Raz v noci ma Ašarat zaviedol na jedno zaujímavé miesto, kde sa ponad celý objekt ťahá v úctyhodnej výške akási kovová konštrukcia. Keď sa ma prvýkrát spýtal, či mám chuť vyliezť hore a trochu sa tam poprechádzať, pravdu povediac moc som sa na to necítila. V poslednom čase mám nervy tak trošku rozbité, teraz sa k tomu pridali aj nejaké zdravotné problémy a bola som celkovo dosť zoslabnutá, takže som si vôbec nevedela technicky predstaviť, že čosi také by som mohla prežiť bez ujmy na zdraví. No ale keď sa spýtal aj druhýkrát, tak som si povedala, že keď sa vyskytla príležitosť niečo nové si vyskúšať, tak by bola škoda nevyužiť ju len preto, že si myslím, že to nezvládnem. Človek nikdy nevie, čo prežije a čo nie, kým to nevyskúša. No a kedy je lepší čas na prekonávanie vlastného strachu, než keď ledva stojíte na nohách? 🙂
Zobraziť celý príspevok »
Tagy: prekonávanie strachu, strach, výčuba mágie
Veľa krát počujem to, že sa nemám čas učiť, lebo… učíme sa vždy, celý deň aj noc. Každý týždeň je iný a na veci máme po čase iný názor ako pred časom. Je to zaujímavé, ale môže za to to, že sa učíme, spoznávame a prehodnocujeme veci a potom si vyberieme ako sa podľa nových poznatkov budeme ďalej správať. Keď sme boli malý, tak sme robili veci ktoré nás bavili a pod. potom sme sa postupne začali meniť a meníme sa do konca života. Ja to mám rada, tie zmeny a premeny vnútra aj vonkajška, je to ako znovuzrodenie vo viacerých sférach. Vždy niečo zomrie a niečo sa v nás narodí. Som úplne iná osoba ako pred rokmi a som taká istá ako pred rokmi. Fascinujú ma premeny v správaní ľudí. Najmä markantné ako napr., že si myslíte, že tú alebo onú osobu poznáte a potom prídete na to, že nie, lebo vás prekvapí svojím správaním, ktoré ste ešte u neho nevydeli. Toto je presne to, čo sa hovorí, že nikoho nemôžeš spoznať úplne a podľa mňa ani samého seba. Život je daný aj preto, aby sme sa z neho učili z každého dňa a každej chvíľe. Starnutie je ako dozrievanie ovocia, je lepšie a lepšie.
Žijeme v uponahlanej dobe. Túto vetu, frázu alebo nazvite si to ako chcete sme už asi každý počuli mnohokrát. Ja sa chcem však opýtať, prečo. Prečo sa za všetkým tak náhlime a na niektoré veci si nedokázeme /alebo nechceme/ najsť čas. A za čím sa hrnieme? Za peniazmi, hmotnymi statkami alebo len tak lebo sa nahlia aj ostatny tak s nimi chceme udrzat krok? Nie je to zbytocne? Ved aj ked mame peniaze nie sme stastny, tak na co je to dobre? Stale nám nieco chyba, citime ze nieco nie je s nami v poriadku.
Zobraziť celý príspevok »
Skúsim aj ja prispieť svojím pohľadom na ďalšie zo stretnutí, ku ktorému sa Artime vyjadrila v predchádzajúcom príspevku. Pre mňa osobne majú tieto „lekcie“ zakaždým obrovský význam. V partii ľudí, ktorí sa rozhodli kráčať síce každý sám, ale predsa spolu, sa učí oveľa lepšie, ako keď človek nemá nikoho, s kým by sa poradil. Ašarat bol na podnet Artime ochotný znovu sa venovať tým, ktorí sa chcú pohnúť vpred. Kráčame každý na svojej úrovni a podľa svojich schopností. Nejde o žiadnu uzavretú spoločnosť a tak je vítaný každý, kto sa chce učiť a počúvať, skúšať si rôzne veci a podeliť sa o svoje poznatky s ostatnými. Stačí sa ozvať, prejaviť záujem a ochotu pridať sa.
Zobraziť celý príspevok »
Tagy: magická prax, tréning mágie, výučba mágie
Píšem, lebo vidím, že to má význam písať. Ašarat je mojim učiteľom, už roky a zažila som rôzne formy výučby a každá niečím prispela k môjmu napredovaniu na ceste životom. Učenie sa priamo v prírode o jej sile a tajomstvách je to, čo je pre mňa najviac blízke. Učenie v knihách je len pasívne a naozajstná práca s energiou a so sebou je dosiahnuteľná len vonku v teréne. Ašarat veľa nerozpráva ale pozoruje a naviguje žiaka tak, aby sa sám dostal k tomu, ako veci fungujú. Najcennejšie je, keď žiak príde na koreň veci sám a sám cíti aj na vlastnej koži, ako to je keď cíti vodu pod nohami v zemi alebo keď rozoná energiu živú od neživej atď. Je to vždy niečo nové, čo človek zažije v prírode a odnesie si domov nové zážitky a skúsenosti. Najsmutnejšie je to, že sme už stratili naše puto s prírodou a stávajú sa z nás tvory sediace v panelových izbách… Pre mňa je to cenné,že sa vieme aspoň na čas znovu vrátiť do lesa a dýchať a vnímať život tak, ako niekedy dávno…
Jedného dňa mi Ašarat zavolal a hovorí: „Dnes večer by sme mohli ísť niekam von trochu sa porozprávať aj s jednou ďalšou kolegyňou.“ Samozrejme som takúto ponuku neodmietla, aj keď som netušila, čo si mám predstaviť pod pojmom „rozhovor“. To totiž u Ašarata môže znamenať čokoľvek od klasického pokecu o všetkom možnom až po večer, na ktorý nezabudnete do konca života. A nikdy sa nedá dopredu odhadnúť, čo sa bude diať, takže som preventívne nečakala nič.
Zobraziť celý príspevok »
Tagy: magická prax, tréning mágie, výučba mágie
Dovoľujem si Vám sem vložiť jeden podľa mňa úžasný text od Daniela Landu.
Srdce jí prudce bušilo. Malá, sotva šestiletá, Elfka, jejíž hlavu pokrývala stříbrná kštice, se chvěla strachem za sametovým závěsem, přikrývajícím zaprášenou knihovnu. Věděla, že On už je v místnosti, i když ho vůbec neslyšela přijít. Cítila, že o ní určitě ví.
Vysoké kamenné věže trčící z pahorku za Lesem jako přísně zdvižený ukazovák, a jejího tajemství se bály veškeré elfské ratolesti. Nejinak na tom byli i jejich rodiče, a ti to zase zdědili po svých předcích. Tajemný a věčně zamračený mág, který obýval černou věž už od nepaměti, zavítal do elfských příbytků v Lese jen zřídka. Zato děti přicházeli k jeho domovu mnohem častěji, ponejvíc když se nudili a chtěli si užít nějaké dobrodružství. Stačilo však, aby čaroděj otevřel dveře, a malí Elfové pelášili pryč jako o život. potom se, zadýchaní a vystrašení, vzájemně dělili o své zážitky v bezpečí jejich Lesa.
Zobraziť celý príspevok »