypovedajú nič o jeho podstate. To, čo si so sebou nosí vo forme skúseností a vedomostí, s vonkajšími okolnosťami minulých životov nijako nesúvisí. Dôležité je len to, ako sme tieto udalosti vnútorne prežívali, čo sme si z nich odniesli, čo sme sa vďaka nim naučili a kam sme sa vo svojom vývoji posunuli.

Tagy: Minulé životy, predchádzajúce životy, regres, regresná terapia, reinkarnácia