Nedávno som sa po dlhom čase odhodlala prečítať si nejakú knihu o mágii. Pravdu povediac, väčšinou k novodobej literatúre tohto žánru pristupujem skôr s predsudkami, pretože v posledných rokoch sa na trhu objavilo toľko samozvaných odborníkov na všetky oblasti ezoteriky, že sa stalo naozaj skôr výnimkou než pravidlom nájsť v týchto publikáciách niečo, čo by stálo za reč. Avšak jedna knižka ma celkom oslovila – Jozef Karika: Zóny stínu.

Na prvý pohľad ma samozrejme odradili tabuľky podrobne popisujúce vyvolávanie všakovakých démonov, ale na odporúčanie, že to predsa len má čosi do seba, ak sa človek vie správne dívať, som sa pustila do čítania.

Kniha pojednáva o protiklade kabalistického stromu života – tj. o strome smrti. V skratke pre stručné zladenie terminológie – strom smrti je zložený z tzv. klifotov, čož sú archetypy odvrátenej strany stromu života. Pre bližšie pochopenie pojmov môžete siahnuť do diela C. G. Junga, základných diel hermetizmu a podobne. Pokiaľ sa nenecháme uniesť množstvom nových pojmov, menami démonov a ich systematizovaním (autor využíva personifikáciu nevedomých psychických obsahov) a zachováme si pri čítaní zdravý náhľad na vec, môžeme z tejto knižky veľa vyťažiť. Netreba sa tu však až tak zameriavať na konkrétne techniky vyvolávania démonov (tie si musí aj tak každý nájsť sám), ale skôr si medzi riadkami všímať pointu. Celé dielo je totiž zamerané na poznanie a zmapovanie nevedomých tendencií ľudskej povahy, mysle a podvedomia, na skúmanie potlačených túžob a tendencií, ktoré sú neraz veľmi hlboko zakotvené v každej ľudskej bytosti, ako odraz určitých univerzálnych princípov. To sú v skutočnosti tí „démoni“, s ktorými jedinec musí pracovať a preniesť ich z nevedomej časti mysle do vedomia, pokiaľ sa chce dostať spod ich vplyvu. Základnou tézou je, že: „Vďaka tomu, že sa klifotické oblasti života stanú vedomými, môže mág efektívne pracovať na ich transformácii do vyrovnanejších podôb, čím sa vymaňuje spod ich vplyvu a smeruje k slobode.“ pretože „Podvedomá myseľ neustále vyvíja tlak na vedomie a keď sú vnútorné túžby obmedzované alebo potláčané, výsledkom sú všetky druhy zla.“

„Vytesnením psychického obsahu do nevedomia by sa mág len zbavil možnosti toto pôsobenie kontrolovať.“ Každý z nás za svoj život nazbieral nepreberné množstvo nepríjemných skúseností, ktoré sa snažil nejakým spôsobom spracovať. Vnútorných démonov môžeme ľahko nadobudnúť napríklad nejakou traumatickou udalosťou, ktorú vo svojom vnútri nespracujeme, ale vytesníme ju do nevedomia a snažíme sa tváriť, že neexistuje. A ona si tam možno bude hniť celé roky, nebude na seba nijako upozorňovať, až nám jedného dňa praskne pred očami v zdanlivo úplne nesúvisiacej situácii. Na druhej strane môžeme ako vnútorných démonov definovať aj prirodzené tendencie svojho Ja, ktoré potláčame do úzadia, za ktoré sa pred spoločnosťou hanbíme, pretože sú tak isto ako všetko, čo má v živote šťavu, buď nemorálne, nelegálne, alebo sa z toho priberá. Skrátka, každý máme vo svojom vnútri niečo, čo potláčame. A rôzne súbory týchto vlastnosti, ktoré na prvý pohľad nemusia mať až tak veľa spoločného, ale často chodia ruka v ruke, autor v tejto knihe nazýva démonmi.

