Pôvodný paralelný svet

Počas toho som sa v tom svet spojil s bytosťami nášho druhu, komunikoval som s nimi a zisťoval som stav a úroveň, v akej tam prežívajú a existujú. Jednu bytosť, s ktorou som sa spojil, som začal oživovať a postupne tak oživovať celú tú paralelnú sústavu. Celá tá naša paralela je skoro v latentnom stave, život tam veľmi neprekypuje. Je nás málo, ale čím viac ľudí som rôznymi technikami potom spojil s toto paralelnou sústavou, tým viac sme tam dodávali energie a tým viac energie som takto zabezpečil pre našu domovinu. Taktiež sa mi tam potvrdili určité informácie, ktoré som vedel. Pochopil som, prečo som prišiel, prečo vás hľadám a učím, prečo je nutné, aby naše učenie išlo ďalej. Pretože inak možno zanikne navždy jedna prastará forma civilizácie, ktorú predstavuje drvivá väčšina členov Selekcie. A pritom nie je dôležité, či tí členovia v Selekcii ostali, ale je dôležité, že prišli a nesú ten odkaz v sebe. Lebo mnohí mali iba prísť a odísť, boli predurčení na to, aby žili inou formou života a buď sa potom vrátia, alebo prídu v inom čase a budú súčasťou našej civilizácie. Mnohí sú tu preto, aby tú civilizáciu takpovediac zvnútra budovali. Nie je podstatné či všetci zostali a zotrvali. Podstatné je, či tí ľudia fungujú. To, či sa podarí starú civilizáciu nejakým spôsobom oživiť, závisí od nás všetkých. Či správne zvládneme svoje úlohy a či ich správne zvládnu tí, ktorí prídu po nás. Ja si myslím, že je to skoro až bytostne dôležité. Ako to nových kolegov naučíme, tak to budú vedieť. Ak ich to naučíme zle, tak to budú zle vedieť a síce budú produkovať niečo, ale už nebudú vedieť oživiť ďalších.

Dimenzné brány

Dimenzné brány sú určitou formou tunelu, ktorý je predo mnou ako studňa, ktorá siaha hlboko aj vysoko a súčasne je to energetický vír, ktorý nás vťahuje do seba. Toto sa dalo vidieť napríklad keď bolo všade zamračené a nad miestom, kde som pracoval, bol v oblakoch výrez a cez jasnú oblohu bolo vidno hlboko do vesmíru. Na to však treba brutálne veľkú vnútornú silu a energiu, ktorá sa nedá len tak potiahnuť, ale musíš ju získať z iných bytostí ako upír. Túto energiu potom vyšlem a viem ňou udrieť, zabiť, alebo otvoriť dimenznú bránu.
Ja som dimenzné brány nikdy neotváral horizontálne pred sebou, ale kolmo do neba vertikálne. Cez takúto vertikálnu bránu len tak niečo neprenikne, zatiaľ čo cez formu horizontálneho tunela by nám sem niečo prísť mohlo. Niekedy sa tieto brány otvoria aj samé – väčšinou tie horizontálne. Keď sa niečo takéto stane, niekedy je najlepšie počúvať svoju intuíciu, ktorá nám našepká, čo máme robiť. Človek nemusí byť nejako zdatný v kliatbach, stačí byť zdatný v práci s energiami a vedieť, čo v tej chvíli treba urobiť.
Niekedy sa dimenzné brány neotvárajú preto, že by nám chceli škodiť, málokedy sa otvárajú preto, že by sa sem niečo chcelo dostať.

