13
Sep

Cesty osudu?

   Odoslal Asarat a zaradil do Postrehy, Zamyslenia

Päť ciest. Dve slová. Ale koľko tajomstiev sa za nimi môže skrývať? Čo znamená v osude človeka päť ciest? Pri narodení máme niektoré naše dráhy už zrejme predurčené. Môžeme však pripustiť aj možnosť, že v úplnom úvode pri narodení, to nemusí byť presne päť ciest. Niekedy to môže byť len jedna cesta a postupne človeku pribúdajú nové a nové možnosti. A práve tieto neviditeľné cesty nám predznamenávajú to, ako sa náš život bude vyvíjať.

Tieto cesty sú „osudom“ dané pri narodení človeka. Niekedy môžu byť neviditeľné, nejasné, alebo inokedy, ako sa zvykne hovoriť, sudičky už pri narodení môžu predurčiť čo nás v živote neminie. Človek sa reinkarnuje do fyzického sveta s určitým programom toho, čo by malo byť naplnením daného života. Mnohí tvrdia, že sa narodíme preto, aby sme si splatili karmu z predchádzajúceho života, naplnili svoj osud a mohli postúpiť ďalej.

Jeden fakt nám však ostáva nemenný – kvôli niečomu na tento svet prichádzame. Kvôli niečomu sa narodíme práve tam a presne do takých podmienok, aby sme sa mohli osudu postaviť a buď tým životom len prešli navonok jednoducho, alebo s veľkými ťažkosťami. Nikto skutočne nevidí do duše človeka, aj keby s ním prežil väčšinou svojho života. Kvalitu toho, ako svoj život prežijeme, nepredurčujú len fyzické okolnosti a vplyvy, ale aj naše vnútorné prežívanie.
Toto sa totiž odzrkadľuje v hĺbke našej duše a nemusí korešpondovať s tým, akú tvár svetu ukazujeme, či už je to tvár plná radosti, alebo tvár plná smútku a bolesti.

Každopádne je to v prvom rade na nás samých ako svoj osud ovplyvníme, ako sa náš život bude vyvíjať. Či len mechanicky pôjde podľa určenej cesty, alebo si zvolíme inú cestu a pokúsime sa niečo vo svojom živote zmeniť. Často budeme musieť čeliť prekážkam a výzvam bez toho, aby sme tušili, že sme na rozhraní a že práve daný moment určuje, či sa vyberieme na inú cestu, alebo budeme proste kráčať bez toho, aby sme sa zamýšľali a necháme sa viesť prúdom.

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Sobota, September 13th, 2014 o 11:11 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Pri práci s ľuďmi vidím že ani netušia s kým a s čím majú " majú tu česť sa stretnúť. " Bolo by zaujímavé ak mám päť ciest vytvoriť si šiestu...

September 14th, 2014 at 20:57
 2 

Tie cesty resp. to čomu máme v živote čeliť si predsa sami určujeme (programujeme) ešte pred narodením. Vytvoriť si po narodení šiestu cestu... nie je to ísť sam proti sebe? Určite sú jedinci čo to dokážu. Ale na čo? Nie je najlepšie zvládnuť to čo aj tak raz zvládnuť budem musieť?

September 14th, 2014 at 23:56
 3 

Sú chvíle, keď je ľahšie nevedieť a nevidieť, že sa blížime na križovatku, ktorá určí náš ďalší osud... Niekedy sú to naozaj maličkosti, ktoré ovplyvnia, že sa vyberieme jednou alebo druhou cestou. Nie sú dobré ani zlé rozhodnutia, sú iba rozhodnutia urobené včas a tie, ktoré mali byť urobené, ale človek v rozhodujúcej chvíli zaváhal. A tí, ktorí vidia a vedia, by niekedy radšej nevideli a nevedeli. Nechať sa len unášať prúdom je jednoduchšie, ako brať na seba plnú váhu rozhodnutí s poznaním toho, čo jednotlivé cesty prinesú, čo dajú a čo vezmú...

September 15th, 2014 at 02:27
 4 

Veľmi pekne a výstižne napísané. Mnoho ľudí, mnoho ciest, mnoho osudov, no smrť v princípe rovnaká. Každý raz, skôr či neskôr umrieme. Čo po nás však zostane? Zostanú spomienky, pocity alebo nejaké materiálne, hmotné pozostatky? Mnohokrát si ľudia v živote pletú honbu za peniazmi a materiálnym zabezpečením s istou formou istoty a vnútorného naplnenia. Je to omyl. Mnohokrát sa v živote stretávam s tým, že nebyť môjho vnútra, mohol som byť ďaleko "ďalej". Viem, zvláštna veta, no vo veľkom i pravdivá. Nuž, ale to som ja. Vybral som si cestu poznania a zachovania niečoho, čo odveky prevyšuje hodnotu hmoty a tela, pretože si je samo o sebe toto poznanie vedomého toho, že fyzický život a telo sú len nástrojmi formy istého bytia, ktoré v nás mnohých z nás spája a predurčuje ku vzájomnému stretu a následnému formovaniu života ako nášho, tak aj života ľudí tu na Zemi v náväznosti na iné paralely bytia. A tak uprednostňujem v živote skôr vnútorné prežívanie na báze zmeny, ktorá predurčuje určené naplnenie života. 🙂

September 29th, 2014 at 22:28

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.