Najobľúbenejšou technikou na prekonávanie rôznych vnútorných démonov, ktorú si ľudstvo vypestovalo, je ich zdarné potláčanie. V tomto smere kresťanstvo urobilo týmto vplyvom tú najlepšiu službu, pretože množstvo prirodzených tendencií ľudskej rasy proste postavilo mimo ihrisko, za čiaru a všetci sa chceme svorne tváriť, že nikdy nič také neexistovalo. To však nie je riešenie. Ak chceme svojho démona skutočne poraziť, v prvom rade si ho musíme uvedomiť, preniesť ho z nevedomej časti svojho Ja do tej vedomej. Tu s ním už môžeme kontrolovane pracovať a cieleným pôsobením ho transformovať do vyhovujúcej podoby. „Naturalistické a často hrubé pochody pravej vôle je potrebné prijať bez rezistencie. Ich akceptácia ale nie je zavŕšením tohto procesu. Mág by ich mal následne prepracovať do podoby vyhovujúcej pozemskému životu tak, aby jeho existenciu i životy jeho najbližších obohacovali, nie ničili.“

Samozrejme, ak sa chceme len tváriť, že na procese vyhrabávania vlastných kostlivcov zo skrine pracujeme, ale v skutočnosti si na seba ani zďaleka neplánujeme reálne dupnúť, budeme za svoje úspechy vydávať momenty, ktoré pre nás nie sú až tak veľmi boľavé, ale bude to dobre znieť, že ako hrdo sme to prekonali. Ak niekto rozbehol svoj myšlienkový vlak takýmto smerom, môže sa na to rovno vykašľať, pretože nemá zmysel, aby sa temnou stránkou svojho Ja akokoľvek zaoberal. „Ak chce mág skutočne postupovať na ceste sebapoznávania, mal by postupovať vždy tým smerom, z ktorého pociťuje najväčší strach a odpor.“ Tento proces je natoľko individuálny, že pravdepodobne neexistuje relevantná technika, ako si overiť, do akej miery človek reálne porazil svojich vnútorných démonov. Ono sa to vždy ukáže až po nejakom čase, keď je dotyčný napríklad v rámci magickej praxe alebo aj v bežných medziľudských vzťahoch vystavovaný rôznym situáciám, na ktoré z ničoho nič zareaguje atypicky a neopodstatnene. To sa väčšinou len popustil ventil potlačeného démoníka. Taktiež v súvislosti s mojou poslednou publikáciou o zasväteniach v mágii by som na tento fakt veľmi dôrazne upozornila, nakoľko zasvätenia môžu z človeka vyhrabať všeličo potlačené.

Vo všeobecnosti sa  mi celkom páčili niektoré autorove úvahy o mágii ako takej, o princípoch čiernej a bielej mágie, o predsudkoch a dogmách. V rámci tohto konceptu by som náš spôsob výučby asi najbližšie prirovnala k novoaeonskej mágii s prvkami chaos mágie v zmysle absencie dogmatizmu a pragmatickej mágie vo voľnosti používaných techník. Po slovensky povedané, naším konceptom výučby vám pomôžeme nájsť váš vlastný spôsob, ako vám to bude fungovať. Najprv je potrebné spoznať postup, ktorý je predkladaný ako určitý návod, naučiť sa na ňom to, čo je potrebné si z neho zobrať a potom si hľadať svoju vlastnú cestu, nie len bezhlavo kopírovať niekoho iného. Nemôžeme tú cestu prejsť za vás, pretože na reálnu prácu s mágiou je nevyhnutný vlastný prežitok. Stanovené predpísané rituály môžete opakovať do nemoty, pokiaľ nebudete mať vnútorne prežité to, ako je potrebné pri nich pracovať so svojím Ja. „Pragmatická mágia je založená na subjektívnej empírii, na individuálnych skúsenostiach bez predošlých postulátov. Pragmatický mág je dokonale voľný a môže dogmy opustiť, pokiaľ dosahuje vytúžený úspech aj bez ich pomoci. Na druhej strane si však nemôže nárokovať, že by jeho skúsenosti mali byť univerzálne pravdivé.“

Samozrejme by sa o rôznych častiach tejto knižky dalo veľa diskutovať, ale žiadalo sa mi podeliť sa aspoň o niekoľko krátkych citátov, ktoré ja osobne považujem za prínosné či inšpiratívne. Musím však priznať, že záver knižky ma trošku sklamal, nakoľko som očakávala, že autor k niektorým základným pojmom, ktoré rozoberal z rôznych uhlov, zaujme jednoznačnejší postoj z hľadiska svojich osobných skúseností. Nič to však neuberá na kvalite diela, pokiaľ k nemu človek pristupuje tak, ako je potrebné pristupovať ku každej literatúre tohto typu – vybrať si z toho to, čo nás niekam môže posunúť. Nie je potrebné ani vhodné v mágii akokoľvek dogmaticky lipnúť na konkrétnych autoroch a ich vyjadreniach, ale skôr pomocou nich hľadať svoju vlastnú pravdu.

// Kniha Jozefa Kariku Zóny stínu je dostupná v knižnici v centrále Spoločenstva Selekcia

Tagy: ezoterická literatúra, Jozef Karika, knihy o mágii, Zóny stínu