9
Oct

Viacero úrovní akcie Singapur

   Odoslal Hermes a zaradil do Mágia, Okultizmus

Niekedy sa v mysli zastavím a obzriem späť iba preto, aby som sa usmial a povedal niekde do vesmíru úprimné ďakujem. Tak to bolo aj v sobotu 6.októbra v noci, keď som sa vracal domov po akcii Singapur.

E-mail s prosbou o účasť na akcii som trikrát zmazal, kým som ho Ašaratovi nakoniec poslal.  O podobných akciách Hister a Benedikt som už čítal na blogoch aj v Kronike a teraz tu bol oznam o ďalšej. Čože? Pár týždňov po tom, čo som sa stal členom Selekcie? A čo by som tam asi tak robil? Veď za mnou v tom čase nebola ešte ani jediná oficiálna prednáška. Ale zvedavosť a túžba po poznaní boli silnejšie.

Koniec koncov práve ony ma priviedli aj do  Selekcie a tak som poslal moju prosbu o účasť. Nič som nečakal, iba  to, že budem slušne odmietnutý. Veď jediné, čo by som na akcii dokázal robiť sú starosti. No nakoniec sa ukázalo, že môžem prísť. Áno, už len to bola pre mňa pocta. A hlavne preto, že zrazu som sa necítil ako niekto nový, ako niekto koho treba nechať vyzrieť, ale ako súčasť spoločenstva. Tešil som sa a už od začiatku a vedel, že táto akcia je pre niekoho úplne iného, ale pre mňa samotného bude mať viac rovín.

Keď som dorazil, s kolegyňou Vhiolyntou sme kráčali po ceste ku kaštieľu a srdce som mal v krku. Nie preto, že by som sa bál, ale v duchu som počítal. Podľa zoznamu malo byť na akcii oveľa viac ľudí, ako som za krátky čas v Selekcii spoznal. A bolo ich ešte omnoho viac, ako som čakal.

Theos nám pri vstupe podal úsmev a dodal odvahu, hore svahom sa kráčalo ľahšie. Zrazu som sa ocitol v kruhu nových ľudí a mne nenapadlo nič lepšie, iba sa predstaviť a bol som rád, že sa mi pomaly predstavili aj oni. A mne sa ku každému menu automaticky priraďovali ich blogy, texty, články, cez ktoré som ich poznal.

Niektoré rozhovory boli ešte opatrné, iné úplne prirodzené. A potom prišla Zea so sviečkami. Starostlivo nám vysvetlila, čo budeme počas rituálu robiť. Slnko pozvoľna zapadalo, prišiel čas vstúpiť do podzemia kaštieľa. Voľné rozhovory ustali. Priestor naplnila atmosféra bázne. Pomaly a mlčky sme si obliekli plášte. Občas bolo počuť hlasy, prestali sme si vidieť do tvárí. Nasadili kapucne a čakali kým sa všetko začne.

Mantru, ktorú nám Zea kázala v mysli opakovať, ak by nám počas rituálu nebolo dobre, som zabudol v tom momente, ako ju vyslovila. Čím som sa vlastne dokonale poistil, že dnes mi zle byť nemôže. 🙂

Našťastie ani nebolo. Keďže som bol pokojnejší ako počas prijímacieho ceremoniálu, bol som viac naladený na okolie. Nevedel som, čo čakať. Privolali sa tiene, svet temna, zapečaťoval sa priestor, vyslovovali sa slová, ktorým som nerozumel, otvorila sa brána smrti a kolegyňa povedala, že smrť je prítomná. Trochu ma zmrazilo, že to bude dnes asi dosť husté. Aj bolo.

Všetky sily sa sústredili na pomoc klientke, kvôli ktorej sa akcia organizovala. Keď najvyšší veľkňaz povolal dušu nedávno zosnulého, cítil som sa prekvapivo bezpečne. Možno aj vďaka tomu, že jej prikázal, aby sa ani neprejavila, ani nikomu neublížila. V podstate bol priestor plný smrti a mŕtvej duše, tieňov, temna. A ja? Pozoroval som plameň sviece, vnímal okolie, počúval slová a samého ma prekvapovalo, ako sa tu príjemne cítim. Hoci predo mnou bola otvorená brána smrti, najvyšší veľkňaz pracoval so zosnulým, priestor strážili tiene… No skrátka bežná spoločnosť na sobotný večer. 🙂

Niektoré slová sa mi zlievali dokopy, niektoré mi nedávali zmysel, kým som pochopil, že ich netreba vnímať len ušami. Nechal som čas voľne plynúť. Nevnímal som každé slovo, ale priestor ako taký. V jednom momente, keď najvyšší veľkňaz išiel robiť niečo medzi životom a smrťou, v strede miestnosti sa vytvoril kruh, prestal som vnímať priestor ako doteraz. Vo mne ani v mojom okolí sa nemenilo nič. Nikto nezhasol sviecu, nikto neubral svetlo, no predo mnou bola temnota. Postavy som už nevedel rozlíšiť. Bolo to pre mňa zvláštne. Chvíľku som si myslel, že je to len očný klam.  Nebol. Bolo to niečo ako malá čierna diera, ako tma, ktorá z priestoru vysáva svetlo. Neviem, či to bolo dobré alebo zlé, ale bol som rád, že tam nie som a je to relatívne dosť ďaleko odo mňa.

