S kolegom Ascherom sme prichádzali na miesto našich obvyklých stretnutí po dosť dlhom čase. Presný plán na tento večer sme nemali a ako sa neskôr ukázalo, ani nebol potrebný. Keď som z diaľky uvidela starú známu budovu, mala som príjemný pocit, že som tu opäť po dlhom čase a tešila som sa na všetko, čo dnes zažijem. Preniesla som sa teda už počas chôdze myšlienkou do vnútra budovy a zrazu bol môj príjemný pocit fuč. Akoby ma kaštieľ nespoznával, doslova ma odkopol ako cudzieho človeka, ktorý tam nemá čo robiť. To ma trošku zmiatlo hneď v úvode.

Pokračovali sme v ceste ďalej a keď sme sa postavili pred bočnú bránu budovy, obaja sme mali rovnaký zatiaľ neurčitý pocit, že niečo je inak ako obvykle. Zvítali sme sa s priestorom. Na jednej strane sme cítili, že kaštieľ je plný “života”, na druhej strane bol pred nami akoby uzatvorený, aj keď jeho energetika vyžarovala oveľa ďalej do priestoru, ako je to obvyklé. Videli sme rôzne hmlovinové útvary, ako sa doslova presúvali po múroch a prechádzali aj mimo objektu, pár metrov do voľného priestranstva. Vlny energií nás doslova bombardovali svojou silou. Pri každej takejto vlne som mala väčší a väčší pocit vnútornej sily a vždy sa mi zježili všetky vlasy ešte viac než obvykle. Užívali sme si chvíľku tieto vnemy a snažili sme sa zanalyzovať, čo sa to deje, čím je to vlastne iné ako obvykle.

Prešli sme pred hlavnú bránu. Energie priestoru pred nami ma doslova fascinovali a priťahovali. Bolo krásne mať ich všetky ako na dlani pred sebou. Podarilo sa mi naladiť sa na frekvenciu priestoru a moja vnútorná sila sa zväčšovala každým momentom, ako som sa nechala vedome unášať krásou toho momentu. Niečo vo mne reagovalo na to, čo sa predo mnou dialo a výsledkom bol úžasný mix sily a eufórie. Trošku som sa hrala s miestnymi energiami a cítila som, ako na mňa reagujú.

Keď sme sa na žiadosť kolegu, ktorý sa tam necítil príliš príjemne, presunuli opäť po cestičke pred bočnú bránu, prišiel zvláštny okamih. Na rohu budovy som si zrazu nevedela uvedomiť, kde sa nachádzam. Strecha budovy akoby bola zrezaná úplne inak, ďalšiu priľahlú stavbu som videla úplne inde, než v skutočnosti bola. Tento moment sa v rôznych obmenách opakoval viackrát. Zakaždým som musela potriasť hlavou a uvedomiť si, ako je to tam vlastne v skutočnosti rozostavené, aby som prípadne do niečoho nenabúrala. Cítila som, že ma od zimy bolia prsty na nohách, ale akoby ani nepatrili k môjmu telu. Len som fascinovane pozerala na všetko, čo sa dialo a pritom som sa nedokázala zbaviť pocitu, že stačí malý moment, chvíľka nepozornosti, možno by stačilo len uvoľniť uzdu svojej fantázie a videla by som pred sebou úplne iný svet. Bolo to, ako by sa na jednom mieste navzájom prelínali dva svety. Dokázala by som tam stáť a pozorovať to celé hodiny.

Keď sme sa pobrali na odchod, rozlúčila som sa s priestorom a vedome som sa od neho odpojila. V tom momente akoby uťalo, všetko sa vrátilo naspäť do normálu. Zvláštny pocit opojenia sa stratil, všetko stálo tam, kde to patrilo, celý priestor bol pre mňa zrazu úplne obyčajný. Myslím si však, že priestor sám sa nezmenil a všetko to tam bolo aj naďalej, len ja som sa preladila na inú frekvenciu a prestala som túto anomáliu vnímať. Možno takto nejako by okolo tohto čarovného úkazu prešiel  bežný turista, ktorý by tam v tom čase náhodou zablúdil. Možno by mal zvláštny pocit neistoty, ale nič iné by nevnímal. Zrazu mi začala byť strašná zima, cestou k autu sme sa nedokázali s kolegom ani poriadne rozprávať, lebo sme sa triasli od zimy. Pritom pred pár minútami sme stáli v tej istej zime úplne pokojne a nič nás nerušilo.

Sranda prišla v momente, keď sme sa s kolegom posadili na čaj v neďalekej reštaurácii, aby sme sa zohriali a prebrali svoje dojmy a zistili sme, že celé sa to odohralo za 15 minút. Tento fakt nás dosť šokoval, pretože podľa toho, čo sme zažili, sme to odhadovali tak na hodinu a pol. Ale výpis hovorov v mobile kolegu, ktorý zvonil cestou k budove aj cestou naspäť k autu, hovoril jednoznačne. Dostali sme sa do momentu, keď čas a priestor mali veľmi tenkú hranicu medzi našou a inou realitou a vďaka absolvovaným hodinám pozorovania a práce v priestore sme sa dokázali správne naladiť a mohli sme zažiť tento jedinečný okamih v jeho plnej kráse.

Tagy: astrál, Astralne bytosti, časopriestor, duchovia, jemnohmotné bytosti, Mágia, Tara