26
Dec

O minulých životoch

   Odoslal Tara a zaradil do Ezoterika, Zamyslenia

Niekedy nás prepadne pocit, že sme toho už zažili oveľa viac, než len to, čo sme mali možnosť stihnúť v týchto posledných desaťročí súčasného života. Nie je to depresia ani smútok, len určitý druh melanchólie, ťažoba zo všetkého, čo si myseľ síce momentálne neuvedomuje a presne nepamätá, ale čo sa do duše odtlačilo a zanechalo to tam svoju nezmazateľnú pečať.

Je to množstvo podvedomých činov, ktoré opakujeme ako určitý vzorec ani nevieme prečo, postoje, ktoré máme vžité do svojho Ja a pritom nevieme presne určiť, odkiaľ vlastne pochádzajú, čo nás k nim doviedlo. To sú prejavy, ktoré si v bežnom živote ani neuvedomujeme, pokiaľ sa nezačneme zamýšľať nad pohnútkami, ktoré nás vedú k určitému konaniu a nenachádzame k nim žiadne logické odpovede.

A niekedy príde čas, keď to všetko na nás proste doľahne. Obvykle to netrvá dlho a ak vieme tento moment správne uchopiť, môže s ním preniknúť do nášho vedomia aj časť zabudnutých informácií a znalostí. Začneme si nejako spontánne uvedomovať, že so sebou nesieme batožinu oveľa ťažšiu, než by sa nám mohlo v tomto živote podariť nazbierať. Sú to veci dávno minulé, niektoré vyvolávajú jemný smútok, úsmev, môžu sa nám tlačiť do očí slzy. To je myslím príliš individuálne na to, aby sme to mohli len tak zadefinovať.

V mysli sa nám objaví niekoľko zábleskov, kratučkých obrazov, ktoré nepochádzajú z ničoho, čo vieme priradiť k svojim bežným spomienkam. Vyvoláva to  podobnú emocionálnu odozvu, ako spomienka na starého priateľa, s ktorým sme zažili dobré aj zlé a vieme, že naše cesty sa už nikdy neskrížia. Jemne trpký úsmev a pocit, že je toho proste príliš veľa.

S týmto momentom musíme narábať veľmi jemne, aby sme ho neprehlušili svojimi myšlienkami a násilnou snahou vnútiť si určité predstavy – veď kto by sa nevidel radšej na kráľovskom tróne, či v nablýskanej zbroji na koni, než pri umývaní špinavej dlážky. Ale svoju minulosť si nevyberáme a rozhodne na nej už teraz nič nezmeníme,  takže proste len prijímajme obrazy, ktoré sa nám pred očami objavujú. Možno nám nebudú dávať žiadny logický súvis, ani nejakú závratnú odpoveď na všetky tajomstvá života, vesmíru a vôbec, ale ak aj nič iné, je to veľmi zaujímavé cvičenie. A tu niekde sa nám môžu do vedomia dostať aj vedomosti a informácie, ktoré nás síce nikto v tomto živote neučil, ale vieme, že to tak proste je. Niektoré súvislosti sa nám môžu vyjasniť, časti puzzle do seba z ničoho nič zapadnú a my pochopíme niečo, čo nám predtým dlho unikalo.

V takýchto momentoch si uvedomíme, že je vlastne pre nás šťastím nepamätať si všetko, čo sme kedy prežili. Zabúdanie je dôležitá súčasť psychohygieny aj v bežnom chápaní života, nieto ešte pri téme minulých životov. Ťarchu toho všetkého, čo by sme so sebou museli nosiť každý deň vo svojej mysli, by sme skrátka zvládali len veľmi ťažko, ak vôbec. Všetky detaily, pekné, smutné, tragické spomienky, to všetko by nás ťažilo na každom kroku. Preto je dobré mať v duši len odtlačok toho, čo sme sa naučili vďaka okolnostiam, do ktorých sme sa dostali a v bežnom živote so sebou nevláčiť všetky spomienky. Z tohto odtlačku sa potom s trochou praxe dá “odliať” konkrétna spomienka, ktorú si chceme prinavrátiť.

Samozrejme, niečo iné je, keď máme konkrétnu nezvládnutú traumu alebo problém a chceme ho riešiť regresnou terapiou. Tá nám niekedy môže naozaj pomôcť odhaliť a vyjasniť súvislosti a prekonáme tak zdanlivo neprekonateľné prekážky. To už sme ale pri inej téme… 🙂

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, December 26th, 2013 o 12:34 a je zaradený pod Ezoterika, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

13 komentárov

 1 

Či už niekomu prichádzajú informácie postupne, samovoľne, alebo ide za nimi cielene aj pomcou regresnej terapie naše podvedomie nám dovolí rozpomínať sa len na to, čo v súčasnosti dokážeme zvládnuť a spracovať....

December 26th, 2013 at 15:49
 2 

Rúth pekná myšlienka.
Tara - myslím, že tato téma u každého vyvolá veľa otázok. Pre mňa sú to informácie. Tak ako napísala Rúth. Mal som veľa spomienok, ale nebol sa na to v tom čase pripravený.

