16
Oct

Poznanie

   Odoslal Ascher a zaradil do Postrehy, Príbehy

Po dlhšej dobe som sa opäť dostal do známeho priestoru, priestoru, v ktorom som prežil posledné roky pozorovaním, skúmaním ale hlavne tréningom, aby som sa mohol posunúť ďalej. Tento priestor už dokonale poznám a vďaka tomu ma už pri príchode oslovujú a vítajú bytosti, ktoré v tom priestore jestvujú. Automaticky pozorujem daný priestor a preciťujem energie a pritom sa nalaďujem a snažím zladiť svoje ja s uvedeným priestorom. Dneska to však nie je také ľahké, pretože ja sám som prešiel určitou premenou , zasvätením, ktoré ma posunulo ďaleko vpred a vďaka tomu hoci som sa posunul dopredu, sa vo mne niektoré veci zmenili a som akoby opäť na začiatku, kde v priestore hoci tak známom sa moja podstata nanovo snaží naučiť a zladiť sa s touto novou skutočnosťou a silou.

Nie je to pre mňa ľahké, ale predsa sa snažím a pri tej príležitosti, pri tej snahe chcem dať svetom a odovzdať svetu obetu na znak úcty a vzájomného rešpektu. Zapaľujem teda vonnú tyčinku a sledujem ako spolu s dymom stúpa energia, ktorá vzniká tlením a do toho dymu sa snažím a odovzdávam svetu takto určitú obetu. Sledujem dym, sledujem svety, sledujem či a ako prijímajú túto obetu.

Hlavou sa mi melú myšlienky, pretože na tomto mieste, v tomto priestore som za posledné noci strávil veľa hodín, situácia je tá istá, ale niečo je predsa iné, niečo sa vo mne zapína a ja cítim v sebe prúd sily a chápem čo mám urobiť. Svojou silou pripravujem priestor na prechod bytostí z jedného sveta na druhý. Nemyslím teda pomyslený druhý svet po smrti, myslím doslova, že niečo prichádza z jedného sveta a cez náš svet prechádza do iného sveta. Za týmto účelom musím otvoriť bránu do sveta, kam sa tá zvláštna bytosť chce dostať a za týmto účelom musím vytvoriť aj tunel. Hlavou sa mi melú myšlienky ako vytvoriť tunel, ako otvoriť bránu do sveta kde bytosť bude prechádzať. Zrazu sa vo mne otvára poznanie. Otváram teda priestor, stabilizujem tunel, aktivujem sily mne zo známych paralelných svetov a proste pracujem, aby bolo všetko v poriadku tak, ako má byť.

V tom sa ozýva moje vnútro, moje vnútro so mnou polemizuje a uvažuje, či sa jedná o sen, alebo či je toto skutočnosť a moja podstata sa presúva na dané miesto v ktorom pracujem, či pracujem ja a či ma ovláda daná bytosť z iného sveta ako nástroj, aby som jej vytvoril prechod, alebo sa jedná o žiadosť o pomoc od bytostí z toho iného sveta. Polemika vo mne pokračuje. V tom potláčam polemiku a moje vnútro sa akoby znova prebúdza. Prichádza technika za technikou a už som prestal nad tým rozmýšľať, proste to používam, proste pracujem, pripravujem si miestnosť.

Povolal som svet, ktorý prijal obetu, ktorú som v úvode cez tú tyčinku a dym spolu s energiou odoslal paralelnému svetu. Miestnosť, v ktorej som sa napĺňal energetikou daného sveta. A vďaka tej energii sa miestnosť stáva plastickou. Zjavujú sa tam dve bytosti, ktoré vnímam ako strážcov, pohybujú sa v danom priestore a je jasné, že sú pripravené zasiahnuť, ak by sa niečo udialo. Otváram teda definitívne priechod do daného sveta, kde sa nachádza ďalšia bytosť. Bytosť už čaká, aby mohla prejsť a sleduje moju činnosť. Fyzicky prichádzam k veži a tu otváram novú bránu do nového sveta, kde chce tá neznáma bytosť prejsť. Brána sa otvára a ja tunelom spájam dve brány, kadiaľ bude bytosť prechádzať, súčasne ten tunel posilňujem, prepájam ho skrze seba, napájam sa na priestor a svet, ktorý je pre mňa zdrojom sily, sily strážcu daného priestoru. V tomto momente sa môj priestor a práca stáva tým, čo som určil.

