Milí kolegovia, milí priatelia,
tento rok sa toho v Selekcii udialo celkom dosť. Zmenili a zmodernizovali sme systém nášho fungovania, získali sme nové priestory, knižnicu, ktorá sa vďaka Vám rozrastá a chtiac či nechtiac aj novú šéfku.
Niekedy nás prepadne pocit, že sme toho už zažili oveľa viac, než len to, čo sme mali možnosť stihnúť v týchto posledných desaťročí súčasného života. Nie je to depresia ani smútok, len určitý druh melanchólie, ťažoba zo všetkého, čo si myseľ síce momentálne neuvedomuje a presne nepamätá, ale čo sa do duše odtlačilo a zanechalo to tam svoju nezmazateľnú pečať.
Len kľud, mier a pohoda. Asi tak by som nazval moju návštevu na cintoríne. Celý deň si myslím, že je spln, ale zistil som, že nie je. Skončil v stredu ráno, no ja mám asi dozvuky. Od rána ako som vstal ma niečo volalo na cintorín. Cítil som z toho taký pokoj a kľud. Povedal som si: dobre, pôjdem, ale až večer. Bolo asi sedem hodín a tma, ako sa na december patrí. Našiel som doma poslednú sviečku. Ani neviem, prečo som ju hľadal, ale keď som ju našiel, vedel som, že ju mám zobrať.
Spomienky, čím sú pre Teba a čím pre mňa? Myslíš, že je v nás veľký rozdiel? Možno áno, možno nie, uvidíme.. . Zobraziť celé »
A opäť nadišiel čas písať o čase. Prečo, keď som ho už toľko krát skloňoval?
Vlastne ma k tomu inšpirovali moji kolegovia pri rôznych témach a debatách. Teraz budem písať o dvoch časoch. Nie o čase prítomnom, či čase minulom a ani o tom treťom – nie, nezabudol som ani na čas budúci. Prvým časom je čas, ktorý ja nazývam “Časom hovorenia”.
Zobraziť celé »
V jednu sobotu popoludní sme sa mali stretnúť na vopred určenom mieste a čase s členmi Selekcie .
Naše očakávania a pocity boli zmiešané. Počas celej cesty sme rozoberali, čo tam asi bude .
Vyzdvihli nás dvaja členovia, jedného sme poznali už z predošlého stretnutia .Stratus nám predstavil aj Aschera . Zobraziť celé »
Po našom úvodnom stretnutí a zvítaní sa, nás zaviedli do objektu – Centrály spoločenstva.
V našej budúcej učebni nám ponúkli miesta na sedenie minerálku na pitie. Stoly boli v dvoch radoch, miesta bolo dosť. Po pravej strane steny a na proti vchodovým dverám boli skrine až po strop v tmavej farbe s odtieňom bordová. V policiach boli uložené knihy a ostatné police boli s časti po zariaďované doplnkami. Dostali sme informáciu že je to budúca knihovňa a aj naša učebňa. Zobraziť celé »