úvaha o zmysle, strachu a mágii v mene Luisa

Otázka „čo ma po tom?“ alebo „čo bude potom?“ patrí k najťažším otázkam, aké si človek dokáže položiť. Neznie učene, neznie filozoficky, je jednoduchá a o to viac znepokojujúca.
Objavuje sa v tichu noci, v chorobe, po strate, po dosiahnutí cieľa, ale aj uprostred úplne obyčajného dňa. Je to otázka, ktorú si kladú ľudia bez ohľadu na vzdelanie, vieru či životnú cestu.

Z pohľadu mágie je táto otázka ešte naliehavejšia. Mág totiž nepracuje len s tým, čo je viditeľné a okamžité. Pracuje s procesmi, ktoré presahujú jeden životný okamih, niekedy aj jeden život.
A práve preto sa otázka „čo bude potom?“ v mágii neodkladá, ale berie vážne.

Strach skrytý v otázke „čo bude potom“

Väčšina ľudí sa domnieva, že sa pýta zo zvedavosti. V skutočnosti sa však veľmi často pýta zo strachu. Strachu z prázdna, z konca, zo straty zmyslu. Moderná doba nás naučila plánovať, merať, hodnotiť výkon. Keď niečo skončí, očakáva sa, že okamžite príde niečo nové. Ďalší cieľ, ďalší projekt, ďalší zmysel.

Keď sa však človek zastaví a úprimne sa opýta „čo bude potom?“, často zistí, že odpoveď nemá.
A práve toto ticho je pre mnohých neznesiteľné.

V mágii sa s týmto tichom pracuje. Neuteká sa pred ním.

Čo ma po tom ako existenčná otázka

Táto otázka sa netýka len smrti. Týka sa aj života. Čo ma po tom, keď vychovám deti?
Čo ma po tom, keď dosiahnem, čo som chcel? Čo ma po tom, keď sa skončí jedna etapa, jeden vzťah, jedna rola?

Z pohľadu mágie je každé „potom“ bránou. Nie cieľom, nie koncom, ale prechodom.
Problém moderného človeka je, že chce poznať odpoveď skôr, než je pripravený ňou prejsť.
Chce mapu tam, kde je potrebná skúsenosť.

Mágia a práca s neznámym

Mágia nikdy nesľubovala istotu. Sľubovala schopnosť kráčať aj tam, kde istota neexistuje.
To je zásadný rozdiel oproti rýchlym duchovným návodom, ktoré dnes sľubujú pokoj, svetlo a jasné odpovede.

Skutočná magická práca človeka pripravuje na to, že niektoré odpovede prídu až vtedy, keď sa prestane pýtať zo strachu. Otázka „čo bude potom?“ sa v mágii premieňa na inú otázku: „kým musím byť, aby som tým potom dokázal prejsť?“

Smrť ako tabu a ilúzia konca

Jedným z dôvodov, prečo je táto téma taká náročná, je smrť. Spoločnosť ju vytlačila na okraj. Nehovorí sa o nej, nepracuje sa s ňou vedome. A predsa je prítomná v každej otázke o „potom“.

Z magického pohľadu smrť nie je prázdno.
Je zmena stavu.
Prechod.
Nie v romantickom, ale v reálnom, existenčnom zmysle.
To však neznamená, že by sa mala idealizovať.
Znamená to, že sa jej netreba báť viac než nepoznaného priestoru.

Strach zo smrti je často strachom z toho, že všetko, čo sme budovali, stratí význam.
Mágia však učí, že význam nie je viazaný len na formu.

„Potom“ po mágii, nie pred ňou

Veľmi častá chyba je, že sa ľudia pýtajú „čo bude potom“, ešte skôr, než začnú žiť naplno to, čo je teraz. Chcú vedieť, kam cesta vedie, bez toho, aby po nej kráčali.

V mágii sa najprv kráča. Až potom sa ukazuje ďalší úsek. To nie je krutosť systému, ale ochrana človeka. Nie každý by uniesol pohľad príliš ďaleko dopredu.
Nie každý by správne pochopil to, čo by videl.

Zmysel bez garancie

Jedna z najťažších vecí, ktoré sa mág učí, je niesť zmysel bez garancie výsledku.
Robiť veci nie preto, že prinesú okamžitý efekt, ale preto, že sú správne.
Práve tu sa otázka „čo ma po tom?“ láme.

Ak robím veci len kvôli tomu, čo bude potom, nikdy nebudem prítomný teraz.
Ak však robím veci z vedomia, zodpovednosti a vnútornej pravdivosti, „potom“ sa začne formovať samo.

Ticho ako odpoveď

Niektoré odpovede neprichádzajú v slovách. Prichádzajú ako pokoj. Ako schopnosť nebyť paralyzovaný otázkou. Ako vnútorné zmierenie s tým, že nie všetko musí byť pomenované.

V mágii má ticho rovnakú hodnotu ako poznanie. Možno ešte väčšiu.
Lebo v tichu sa rodí schopnosť byť, nie len vedieť.

Nebezpečenstvo rýchlych odpovedí

Dnešný svet ponúka množstvo rýchlych odpovedí na otázku „čo bude potom“.
Reinkarnácia ako únik, večné svetlo ako sľub, instantné spasenie ako produkt.
Problém nie je v tom, že by tieto koncepty boli vždy nepravdivé.
Problém je v tom, že sú často používané na potlačenie strachu, nie na jeho pochopenie.

Mágia nejde touto cestou. Nepredáva istotu. Učí znášať ne-istotu.

Čo bude potom z pohľadu Luisa

Z mojej skúsenosti môžem povedať jedno: najväčší posun nenastal vtedy, keď som dostal odpovede, ale vtedy, keď som prestal potrebovať ich okamžite.
Keď otázka „čo bude potom?“ prestala byť hrozbou a stala sa súčasťou cesty.

Potom neznamená koniec. Znamená pokračovanie v inej podobe.
A túto podobu si človek neprinesie hotovú.
Prináša si len to, kým sa stal.

Záver

Otázka „čo má po tom, čo bude potom?“ nie je slabosť.
Je znakom vedomia.
Problém nastáva vtedy, keď nás paralyzuje, alebo keď ju chceme umlčať lacnými odpoveďami.

Mágia učí niečo iné: zostať stáť v otázke bez úteku.
Pracovať so strachom, nie proti nemu.
A postupne zistiť, že „potom“ nie je niečo, čo čaká vonku, ale niečo, čo sa rodí vnútri – z toho, ako žijeme teraz.

Luis