Bytosti z paralelných svetov

Treba pochopiť, že bytosti z paralelných svetov a tiene sú dve rôzne formy života, dve rôzne civilizácie. Porovnávať tieto bytosti medzi sebou sa nedá, sú to proste rôzne druhy. Je to ako porovnávať človeka s mravcom. Jeden človek neznamená v rámci ľudstva nič tak isto ako jeden mravec. Ale keď sa do človeka pustí sto tisíc mravcov, tak ho zložia. Je to o pomere sily, ktorú vyprodukujeme a na niečo použijeme.
Ľudia si myslia, že bytosti, ktoré povolajú sem z paralelných svetov, im budú slúžiť. Blbosť. To len my ľudia si myslíme, že sme nejaká nadradená excelentná rasa. Ale my sme veľmi ďaleko za tieňmi a ďalšími astrálnymi bytosťami. Ich excelentnosť ďaleko presahuje naše namyslené egá a my môžeme byť radi, že nás vôbec občas vpúšťajú do svojich svetov. A nie naopak, že my ich sem budeme povolávať a prikazovať im, čo majú robiť. Nechcem sa týmto nikoho dotknúť, ale je to smiešne. Vždy je to o tom, že ja idem do tých svetov a keď aj povolávam nejaké bytosti, tak v skutočnosti ich nepovolávam, len rôznymi kliatbami a formulami otváram nejaké dvierka na základe určitej vzájomnej dohody o spolupráci.
Kliatba sama o sebe sú len slová, ale niekde tam sa utvára ten pomyselný zákon a vďaka nemu na základe určitej dohody ja potom viem otvoriť horizontálnu dimenznú bránu a cez ňu sem môžu prejsť určité bytosti. Toto ale treba vedieť aj vrátiť späť. To, čo sem povolávame, sú len najnižšie možné formy bytia, ale potom ich musíme aj vrátiť späť. Je to len slabý závan niečoho, čo si ja dovolím sem povolať a nejakú dobu držať pod kontrolou a pracovať s tým, ale za tým sú hodiny, mesiace a roky driny. Ja sa snažím spájať s tými svetmi a nie naopak, že oni mne sem prídu slúžiť. To existuje len v rozprávkach. My sme len bezvýznamní smrteľníci, zatiaľ čo tam sú takzvané nesmrteľné bytosti a oni by nám mali slúžiť? Ľudia sú egoistické tvory, ktoré si o sebe veľa myslia, ale v skutočnosti toho dokážeme strašne málo. Aj tí najväčší sú len maličkými voči tým bytostiam až je to hanba.
Pokiaľ je človek spojený s niektorým paralelným svetom, aj po smrti sa doňho dostane a jeho duša sa stane jednou z mnohých, ale vôbec sa nestane nejakou výnimočne silnou, ako si mnohí myslia. Vezmime si, čo v tých miliardách ľudí znamená jeden človek. Tak nejako to vyzerá aj tam. Nemôžeme čakať, že po smrti prídeme do sveta paralely a zrazu tam budeme kráľmi. Tam sa len môžeme vrátiť k svojej šachovej partii, ktorú tam máme rozohranú.
Mŕtvi sú k týmto bytostiam bližšie, ale sú veľmi oklieštení a zbavení akejkoľvek moci. Jediná moc, ktorú duša má, je moment toho rozlúčenia sa. A to je ešte podmienené silou vôle, ega a toho, že duša je ešte v spojení s telom a vie takto dať najavo, že odchádza.

Vnímanie paralelných svetov v náboženstvách

V kresťanstve sa vlastne nehovorí o raji v pravom slova zmysle, ale o čase, keď povstanú mŕtvi. Ľudia si myslia, že v kresťanstve je učenie o tom, že keď je človek dobrý, tak po smrti ide do raja a keď je zlý, tak ide do pekla. V skutočnosti nebo a peklo vlastne ani v tom učení neexistuje. Existuje len to, že človek zomrie a po smrti už nie je nič. Až jedného dňa, keď príde súdny deň, tak tí, ktorí boli dobrí, budú pozdvihnutí zo stavu mŕtvych a bude im daná táto zem, aby tu žili večný život bez utrpenia, chorôb a vojen. A tí, ktorí boli zlí, tých čaká len večné zatratenie, čiže oni nebudú povolaní naspäť k životu. Vlastne nebudú nejako trpieť, len ostanú mŕtvymi. Peklo ani raj ako taký v tomto učení neexistujú. Oni len hovoria, že keď príde k súdnemu dňu a nebude už život na zemi, tak Boh pozdvihne tých, ktorí žili po podľa kresťanského učenia a budú žiť večný život. Samozrejme, že toto učenie je podľa mňa len utópia.
Pre Buddhistov je zase prirodzený proces reinkarnácie. Veria, že ak nežiješ správne, tak sa môžeš vrátiť do nižšej formy života, dokonca môžeš byť aj červíkom. Vážia si preto akúkoľvek formu života, lebo duša sa môže usídliť aj v tele červíka, nie len v tele človeka. Na druhej strane Lámovia sa prevteľujú ako ľudia, aby zachovávali kolotoč, až kým neprídu k osvieteniu. V skutočnosti sa Buddha ešte nestal osvieteným, ešte žije. Najvyšší predstaviteľ je Dalajláma, nie Buddha. Dalajláma nie je priamou inkarnáciou Buddhu, ale len jeho prvý alebo vybraný učeník, ktorý sa vracia na zem ako duchovný vodca. Buddha sám má údajne pred sebou ešte dva-tri inkarnačné procesy a potom sa stane osvieteným.
Starý Egypt, Mayovia a podobné civilizácie boli len pokusmi a omylmi rôznych civilizácii, ktoré vznikali a zanikali. Naša civilizácia je staršia, ako život na tejto planéte. Prvé civilizácie, ktoré tu poznáme, sú ešte len mladučké voči nám. Museli by sme hľadať v obdobiach ešte pred dinosaurami, nepriraďoval by som to k Egyptu a podobne. Nebyť pyramíd, tak si možno Egypt ako taký ani nevšimneme. Skôr by som to bral ako niektoré lokality v Číne, Afrike, Amerike, strednej Európe.

