Nedávno som sa po dlhom čase odhodlala prečítať si nejakú knihu o mágii. Pravdu povediac, väčšinou k novodobej literatúre tohto žánru pristupujem skôr s predsudkami, pretože v posledných rokoch sa na trhu objavilo toľko samozvaných odborníkov na všetky oblasti ezoteriky, že sa stalo naozaj skôr výnimkou než pravidlom nájsť v týchto publikáciách niečo, čo by stálo za reč. Avšak jedna knižka ma celkom oslovila – Jozef Karika: Zóny stínu.

Na prvý pohľad ma samozrejme odradili tabuľky podrobne popisujúce vyvolávanie všakovakých démonov, ale na odporúčanie, že to predsa len má čosi do seba, ak sa človek vie správne dívať, som sa pustila do čítania.

Kniha pojednáva o protiklade kabalistického stromu života – tj. o strome smrti. V skratke pre stručné zladenie terminológie – strom smrti je zložený z tzv. klifotov, čož sú archetypy odvrátenej strany stromu života. Pre bližšie pochopenie pojmov môžete siahnuť do diela C. G. Junga, základných diel hermetizmu a podobne. Pokiaľ sa nenecháme uniesť množstvom nových pojmov, menami démonov a ich systematizovaním (autor využíva personifikáciu nevedomých psychických obsahov) a zachováme si pri čítaní zdravý náhľad na vec, môžeme z tejto knižky veľa vyťažiť. Netreba sa tu však až tak zameriavať na konkrétne techniky vyvolávania démonov (tie si musí aj tak každý nájsť sám), ale skôr si medzi riadkami všímať pointu. Celé dielo je totiž zamerané na poznanie a zmapovanie nevedomých tendencií ľudskej povahy, mysle a podvedomia, na skúmanie potlačených túžob a tendencií, ktoré sú neraz veľmi hlboko zakotvené v každej ľudskej bytosti, ako odraz určitých univerzálnych princípov. To sú v skutočnosti tí „démoni“, s ktorými jedinec musí pracovať a preniesť ich z nevedomej časti mysle do vedomia, pokiaľ sa chce dostať spod ich vplyvu. Základnou tézou je, že: „Vďaka tomu, že sa klifotické oblasti života stanú vedomými, môže mág efektívne pracovať na ich transformácii do vyrovnanejších podôb, čím sa vymaňuje spod ich vplyvu a smeruje k slobode.“ pretože „Podvedomá myseľ neustále vyvíja tlak na vedomie a keď sú vnútorné túžby obmedzované alebo potláčané, výsledkom sú všetky druhy zla.“

„Vytesnením psychického obsahu do nevedomia by sa mág len zbavil možnosti toto pôsobenie kontrolovať.“ Každý z nás za svoj život nazbieral nepreberné množstvo nepríjemných skúseností, ktoré sa snažil nejakým spôsobom spracovať. Vnútorných démonov môžeme ľahko nadobudnúť napríklad nejakou traumatickou udalosťou, ktorú vo svojom vnútri nespracujeme, ale vytesníme ju do nevedomia a snažíme sa tváriť, že neexistuje. A ona si tam možno bude hniť celé roky, nebude na seba nijako upozorňovať, až nám jedného dňa praskne pred očami v zdanlivo úplne nesúvisiacej situácii. Na druhej strane môžeme ako vnútorných démonov definovať aj prirodzené tendencie svojho Ja, ktoré potláčame do úzadia, za ktoré sa pred spoločnosťou hanbíme, pretože sú tak isto ako všetko, čo má v živote šťavu, buď nemorálne, nelegálne, alebo sa z toho priberá. Skrátka, každý máme vo svojom vnútri niečo, čo potláčame. A rôzne súbory týchto vlastnosti, ktoré na prvý pohľad nemusia mať až tak veľa spoločného, ale často chodia ruka v ruke, autor v tejto knihe nazýva démonmi.