Že to nebol len očný klam  viem aj preto, že bez toho, aby sa čokoľvek zmenilo, som zrazu postavy videl opäť jasne. Dovidel som na osvetlenú protiľahlú stenu a z vnímania ma prebudili slová o umytí tváre v krvi dievčatka. Tento obraz bol pre mňa najsilnejším slovom, takým zvláštnym spôsobom blízkym, ktorý ešte aj dnes vo mne vzbudzuje isté asociácie. Neviem, čoho je to obraz, ani aký má význam, ale bol dosť silný na to, aby som sa opäť vrátil k tomu, že som vnímal slovo.

Zvyšná časť rituálu bola z môjho pohľadu v znamení omnoho väčšej ľahkosti. Akoby temnota odišla. Ostali len slová, sviečky a nakoniec sa odvolala aj smrť, uzatvorila brána smrti a Maat odpečatila priestor. Tento moment som už nijako nevnímal ani nepreciťoval. Pre mňa akoby niečo zvláštne ťaživé už odišlo pred niekoľkými minútami.

Prežili sme všetci. Dokonca som mal pocit, že som ani nič nepokazil. Kým som sa skoro nechytil horieť od čajovej sviece. Našťastie Theos nado mnou stále bdie 🙂 Všetci sme sa ako jedna rodina zišli okolo najvyššieho veľkňaza Ašarata a rozprávali svoje dojmy. V tom sme pokračovali aj po vystúpení z podzemia. Noc už bola v plnom prúde a nad nami sa rozlievali tisíce hviezd. Bol to krásny pohľad, ktorý bežní mestskí ľudia veru obvykle nevidia. A ja som toho videl počas jedného večera viac ako dosť. Videl som kolegov pri reálnej práci. Videl som, že v priestore sa niečo deje. Neviem čo, neviem prečo, ale to v tom momente to pre mňa ani nebolo dôležité. Omnoho dôležitejší bol ďalší stupienok pre moju dušu empirika, že veci mágie fungujú.

V neposlednom rade to bolo moje prvé stretnutie s väčším počtom členov spoločenstva tvárou v tvár. A zistil som, že sú to ľudia, ktorých spája jedna krvná skupina. S niektorými sme prehodili viac slov, s niektorými len pár neistých pohľadov, ale tak to má byť.

Keď sme sa lúčili, mne sa vôbec nechcelo odísť. Toto vôbec nebola akcia o nás. Bola o klientke, ktorej myslím, že kolegovia pomohli. Ale tak to chodí všade. Jedna jediná vec má pre každého svoj význam a pre mňa mala veľký. Úsmevy a objatia, ktoré ostávali v pamäti dlho predlho, som si zobral na cestu. S niektorými sme si rovno povedali, že sa musíme vidieť čo najskôr a s niektorými sme si to nepovedali, ale verím, že to tak bude.

Keď som na ceste domov vyšiel na hlavnú cestu, pridal plyn, cítil som vďaku, bázeň a hoci auto smerovalo opačným smerom, premkol ma pocit, že som na správnej ceste.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, Október 9th, 2018 o 17:55 a je zaradený pod Mágia, Okultizmus. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

6 komentárov

 1 

Začalo sa zvečerievať, keď sme sa všetci zvítali, my nováčikovia sme sa zoznámili s kolegami a kolegyňami. Bolo to veľmi príjemné a pohodové stretnutie. Pri stretnutí s Luminou som si pripadala, že ju poznám už veľmi dávno. Jej energia a jej bytosť boli pre mňa veľmi príjemné.
Vstúpili sme do podzemného priestoru kaštieľa, bol to ako vstup do minulosti v prítomnom čase. Naša skupina tvorila osvetlenie vstupu - prechodu k hlavnému miestu rituálu. Mali sme v rukách sviečky, pôsobilo to na mňa tajomne a vzrušujúco zároveň.

Energie boli v tomto priestore veľmi zvláštne. Naladenie na tieto energie skľudnilo moje vnútorné napätie, a potom som si pripadala v podzemí kaštieľa pohodovo a nič ma nerušilo.
Všetko bolo zorganizované do detailu, Veľkňaz Ašarat všetko skontroloval a odsúhlasil. Nič nebolo ponechané na náhodu. Veľmi sa mi to páčilo. Tá precíznosť, presnosť a organizovanosť.
Vstupom osoby - klientky, pre ktorú tento rituál bol pripravený, to všetko začalo.