December 26th, 2013 at 16:30
 3 

...čítala som tento príspevok cca pred 2 hodinami.... pravda vynorilo sa vela otázok...ale dostala som aj pár odpovedí 🙂 takže dakujem Tara.
Rúth - naozaj dobrá myšlienka...ale nie vždy je aj pravdivá.... stáva sa že ludia dostanú informáciu aj napriek tomu že ju cielene nevyvolávajú a nedokážu sa s ňou vyrovnať...takže kde je chyba ? podvedomie precenilo vedomie ?

December 26th, 2013 at 16:44
 4 

Je veľa ďalších otázok :). Či za schopnosť spracovať považujeme schopnosť to v danej chvíli pochopiť, či to zvládnuť, alebo čo vlastne? A za úvahu určite stojí aj to, či skutočne nie som na niečo pripravený, alebo to len teraz nechcem riešiť a snažím sa to vytesniť?

December 26th, 2013 at 17:53
 5 

No a už aj viete prečo je smrť "pekná" a dôležitá. Z môjho hľadiska je vykúpenie to, že zomrieme, lebo vďaka tomu súčasne zabudneme na náš terajší život.
Predstavte si, že by ste žili päť storočí, ale tak, že by ste prežili súbežne päť rôznych životov.
Bola by to neskutočne namáhavá cesta to zvládnuť. A samozrejme by nám to bránilo sa pohnúť vpred, pretože by sme sa stále len obzerali dozadu.
Aj teraz je ťažké sa pohýnať dopredu, lebo stále pozeráme na minulosť v našom súčasnom živote.

December 26th, 2013 at 19:28
 6 

Prinavrátená spomienka skrze otlačok – znamená aj možné prinavrátenie schopností, či len vedomosti?
Teda, ak niečo odlejem do „formy“ vznikne otlačok originálu, bude to potom v tomto prípade opäť originál?

December 26th, 2013 at 20:15
 7 

Thanatos ja nesúhlasím úplne. Napríklad žiť 500 rokov, by nám mohlo umožniť sa naučiť viac.
A umožnilo by nám to rozvinúť naše schopnosti. Tvrdím, že na tejto ceste je jeden život málo, aby sme sa veci naučili a pochopili ich plnohodnotne.

December 26th, 2013 at 20:23
 8 

Ašarat. Ok predstavme si že budeme žiť 500 rokov každý a potom zomrieme a naučíme sa dostatok vecí a dostatočne rozvinieme svoje schopnosti a potom umrieme. Ale čo potom ak sa nebudem v budúcom živote nebudem vedieť pozrieť späť a získať tie informácie naspäť?

December 26th, 2013 at 20:47
 9 

Thanatos, ale ak to nedokážeme - nedokážeme sa pozrieť späť do minulých životov, alebo nám to bude pre iné dôvody odopreté sa vedieť pozrieť späť, tak potom je irelevantná dĺžka našich životov z pohľadu tejto témy.

December 26th, 2013 at 21:10
 10 

Vážená kolegyňa.
Medzi riadkami ste nechala viac poznania ako v riadkoch.
I duša dokáže prehovoriť, ak ju necháme. Nechajte tú vašu nech Vás vedie naďalej po tejto ceste.

December 27th, 2013 at 09:26
 11 

Saturn: Myslím, že v mnohých prípadoch, keď sa nám do vedomia prepracuje prežitá skúsenosť z minulosti a opäť si ju uvedomíme vo všetkých jej významoch tak, ako sme ju ovládali predtým, tak medzi vedomosťou a schopnosťou nie je až taký veľký rozdiel. Jednoducho len musíme v sebe nájsť ten pocit AKO to robiť a potom to už ide.

Niekedy prečítame množstvo kníh, hľadáme v mnohých textoch a mnohí učitelia sa nám snažia niečo vtĺcť do hlavy, ale to sú len návody. Kým nepríde ten moment uvedomenia a pochopenia, tak nebudeme skutočne vedieť AKO na to.
Výhodou však je, že po mnohých a mnohých pokusoch, ako keby sme vytvárali sochu z kusu kameňa, otesávaním neúspešných pokusov nakoniec môžeme odhaliť ten správny moment vo svojom vnútri, ktorý nám prinesie pochopenie a konkrétnu schopnosť. To si vyžaduje určitú vnútornú disciplínu a vytrvalosť, ale dá sa to.

December 27th, 2013 at 10:51
 12 

Tara, Tvoj príspevok je pre mňa neskutočne trefný... Batožinu čo máme na chrbte, cítim niekedy ako vagón aj s koľajnicami na streche ktorého je výpravca ktorý sa mi rehoce do očí...Za to, že to celé udržím, vďačím Ašaratovi a jeho učeniu...Ďakujem

December 27th, 2013 at 11:03
 13 

Velmi trefne kolegyna.
Ja by som dodal, ze to plati nie len na minule zivoty, ale pre niektorych aj na sucasny zivot. Ja som zazivam taketo nieco pravidelne so sucasnym zivotom. Melancholicky sa mi vynaraju velmi vyblednute spomienky z tohto zivota a vidim ako v roznych etapach ako moc bol iny. Citim akoby som to ani nebol ja.
Ale vnimam momenty ked to dolahne. Moment uvedomania a ze to uvedomenie znamena, ze som na nieco prisiel a nieco musim robit inak, nieco vo svojom zivote zmenit. A myslim, ze niekedy citim, ze mam nalozene tolko, ze uz nevladzem dalej a hladam sposob ako to dalej dat.

December 31st, 2013 at 02:06

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.