Najobľúbenejšou technikou na prekonávanie rôznych vnútorných démonov, ktorú si ľudstvo vypestovalo, je ich zdarné potláčanie. V tomto smere kresťanstvo urobilo týmto vplyvom tú najlepšiu službu, pretože množstvo prirodzených tendencií ľudskej rasy proste postavilo mimo ihrisko, za čiaru a všetci sa chceme svorne tváriť, že nikdy nič také neexistovalo. To však nie je riešenie. Ak chceme svojho démona skutočne poraziť, v prvom rade si ho musíme uvedomiť, preniesť ho z nevedomej časti svojho Ja do tej vedomej. Tu s ním už môžeme kontrolovane pracovať a cieleným pôsobením ho transformovať do vyhovujúcej podoby. „Naturalistické a často hrubé pochody pravej vôle je potrebné prijať bez rezistencie. Ich akceptácia ale nie je zavŕšením tohto procesu. Mág by ich mal následne prepracovať do podoby vyhovujúcej pozemskému životu tak, aby jeho existenciu i životy jeho najbližších obohacovali, nie ničili.“

Samozrejme, ak sa chceme len tváriť, že na procese vyhrabávania vlastných kostlivcov zo skrine pracujeme, ale v skutočnosti si na seba ani zďaleka neplánujeme reálne dupnúť, budeme za svoje úspechy vydávať momenty, ktoré pre nás nie sú až tak veľmi boľavé, ale bude to dobre znieť, že ako hrdo sme to prekonali. Ak niekto rozbehol svoj myšlienkový vlak takýmto smerom, môže sa na to rovno vykašľať, pretože nemá zmysel, aby sa temnou stránkou svojho Ja akokoľvek zaoberal. „Ak chce mág skutočne postupovať na ceste sebapoznávania, mal by postupovať vždy tým smerom, z ktorého pociťuje najväčší strach a odpor.“ Tento proces je natoľko individuálny, že pravdepodobne neexistuje relevantná technika, ako si overiť, do akej miery človek reálne porazil svojich vnútorných démonov. Ono sa to vždy ukáže až po nejakom čase, keď je dotyčný napríklad v rámci magickej praxe alebo aj v bežných medziľudských vzťahoch vystavovaný rôznym situáciám, na ktoré z ničoho nič zareaguje atypicky a neopodstatnene. To sa väčšinou len popustil ventil potlačeného démoníka. Taktiež v súvislosti s mojou poslednou publikáciou o zasväteniach v mágii by som na tento fakt veľmi dôrazne upozornila, nakoľko zasvätenia môžu z človeka vyhrabať všeličo potlačené.

Vo všeobecnosti sa  mi celkom páčili niektoré autorove úvahy o mágii ako takej, o princípoch čiernej a bielej mágie, o predsudkoch a dogmách. V rámci tohto konceptu by som náš spôsob výučby asi najbližšie prirovnala k novoaeonskej mágii s prvkami chaos mágie v zmysle absencie dogmatizmu a pragmatickej mágie vo voľnosti používaných techník. Po slovensky povedané, naším konceptom výučby vám pomôžeme nájsť váš vlastný spôsob, ako vám to bude fungovať. Najprv je potrebné spoznať postup, ktorý je predkladaný ako určitý návod, naučiť sa na ňom to, čo je potrebné si z neho zobrať a potom si hľadať svoju vlastnú cestu, nie len bezhlavo kopírovať niekoho iného. Nemôžeme tú cestu prejsť za vás, pretože na reálnu prácu s mágiou je nevyhnutný vlastný prežitok. Stanovené predpísané rituály môžete opakovať do nemoty, pokiaľ nebudete mať vnútorne prežité to, ako je potrebné pri nich pracovať so svojím Ja. „Pragmatická mágia je založená na subjektívnej empírii, na individuálnych skúsenostiach bez predošlých postulátov. Pragmatický mág je dokonale voľný a môže dogmy opustiť, pokiaľ dosahuje vytúžený úspech aj bez ich pomoci. Na druhej strane si však nemôže nárokovať, že by jeho skúsenosti mali byť univerzálne pravdivé.“