Hlavný príhovor, úprava priestoru boli veľmi silné, vypovedaný text zodpovedal situácii. Otváranie sveta tieňov, sveta mŕtvych – tu som pociťovala, že sa so mnou kýve zem, akoby som stála v koridore všetkých bytostí. Bol to príjemný pocit, nebolo to nepríjemné, iba to nebolo príjemné, že ma rozboleli päty.
Texty jednotlivých formúl pre celý rituál boli napísané presne, zladené pre danú situáciu. Boli to slová, ktoré ma vnárali do atmosféry hlbokého tajomna a skutkov, ktoré sa udiali a mali sa vyriešiť.
Zaujalo ma slovo „ale“, ktoré je potrebné vypustiť zo svojho života.
Toto ma zaujalo. Veď každý sa často zasekneme, keď niečo nevieme rozhodnúť a výhovorka „ale“ je skvelé slovo, ktoré sa vždy dá vhodne použiť. Musím sa aj ja, nie iba klientka, s týmto „zázračným“ slovíčkom vysporiadať.
Keď zmeníme svoj pohľad na veci, zmenia sa aj veci okolo nás... aspoň ja to tak vnímam.

Ukončenie starého a začiatok nového...je to ako účtovná uzávierka. Nemusíme mať obavy, ak odstránením nášho pevného zvierania niečo stratíme, alebo sa to určitým spôsobom zmení. Dosiahneme to, že odblokovaním energetického poľa toho, čoho sme sa držali sa odrazu začneme správať úplne prirodzene. Možno nie práve tak, ako by sme chceli, ale tak, ako je to prirodzené pre to, k čomu sme boli určitým spôsobom pripútaní.

Zatváranie sveta tieňov, sveta mŕtvych – opäť som pociťovala že sa so mnou kýve zem. Päty ma už neboleli, čo bolo super.
Obvolanie privolaných bytostí, odpečatenie priestoru...ukončenie rituálu, celej akcie.

Som rada, že som bola súčasťou tak úžasného prerodu.

Ďakujem Veľkňazovi Ašaratovi a všetkým kolegom a kolegyniam, že som mohla s Vami zdieľať pocity a preciťovať atmosféru rituálu. Nikdy predtým som takéto niečo nezažila. Je to pre mňa veľká pocta, že som s Vami mohla byť. Ďakujem.

...a teším sa na ďalšie stretnutia...

...a ako povedal Friedrich Nietzche,“...ak je niekto niečoho hodný, alebo nie – je to ten, kto vytrvá (ten, kto prežije).“ A všetci sme prežili...

Hermes, veľmi pekne si to opísal...ďakujem

Október 9th, 2018 at 18:09
 2 

Hermes, Vhiolynta:
za seba ma veľmi teší, ak ste obaja vnímali všetko tak, ako píšete, bola som rada vašej účasti, nakoľko viem, že takéto momenty, kedy sa kolegom - magickým operatérom - môžeme "dívať na prsty", vedia vnútro náramne obohatiť. A nielen to.
Videla som spolupatričnosť tohto Spoločenstva, súdržnosť, smiech a napokon aj vážnosť, profesionalitu a silu. A to všetko dohromady vytvorilo ono zvláštne fluidum, v dnešných časoch tak úporne hľadané a nemenej vzácne. Som za to všetko rada a tiež ďakujem 🙂 všetkým zúčastneným kolegom.

Október 9th, 2018 at 20:32
 3 

Kolegovia Hermes & Vhiolynta:
Aj mňa veľmi teší, že pre vás bola táto akcia takým zážitkom a že ste si z toho obaja odniesli svoje vlastné dojmy. Viem, že zažiť takúto akciu prvý krát je veľmi silný zážitok, nad ktorým človek ešte veľmi dlho premýšľa. Osobne som rád, že ste sa mohli zúčastniť a vidieť skutočnú mágiu v praxi.

P.S. Hermes veľmi pekne napísané 🙂

Október 10th, 2018 at 00:22
 4 

Kolegovia, som rada že ste sa akcie zúčastnili a že ste mali z toho zaujímavé zážitky. Nestihli sme sa síce vo víre udalostí poriadne zoznámiť, ale verím, že si to vynahradime pri najbližšom stretnutí 🙂

Október 10th, 2018 at 08:37
 5 

Kolegovia, ešte raz vďaka za pomoc na každej úrovni. Ako stále spolupráca bola vynikajúca. Čo ma trošku mrzí bolo, že mi zlyhával hlas. Netuším prečo k tomu došlo nikdy sa mi takéto niečo nestalo, ale ako hovorí klasik. "Všetko je raz prvý raz."
Pevne verím, že nikto nebude mať "dojazd", hlavne kľúčový kolegovia, Tara, Anubis,Ascher, ktorí boli na "rane".

Perlička ktorú málokto vie, toto čo som robil bolo dva v jednom 🙂 . Je to asi toľko čo k tomu prezradím, takže ešte raz vďaka za pomoc všetkým zúčastneným. Bolo vidieť a bolo cítiť, že sme už zohratý tím a že mnohí ste so mnou už čo to zažili. Kolegovia, ktorí boli prvý krát sa stali súčasťou tímu tiež profesionálne a všetko, čo vás učíme, ste správne preniesli do reality práce s mágiou.

Október 11th, 2018 at 12:05
 6 

Hermes a Vhiolynta som veľmi rád že ste do toho vhupli rovnými nohami, netreba na nič čakať, je len na Vás kde sa v oblasti mágie posuniete. Áno bezpečnosť je dôležitá ale kto neskúsi nevie...

Október 14th, 2018 at 15:51

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.