3
Mar

O reálnej mágii

   Odoslal Tara a zaradil do Postrehy, Výuka, Zamyslenia

V poslednej dobe sa zamýšľam nad tým, ako sa žiaci učili mágii kedysi a ako je tomu dnes. Nemyslím teraz na spôsob výučby čo sa týka organizácie a termínov stretnutí. Mám na mysli celkový prístup žiakov k výučbe.

Mágia sa nedá robiť bez toho, aby si človek rozbil kolená. Treba rátať s tým, že občas to nebude príjemné, nebudete ako vo vatičke v bezpečí a pohodlí vykúrenej učebne, kde vám vždy má kto povedať, čo robiť a ako. Treba sa naučiť spoliehať aj sami na seba, pretože nie zakaždým bude za vaším chrbtom niekto, kto predsa „má za nás zodpovednosť, musí sa postarať o to aby sme boli v pohode“. Musí? Nuž, učiteľ nie je babysitterka. Nie je tam na to, aby dával pozor na každé zašumenie vetra okolo vašich ctených uší. Ak vás niečo naozaj bude napádať, samozrejme zasiahne. Ale dovtedy je potrebné a nevyhnutné, aby ste si niektoré situácie doslova vychutnali v plnej paráde. Inak to nejde, inak budeme len stále hovoriť o tom, aká mágia je, ale reálne na vlastnej koži vlastne nechceme zažiť radšej nič, lebo veď by to nebodaj bolelo.

Viete ako si predstavujem ideálnu výučbu? Keď sa chodí do terénu, skúšajú sa veci, ľudia sa sami ťahajú von a prichádzajú s vlastnými podnetmi, aby si mohli niečo ošahať. Ale nie ako v zoologickej záhrade, že učiteľ je predsa povinný zobrať tigra na vodítko a doniesť nám ho na pohladkanie, lebo my chceme vidieť tigra. Takto to nefunguje.

Ak chcete pohladkať tigra, treba v prvom rade vedieť, ako sa v džungli správať, aby sa k vám vôbec priblížil a v druhom rade aby vám neodhryzol ruku. Samozrejme poviete, že to sa treba najprv naučiť a v tom čase je tam na to učiteľ, aby dozeral na každý náš pohyb, aby sme o tú ruku neprišli hneď v úvode. Áno, ale povedzme si pravdu, v džungli k vám tiež nepríde počas vašej prvej návštevy rovno najmajestátnejšie zviera. Najprv poobzeráte makaky a vtáčiky, naučíte sa pozorovaním ich správania, ako to v tej prírode vlastne funguje, ako sa medzi sebou zvieratká rešpektujú či bojujú, ako na vás reagujú. Ak prídete ako hlučný turista, neuvidíte vôbec nič. Postupne sa naučíte pokore a rešpektu k sile prírody. Keď sa pritom poškrabete o konáre, alebo vás hryzne do ruky nejaká malá opička, na to sa neumiera. To už proste patrí k životu a treba si na to zvyknúť. Ak nechceme škrabance, tak ostaňme doma pred telkou, v bezpečí.

A keď budete už v tej džungli naozaj ako doma, nebudete rušivým elementom pre svoje okolie, potom sa na vás príde možno pozrieť aj nejaká „významnejšia“ šelma. Ale bez toho, aby ste mali reálne skúsenosti z predchádzajúcich rokov v teréne, vám môže ten tiger hľadieť rovno do očí a vy si ho nevšimnete. Keď vás príjme ako súčasť svojho sveta, bude vás rešpektovať, nie na vás útočiť. Tieto momenty sú fascinujúce, úžasné a nezabúda sa na ne.