Už cítim energetiku daného sveta, bytosť prichádza, vchádza do tunela, keď sa v tom niečo začne diať. Neviem čo to je, len to cítim. Cítim zmenu vibrácií a bytosť, ktorá prechádzala tunelom sa náhle sťahuje späť do svojho sveta a sama sa v tom svete uzatvára a zatvára bránu, ktorú som vytvoril.

Veža a priestor, ktorú som naplnil energiou a v ktorom som vytvoril tunel sa naplnil chladom. Pozerám sa na ten priestor a svet vo svete mi ostali otvorené tri priechody do svetov a potom štvrtom už ostala len energetická stopa. Okamžite sa napájam na priestor ak aj na tie svety a vydávam príkaz na uzavretie brán, ruším tunel a svety sa uzatvárajú. Tým ako ruším tunel, zároveň vraciam priestor do jeho prirodzenej podoby a opäť sa vracia realita.

To, čo sa dialo v tejto realite sa zlieva s realitou daného okamžiku do jedného celku. Mám jedno poznanie, poznanie toho, že úloha nebola splnená a dokončená a to čo som nechápal posledné noci, to a čo prečo sa deje, som pochopil až teraz, v tomto danom momente.

V čom spočíva to poznanie? Napr. v tom, že po dlhej dobe som mal konečne možnosť prechádzať svetmi, byť na chvíľu ich súčasťou, byť v mojej realite a zároveň v ich realite. Cítil som tú moc a mal som tú moc otvoriť tie svety a brány, povolať sily ktoré tam sú a súčasne som cítil zanedbateľnosť svojej existencie voči všetkým tým silám a bytostiam iných svetov. Mám možnosť analyzovať rozdiel medzi tým, keď som sa v tých svetoch pohyboval ako pozorovateľ a tým, ako som bol dnes, keď som sa stal bytosťou, ktorá môže v tých svetoch pracovať.

Je to aj poznanie o tom, aké je to byť mať moc a zároveň nemať ešte vedomosť, byť súčasne sluha a byť pán.

Isté je, že každý z tých svetov, v ktorých som bol, každý svet ktorý sa mi ukázal je úplne jedinečný a iný. Mám poznatok o tom, aké je to stáť na križovatke, z ktorej vedie množstvo ciest do rôznych svetov. Som tam, ako cestovateľ, turista, bádateľ, ktorý hľadá bedeker, som ako cudzinec, ktorý sa učí reč.

PS: mám odkaz pre toho, kto raz povedal: „píš a veci sa ti začnú otvárať“, máš pravdu, veci sa otvárajú a v ten samý moment začína boj vnútra s logikou fyzického tela.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Wednesday, October 16th, 2013 o 15:32 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Oné takto ... . Tuším - teda viem - , že si ma práve motivoval na jednu z mojich spomienok. A teda napíšem ju sem lebo vy všetci tak milujete moje spomienky.

A teraz snáď aj ku tebe: No dobre no, musím povedať, že si urobil par krôčikov do sveta svetov vo svete.

October 16th, 2013 at 16:22
 2 

Ascher, klobuk dole pred tebou. To co si prezil a opisal tu, muselo byt uzasne. Dakujem, ze si sa podelil o zazitok, je to motivacia pre nas ostatnych kam az sa da dojst a verim, ze cesta tam zdaleka nekonci.

October 16th, 2013 at 20:54

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.