Kolektívne vedomie

Existuje niečo ako kolektívne vedomie. Všetko, čo sa kedy stalo, je tam niekde uchované a zapísané. Tu môžeme nájsť odpovede na mnohé otázky. Existujú aj tzv. lucídne sny, ktoré niektorým ľuďom fungujú tak, že položia otázku a v sne dostanú odpoveď. Počas takéhoto snívania sa dostávame na úroveň toho kolektívneho vedomia a dostávame sa k odpovediam.
Tiež máme rôzne druhy meditácii, ktoré pokiaľ sú správne robené, môžeme počas nich niečo programovať, napájať sa niekam, niečo získavať. Ale pokiaľ si len sadnem a budem sa snažiť tváriť, že som pierko vo vetre, tak to som si radšej mohol pospať. Meditácia má byť súčasťou práce, hľadania, vyslanie vedomia niekam. Človek nemusí hneď vedieť vystúpiť z tela, môže pracovať s podvedomím a vedomím, ktoré niekam vyšle a nechá mozog pracovať aj v oblasti fantázie. Mozog je ťažké vypnúť a zastaviť, lebo si do určitej miery žije svojím vlastným životom. Počas hlbokej meditácie môžeme uvoľniť svoju dušu a spojiť sa tak s paralelou. Telo necháme spať a mozog pracuje a funguje. Keď od seba vieme oddeliť mozog, telo a dušu a všetky tri zložky zároveň držať pod kontrolou, tak sa vieme napojiť napríklad na paralelný svet alebo na kolektívne vedomie.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, August 1st, 2017 o 10:12 a je zaradený pod Mágia, Okultizmus, Postrehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Kolegovia, mňa by osobne zaujímalo, že aký máte názor na kolektívne vedomie?

August 3rd, 2017 at 15:12
 2 

Že zaujímavá vec to je 😀 haha. Keď bude trochu menej teplo tak sa snáď vyjadrím aj odbornejšie 😀

August 4th, 2017 at 09:27
 3 

Kolektivne vedomie - nuz kedysi ked som bol este mlady a zvedavy, som nieco take zazil pri cestach vesmirom. Bol to zvlastny pocit napojenia sa na vsetko. Stratite sa v bode aby ste odrazu nasli cestu k vsetkemu. Jedna castica dokaze ulozit odtlacok vsetkeho kedze vsetko je so vsetkym prepojene - zvlastny prechod z mikrosveta do makrosveta. Cas v tomto bode neexistuje - ste stvoritelom a nicitelom zaroven. Vidite vsetko a vas mozog to nedokaze uchopit avsak dusa dokaze vnimat nekonecnu splet informacii. Rad by som sa k tomu vsetkemu raz vratil... No a uz ked som sa dotkol aj toho dnesneho sveta - tu zacinam mam pocit kolektivneho bezvedomia...

August 22nd, 2017 at 21:30

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.