Cesta z práce. Z polovice vyprahla púšť pripomínajúca sám život. Ó aký honosný a veľkolepý vieš byť, plný emócií, selektívne deliacich sa a sprvoti tvoriac pocity prežitkov, neopakovateľných zážitkov. Tkviem v tebe, no i tak potom všetkom sa stávam čím ďalej, tým viac prázdnejším. Opadá zo mňa dážď a otváram dvere do podzemnej garáže. Sadám si do auta a vychádzam von bránou. Premýšľam nad chodiacimi postavami, ktoré kráčajú po chodníkoch na ktorých prach dnes nestúpa smerom k mračnami zamorenej oblohe. Všetko je tak zamatovo prazvláštne. Zobraziť celé »
Tento príbeh tu už bol a predsa je v niečom iný. Presne tak, ako sa mení aj život. A keďže dnes je ten dátum keď jeden pápež rozhodol, že tento deň bude slúžiť na počesť všetkých ich svätých, a zajtra je pamiatka zosnulých. A aj svätý musí byť najprv zosnulí a až potom svätý. Je to teda ten správny čas sa opäť pozrieť troška na život očami, …ale akými očami? Nuž každý aké má a ako sa na to vie pozrieť. Je to na Vás. Zobraziť celé »
A opäť prichádza nové obdobie. Večerná obloha sa zmení a zimný slnovrat naplní naše prázdne duše. Kalich zvierajúca ruka pomaly slabne a pri pohľade von oknom na nočný horizont začína v ňom samom driemať život a zobúdza sa v ňom nikdy nekončiaca smrť. Zobraziť celé »
Je tmavá noc a smrť sa zakráda uličkami mesta.
Nádvorím pofukoval studený jesenný vetrík. Zažltnuté listy zo stromov s jemným ladením červenkastého kontrastu pripomínajúceho krv si poletovali v ňom. Vietor postupne silnel a opadané listy stromov v ňom stúpali a klesali podľa jeho intenzity. V jednom momente vietor tak zosilnel, že jeden z listov vyfúklo hore ponad baštu, cez okno na stôl mladého šľachtica.
Smrti do očí opäť hľadel som. Zobraziť celé »
Mladý muž kráča slnečnou ulicou. Aby bol v tomto nasledujúcom deji trošku rozoznateľný, nazvem ho menom Irios.