9
Jul

PRÁZDNO – časť prvá

   Odoslal Asarat a zaradil do Postrehy, Zamyslenia

Zvláštna téma ktorú teraz tu takto otváram je téma PRÁZDNO. Možno si povieš, že teba sa to nijako netýka. A možno máš aj pravdu, ALE 🙂
Otázkou aj je, či si vieš PRÁZDNO, ako také predstaviť? Ja si myslím, že každý si pod pojmom PRÁZDNO predstaví niečo iné. Každý má svoj svet prežívania iný a každý ho „vidí“ iným spôsobom vo svojom vnútri.
A teraz sa pozri na Prázdno v priestore okolo seba, kde je všade niečo. Prázdno akoby tam nemalo priestor. Veď ak som dnu, tak je okolo mňa nábytok atď. a ak by aj bola miestnosť prázdna bez zariadenia, tak sú stále okolo mňa steny, okná, dvere, podlaha, strop.
Ak som vonka je tam príroda a v dedine či meste sú domy a iné budovy. Kde, teda to prázdno sídli? Prázdno sídli v priestore a v ľuďoch.
Prázdno sa prejavuje nenápadne. Pri príchode príde a tvári sa tak, že tu ani nie je. Potom sa dostane do človeka a nechá ho niektoré životné veci naďalej riešiť. Riešiť veci nevyhnutné pre bežný život.
Nechá človeka ísť do práce, nakupovať a dokonca sa aj tešiť z detí, vnúčat a podobne.
V čom je, teda PRÁZDNO škodlivé?
V tom, že každého nechá pôsobiť vo fyzickom svete. Tu si dovolím zdôrazniť, že jedinca nechá pôsobiť výlučne vo fyzickom svete.

Dokonca ten fyzický svet podporí rôznymi vplyvmi tak, aby jedinec nemal ani náhodou čas na to, aby sa zaoberal niečím iným. Človeku v pamäti ostáva to, že jeho cesta sa uberala aj iným smerom, ako je ten svetský svet, ALE!
Prichádza to, ALE – PRÁZDNO človeka presvedčí o tom, že to má čas a na to teraz nemá čas a potom sa k tomu (čím sa zaoberá mimo fyzický život) sa akože vráti, keď príde ten správny čas.
Kladiem si otázku a kedy však nastane ten správny čas? Ak sa stým nič neurobí vlastne nenastane ten čas nikdy. A človek si časom povie, že to čím sa mimo fyzický život zaoberal je vlastne už tak dávno pre jeho Dušu, že to nemá zmysel sa k tomu prinavracať.

Hm ak si to tak zhrniem prázdno je neškodné nie? Veď nechá ľudí žiť!
Bodaj by aj nie, veď istú dobu z ľudí žije ako správny parazit, ktorý fyzickému zdraviu neškodí.

Zanechám teraz túto úvahu a pozriem sa na to, ako sa dá s PRÁZDNOM bojovať?
Nuž toto Prázdno vlastne sa fyzicky nedá vidieť a nedá sa skoro ani len identifikovať. Často jedinci, ktorí voči nemu bojujú, tak bojujú naslepo, pretože ho vlastne ani len nevnímajú. Veria však tomu kto ho vníma a sa pridajú do toho boja.

Ako stým teda bojovať?

  • Základným princípom boja s Prázdnom je nevzdávať sa svojich iných aktivít a ísť si za nimi napriek všetkému.
  • Mágovia vyššej úrovne sa pridajú a používajú techniky, ktoré nech mi je odpustené, ale tu nezverejním.
  • Boj sa uskutočňuje aj tam odkiaľ prišiel. A to je Svet Paralely mimo našej dimenzie a súčasne do medzi priestoru ako i do roviny fyzickej.

Toto tretie vyžaduje neskutočnú silu koncentrácie a hlavne si vedieť zachovať zdravý rozum. „Lietanie“ odtiaľto tam, späť a pritom byť na jednom mieste (deje sa to na mentálnej a duševnej úrovni) a občas sa ocitnúť v alternatívnej realite dá Duši a i telu neskutočne zabrať.
A, aj keď sa to nezdá mozog dostáva jednu mentálnu ranu za druhou. Uchovať si pritom „zdravý rozum“ a nelietať do vykonštruovaných nezmyslov fantázie, ktoré pri tom mozog produkuje podporený PRÁZDNOM dá neskutočne zabrať.