Samozrejme by sa o rôznych častiach tejto knižky dalo veľa diskutovať, ale žiadalo sa mi podeliť sa aspoň o niekoľko krátkych citátov, ktoré ja osobne považujem za prínosné či inšpiratívne. Musím však priznať, že záver knižky ma trošku sklamal, nakoľko som očakávala, že autor k niektorým základným pojmom, ktoré rozoberal z rôznych uhlov, zaujme jednoznačnejší postoj z hľadiska svojich osobných skúseností. Nič to však neuberá na kvalite diela, pokiaľ k nemu človek pristupuje tak, ako je potrebné pristupovať ku každej literatúre tohto typu – vybrať si z toho to, čo nás niekam môže posunúť. Nie je potrebné ani vhodné v mágii akokoľvek dogmaticky lipnúť na konkrétnych autoroch a ich vyjadreniach, ale skôr pomocou nich hľadať svoju vlastnú pravdu.

// Kniha Jozefa Kariku Zóny stínu je dostupná v knižnici v centrále Spoločenstva Selekcia

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, November 29th, 2016 o 10:38 a je zaradený pod Knihy, Mágia, Postrehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

15 komentárov

 1 

Tento príspevok je jedným z tých, ktoré ma vedia osloviť. Stačí len pozorne čítať a uvažovať nad sebou.

November 29th, 2016 at 10:51
 2 

Od spomínaného autora je z môjho pohľadu zaujímavou a pre mága veľmi cennou kapitolou aj tá,v ktorej sa zmieňuje o Choronzone. Pri interpretácii,čo to vlastne Choronzon je, často dochádza vo vlastnej mysli k zamieňaniu za výhradne "externého" démona.
Vyššie zmieňovaný klifotický strom, jeho pochopenie a vôľu ho v sebe zvládnuť, ja osobne považujem za alfu-omegu osobného vnútorného života každého mága. Bez jeho pochopenia a bez práce s ním, sa "magická kariéra" príliš ďaleko bez poškodenia vlastného vnútra, nedostane. O tejto publikácii by sa tu v komentároch dala rozprúdiť skutočne zaujímavá debata.

November 30th, 2016 at 10:28
 3 

No, tak aby sme z niekade začali, tak si skúsme povedať, čo sa v tejto knihe myslí pojmom Choronzon.

Všeobecne v okultných textoch je Choronzon popisovaný ako démon rozvratu. Karika sa síce drží personifikovanej formy a zaužívaného názvu, ale prikláňa sa k realistickejšiemu popisu - je to skrátka určitý súbor síl a vplyvov, ktorý (pokiaľ mág nemá vysporiadané nevedomé tendencie svojho Ja) dokáže postupne spôsobiť rozvrat jeho osobnosti a psychiky. Znovu však treba mať na pamäti, že v tomto smere sa bavíme o démonoch vnútorných, nie o externých entitách.

Vo všeobecnosti, pokiaľ sa človek nedostane spod vplyvu tohto "démona", je jednak manipulovateľnejší a taktiež ohroziteľnejší, pretože rôzne nezvládnuté a do úzadia vytlačené slabosti otvárajú bránu do jeho vlastného vnútra.

November 30th, 2016 at 16:50
 4 

... alebo sa z toho priberá 😀 😀 😀
Zdá sa, že si pripisujem ďalšiu knižku na zoznam.
Ja osobne si zvyknem sám na sebe overovať to ako som zvládol nejakého svojho "démona" alebo nejakú svoju slabosť či nespracovanú vec tak, že si po nejakom čase vytiahnem daný zážitok do vedomia a prežívam ho sám v sebe znovu. Samozrejme robím to vtedy, keď si myslím, že som niečo spracoval či zvládol ako test. Nie ako formu seba-týrania 🙂 Pri tomto samého seba pozorujem čo to so mnou robí. A tu sa môžu udiať 3 scénare.
1. neideje sa nič a daná vec so mnou už nič nerobí
2. emotívne alebo na základe ega reagujem, ale dokážem to ovládnuť hneď v zárodku a tým to mám pod kontrolou
3. zistím, že to nemám vôbec zvládnuté a reagujem, tak ako by som nemal resp. tak ako nechcem
Nevravím, že takýto test je 100% overenie toho, či to človek má zvládnuté, ale do veľkej miery to má výpovednú hodnotu a pomôže to napredovať. Samozrejme môže sa stať, že v praxi sa ukáže, že som to až tak nezvládol a myslel som si, že ano. Môže sa stať. Je ľahké si vytvoriť ideálne tréningové prostredie a ísť čeliť niečomu, ale v reále tomu môžem byť vystavený v absolútne neideálnych podmienkach, budem slabý, vyčerpaný a nakoniec predsa zlyhám. Ale aj to je tréning.

