Skúsme si smrť definovať len ako nejakú silu. Nedefinujme ju ako bytosť konkrétnu, ale bytosť abstraktnú, ktorá je všade a pritom nikde.
Bola neskorá noc. Myšlienky toho dňa, tie všetky informácie, zaplavovali malú škárku mojej unavenej mysle. Premýšľal som nad jednou myšlienkou, ktorá ma síce napadla už voľakedy dávno v minulosti, no napriek tomu ma veľmi zaujala a to hlavne z toho uhla pohľadu, že som na ňu zabudol a v tento deň mi ju niekto, na kom mi záleží tak ako aj na tebe človek, pripomenul.
„Tento článok venujem všetkým Vám kolegovia ktorí ste boli, ste a budete.. a zároveň aj Vám čitatelia našich stránok.“
Nech nás spája pokoj, mier a nekonečné poznanie.
Amon
Hviezda pozerala z tmavého vesmíru na Zem. Zem sa tíško točila a jej kolobeh nezaostával v zmysle pohľadu hviezdy, ktorá stále svietila rovnakým jasom. Bolo ticho. V tom priestore zvanom vesmír bol zrazu na moment kľud.
Sedí tíško za oknom v malej izbičke za stolom a píše Ti tieto slová a vety. Cíti opäť silu, ako voľakedy. Je po ťažkom boji. Rovnováha síl je opäť v rovnováhe.
Zobraziť celé »
Niektoré veci sa opakujú. Aj keď niekedy s inými účastníkmi, v inom čase. Vždy je to však o tom istom, kým nenájdeme odpoveď, kým neprekonáme to čo je nám dané, kým neprekonáme – možno samých seba… Zobraziť celé »