A taktiež ak do tohto bodu dospejete, už budete dávno veľmi dobre vedieť rozlíšiť, či na vás niečo reálne útočí, alebo ste si len svojou blbosťou zase raz rozbili koleno. Ako vám stále opakujeme, nie každý záchvev nervovej sústavy či migréna je priamy útok na našu preveľmi dôležitú osobu z nejakého paralelného sveta, ktorý asi nemá nič iné na práci, len útočiť presne na nás. Ak ostanete dlho na slnku, spálite sa. Ak máte pokožku na slnko zvyknutú, pretože sa často pohybujete v prírode, tak sa nespálite tak rýchlo, aj keď ostatní okolo vás už možno budú celí červení, vy budete stále v pohode. Na rôzne energie si telo musí postupne zvyknúť. Ale nezvykne si na nič, ak sa budeme zubami nechtami stále chcieť držať mimo reality skutočnej mágie a radšej budeme ulietať do pohodlnejších teoretických sfér.

Nečakajme, že k nám všetko príde na podnose. Skúsme v sebe nájsť trošku rešpektu a pokory, svet sa netočí okolo nikoho z nás. Nikto nám vedomosti, skúsenosti a silu do hlavy lievikom nenaleje. Učitelia tu nie sú od toho, že by boli povinní nám zabezpečiť všetko optimálne pre náš jednoduchý rozvoj. Sú tu na to, aby sprevádzali, dozerali, smerovali. Ale odpracovať si to musí každý sám. Ak sa v niečom chceme posunúť dopredu, bez vlastnej práce, námahy, občas bolesti, demotivácie, sklamania a následnej eufórie z úspechu to nepôjde. Aj ten úspech treba vedieť zvládnuť, pretože to často zamáva s človekom a jeho egom viac, než neúspech. A iba ak toto všetko dokážeme ustáť, niekam sa reálne dopracujeme.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Marec 3rd, 2016 o 22:12 a je zaradený pod Postrehy, Výuka, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Vidím v tomto príspevku zhrnuté snáď všetky aspekty, ktoré takpovediac maria ten „pôvodný“ spôsob výučby/štúdia mágie.
Sme dnes priveľmi zvyknutí na súdobý štýl pohodlnosti vlastného ega. „Dnešný“ človek veľmi rád klame sám seba a v tom sebaklame s chuťou vyložil svoju persónu na ten najvyšší piedestál. Táto veda sa nedá študovať pod ochrannou známkou spotrebiteľa a s tým, že za každý svoj šrám čo pri tom utŕžim, obviním všetkých len nie seba. Ak do niečoho idem a „nabúram“, tak to nie je výsada primariátu a mojej výnimočnosti, ale je to znak mojej vlastnej hlúposti – tie facky čo prídu hneď po tom, sú vždy dôkazom – a znova – nie výnimočnosti mňa samej, ale mojej blbosti... Sebaklam je veľkou prekážkou na tejto ceste. Možno nám „prejde“ v bežnom živote, ale tu nie. Učíme sa práve na tých fackách, ktoré sú reálnym prežitkom a ako som sa v živote naučila – bez prežitku neexistuje poznanie, bez prežitku existuje len informácia. Ďakujem za tento príspevok, verím že nám mnohým otvorí oči – bez verejného priznania, len tak pre seba, bude to pokrok pre dušu.

Marec 3rd, 2016 at 22:39
 2 

Veľmi pekné prirovnanie k tigrovi 😉 Len doplním, že ak si naozaj niekto myslí, že cesta mágie je bezpečná, asi je potrebné zmeniť "povolanie" mága alebo svojho doktora, na druhej strane, učitelia si už prešli určitou cestou, takže aspoň vedia odfiltrovať, aby žiakovi "tiger" rovno neodhryzol hlavu - stačí prst...

Zaujímavé je, že som predvčerom podvedome znovu do rúk zobral knihu od Tary o Energiách v priestore a po určitých skúsenostiach objavujem v knihe "nové veci", ktoré som predtým síce čítal ale nakoľko som nemal danú skúsenosť, tak to bola pre mňa len teoretická informácia. Po tom, čo som si dané veci odžil aj na vlastnej koži, tak som to čítam s otvorenými ústami - že však som to mal priamo pod nosom celý čas...

Teória s praxou musí ísť ruka v ruke, ináč buď neviete čo a prečo robíte ale robíte, alebo viete ako robiť len nerobíte...

Marec 4th, 2016 at 10:58

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.