Takže toľko k tomu. Verím, že tieto slová, ktoré si prečítal / la pre teba ostávajú len niečím, nad čím sa zamyslíš, možno pousmeješ a snáď ak si aj konfrontovaný /ná PRÁZDNOM si to ani neuvedomíš a bude to vyriešené skôr, ako by si si to uvedomil / la, že sa týkalo, aj teba.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, July 9th, 2019 o 11:51 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Je to zaujímavá téma nielen dnešnej doby. Téma prázdnoty, ničoho, priestoru bez začiatku a konca.
Myslím, že každý nosí v sebe iný druh prázdna. Je to napríklad aj o prežívaní odchodov a strát na každom jedincovi, teda aké prázdno zostane prázdnym miestom a nikdy možno na to miesto nikto iný nepríde...
Ničota je prázdnota, ktorá zostane iba vtedy, keď ľudia stratia nádej a prestanú snívať (citácia z Nekonečného príbehu).
Prázdno príde asi aj rutinným spôsobom života, teda ráno vstávam, idem do práce, z práce, nákup, deti, rodina, varenie, pranie, upratovanie, ...a takto dookola, neskutočný stereotyp, z ktorého sa je niekomu ťažko vymaniť. Nájsť si nejakú aktivitu, ako píšeš, „veď niet na nič čas ...“

Každý niečo chce, kto niečo dá?
Kto dá ten pocit kľudu, pohody, pochvaly, ocenenia, .... keď všade dookola „panuje“ stres, strach, nervozita, závisť.
V televíznom spravodajstve samá negativita, filmy o násilí, ... rodičia sa náhlia aby boli peniaze na to, či ono ... podsúvanie niečoho, čo nieje vhodné, čo nás vnára do „ničoho“.
Strach je prázdno, ničota. Niekto sa bojí toho „nič“, ale čoho sa vlastne bojí? Bojí sa samoty, bojí sa toho, že nebude pre niekoho „nič“ znamenať... ? Každý potrebuje vedieť, že má miesto v živote. Isté zázemie, kam sa môže vracať. Niečo, čo nás ukľudní, keď sa zase raz budeme cítiť bezradne „ničotní“. Niečo, čo nám aj v ťažkých chvíľach pripomenie, že sme dôležití, a že nás charakterizuje viac slov než iba „nič“...

Skutočne ako píšeš, prázdno človeka presvedčí o všeličom.

Ničota znamená, keď sa človek nedokáže zasmiať, ani len usmiať, keď nekomunikuje, keď nemá pocity, keď nemiluje, keď nemá schopnosť súcitiť s niekým, keď má nulovú schopnosť empatie.
Myslím, že bolesť a utrpenie sú „lepšie“ ako ničota.

Prázdno – ničota „dáva všetko“, pretože to, čo dáva, je nič.

A ocitneme sa v takej veľkej bubline ako z bublifuku. Obklopuje nás z každej strany. Nie je v nej iba nič a osoba. Dvaja nerozluční parťáci. Prázdno je to jediné, čo pri nás zostane, pretože kto iný bude počúvať neustále sťažnosti a výčitky?
Vytvárame si v živote toľko malicherných a umelo vytvorených starostí, ale prečo? Možno sa nedá proti tomu bojovať, nie každý boj zvláda, myseľ sa časom unaví, hlava rezignuje a staneme sa tým, čím toľko pohŕdame.

Ako stým bojovať? Veľmi podrobne píšeš čo je dôležité a ako to zvládnuť.
Zaujal ma Svet Paralely, ako nás ovplyvňuje.

July 11th, 2019 at 12:01
 2 

Kolegyňa Vhiolynta, pojem prázdna si v úvode, čo sa týka prejavu Emočného Tela opísala veľmi presne a výstižne.
Pojem tohto prázdna však musíme vnímať inak. Pretože navonok nezasahuje úroveň Emočného Tela. Túto časť úplne „obchádza“ a zasahuje do roviny fyzickej a na úrovni myslenia a ovplyvnenia myslenia človeka. Teda emociálne sa človek nijako nemusí a ani neaktivizuje. Ostáva pokojný vyrovnaný sám so sebou a kráča si svojim fyzickým životom.
Práve v tomto spočíva to ukryté nebezpečenstvo.
Ak od niekoho niečo chceš, že počuj poďme „si za meditovať“ tak, ten človek, ktorého vyzveš ku nejakej aktivite, ktorú toto prázdno blokuje pokojne Ti odpovie, že prečo nie a prečo nemá čas a že teda nabudúce.
Pritom mozog pripustí, že záujem o „meditáciu“ by aj mal či má, ale povie nie. A to bez toho, aby sa Emočné Telo aktivizovalo. To prázdno po „meditácii“ je nahradené inou rovinou z roviny fyzického bytia. Teda navonok tam žiadne prázdno a nesúlad nejestvuje.

July 12th, 2019 at 10:10

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.