Dnes ráno cestou z bodu A do bodu B, som mal myšlienky ktoré sa formovali. Uvažoval som, že čo s nimi, keď tu pri čítaní predchádzajúceho príspevku mi to došlo.
..cestujem v autobuse MHD a je teplý slnečný deň, slnko páli cez okná …dýcha sa mi ťažko a pot mi steká po chrbte…moje oči sledujú ľudí v autobuse, ich tváre, ich pocity, ich mimiku, ich životy, ktorých súčasťou som aj ja ako aj oni sú súčasťou môjho len si to neuvedomujeme ani na chvíľku. Míňame pole slnečníc, ktoré je nádherné a usmejem sa a spočiniem pohľadom na pani, ktorá sedí oproti mne.
Sedím na posteli vo svojej izbe v mnoho poschodovom paneláku v jednom z veľkých sídlisk. Čakám… Zobraziť celé »
V určitej časovej konštante, Zobraziť celé »
Slovo bolo povedané, slovo bolo napísané a bolo i dané do sily, ktorá pretvára to, čo bolo mnou vytvorené, aby bolo pretvorené. Slovo je dané, ako zákon a a zákon, je v prvopočiatku slovom. A moje slovo sa stalo zákonom, aby nastala rovnováha medzi tebou, mnou a svetom živých i mŕtvych. A čo nám môže slovo povedať tu na tomto mieste? Nuž nájdi si svoju odpoveď tu a v tomto. Zobraziť celé »
Niekedy dnes nad ránom tvoje telo pocítilo posledný výdych. Niekde dnes nad ránom, keď slnko niekde svitalo a takmer všetci tam spali, ty pobral si sa tam odkiaľ sa snáď raz prinavrátiš.