Hovoríš si „Ešte mám čas, veď to neponáhľa.“, sekundy utekajú a predurčujú minútu, ktoré miznú v prázdne skôr ako vznikajú.

Horkosť, ktorou si ako človek naplnený ťa deň čo deň skľučuje samého v sebe a ty, namiesto prvého kroku sa dusíš v zabehnutom kolobehu tvojho miznúceho života. Si sám. Napriek priateľom, kolegom na pracovisku, či tvojej sestre, či bratovi, otcovi, či matke stále si to ty, jeden jediný a sám.

Pohltený, krehko odetý do hodvábu svedomia blúdiš tebe prázdnym dnom, pretože život, ktorý si žil, si už dávno opustil. Ani pravda o tom, že si sa stal alibistom a obhajcom neutrálnej farby, ktorá nejestvuje si stále zakladáš na vlastnej pravde, ktorá pripomína ženský vlas spálený jemným škrtnutím Sirky. Neutečieš a darmo sa budeš schovávať sám pred sebou ponorený do rozprávok nákupných centier, módnych doplnkov, či ilúzií zachytených v médiách.

Po desiatkach rokoch, s odstupom času si myslel nato, že si to oklamal a vyhral si. Všetky tvoje výhry sa Ti však v konečnom dôsledku zvrátili na prehry a sklamania. Nikdy si nečakal, že práve to, po čom si túžil, Ti viac zoberie ako dá.

Nepočúval si, okrádal si samého seba, keď si iným bral. Chcel si dávať, a myslel si si, že aj dávaš, no nikdy si sa úprimne neopýtal toho, komu si dával, či to skutočne aj tak prijal. Nezaujímalo ťa to. Stačilo Ti mať len dobrý pocit z prázdna, ktoré si rozdával a tváril sa pritom všemocne.

Dnes je dnes. Preskákal si už niečo viac a možno v mnoho si sa vrátil po páde zo schodov späť. Plačeš, či si nebodaj smutný, človek, že Ti mnoho momentov života preplávalo pomedzi prsty a už je na mnohé neskoro? Ak si vo veku pokročilom, máš pravdu. Si tam, banuj, si bedákaj po večeroch a premýšľaj koľko si toho kvôli svojmu vlastnému egu a pýche v živote prehral. Tvoje výhry a pocit silného presvedčenia o tvojich pravdách Ti zostanú ako taký dvaja verný spoločníci v dôchodkovom veku. Budeš sa mať v tom čase na čo ešte pozerať? Budeš si spomínať na to, ako si sa po prvý krát učil chodiť, rozprávať, spoznávať svet okolo seba? Budeš si vôbec niečo pamätať? Či budeš popíjať horkú a trpkú kávu s príchuťou krívd a večných obviňovaní tých, čo si zaslúžili viac, prípadne z iného uhla pohľadu žili kvázi lepšie?

Človek, človek, neľutujem, nezatracujem ťa a ani ťa nesúdim pretože to všetko si robíš ty sám. Sám si prinášaš utrpenie, ako si aj sám prinášaš radosť. No napriek tomu všetkému sa s tým nevieš zmieriť a ten pomyslený mier po strádaš život za životom. Skús sa zamyslieť, skús pochopiť sám seba, skús sa pozrieť objektívne na to, aký si nepoučiteľný a neustále presvedčený o svojej večnej naučenej pravde, za ktorou tak skalu plne stojíš a to aj pri troške duchovného poznania.

Smrť je stále s tebou. Od tvojho zrodu až po tvoje skonanie aj potom ďalej. Zmier sa s ňou a nemaj strach. Vystúp a vykroč zo svojho tieňa. Neboj sa zmien, sú Ti totiž prirodzené. Nájdi pokoj a kľud v prírode, pretože tam máš poznanie večných zmien ako na dlani. Porozumej sám sebe a ver, že to postačí.

Dnes môžeš zmeniť veľa, tak nečakaj na zajtra, pretože zajtra už pre teba nemusí byť a každá chvíľa dovtedy, ako príde tvoj záver ti môže byť vzácna ak tú silu a pochopenie sám v sebe nájdeš.