December 1st, 2016 at 19:36
 5 

A ak by ste chceli knizku sa mi podarilo ziskat aj v elektronickej podobe. Kto chce, hlaste sa 🙂

December 1st, 2016 at 20:05
 6 

Autor evidentne zabŕdol do tak citlivej témy ako je sloboda myslenia, ktorá je z pohľadu spoločenského nezlučiteľná so slobodou konania. Tu už je na povahe mága či to rieši na virtuálnej úrovni alebo vstúpi aj do úrovne fyzickej.

December 4th, 2016 at 19:13
 7 

Zaujímavé čítanie...Theos, poprosím Ťa o elektronickú formu. A dodám, že overovanie si, či máme zvládnutých alebo nezvládnutých vnútorných démonov je dobré. Čo však s takými, o ktorých ani len netušíme a tvárime sa, že v tejto oblasti je s nami všetko v úplnom poriadku? Tu sa mi páči citát z knihy, ktorý VVK Tara ´vypichla´, a to „ Ak chce mág skutočne postupovať na ceste sebapoznávania, mal by postupovať vždy tým smerom, z ktorého pociťuje najväčší strach a odpor,“ s tým plne súhlasím. Lebo možno práve to čím najviac opovrhujeme, je to kde máme najhlbšie bloky či slabiny.

December 4th, 2016 at 23:42
 8 

Vnútorný Démon je niečo, čo ťa zničí skôr ako pseudo vonkajší démon.
Vonkajší Démon ak je reálny by každého zhltol ako malinu.
V mágii by mal byť človek pripravený na vnútorných démonov, lebo sa veru objavia a potom sa uvidí kto má akú silu a ako dokáže prekonať túto silu. Pred týmto niet len tak úniku, alebo bojuješ, alebo pomalou bolestivou smrťou podľahneš.

December 5th, 2016 at 12:12
 9 

Mág (resp. adept mágie) si skôr či neskôr bude musieť siahnuť na svoje vlastné Ja nie práve najpríjemnejším spôsobom. A to samozrejme opakovane, nedá sa povedať, že ak si človek spraví kvalitnú introspekciu raz, už je zahojený do konca života.

Mnohí "démoni" nás budú všemožne presviedčať, že to, ako reagujeme, je úplne v poriadku, že na to máme plné právo, že vlastne jednáme spravodlivo a správne. Pritom to bude len náš vlastný úsudok zahmlený emóciami a strach alebo neochota pozrieť sa na problém bez takéhoto alibi a bez príkras. Odosobnený náhľad na seba samého oslobodzuje a otvára nám oči.

Ak sa v nejakom smere neviem ovládnuť aj keby som trebárs zhodou okolností zrovna chcel, treba s tým niečo robiť (argumenty typu "keby som chcel, tak to dokážem, ale proste nechcem" si prosím nechajme do materskej škôlky). Nie preto, že niekto povedal aby sme so sebou niečo spravili, ale preto, že inak sa ďalej nepohneme a pre každý svoj vnútorný problém si zakaždým nájdeme desať výhovoriek, prečo ho odmietneme riešiť.

December 5th, 2016 at 13:06
 10 

Tara pravdivo a pekne, ale aj tak to adepti stále chápu štýlom "ja to chápem, mozgom a preto ma s tým už neotravujte!"
A čo ďalej? Čo s týmto stále sa opakujúcim fenoménom?

December 5th, 2016 at 13:13
 11 

Nuž, to je cyklicky sa opakujúci problém, s ktorým sa pri výučbe stretávame. Ono je obrovský rozdiel niečo pochopiť intelektuálne a niečo úplne iné je vedieť s tým pracovať na úrovni mágie. To, že si vypočujeme prednášku napr. o paralelných svetoch a teoreticky pochopíme, že niečo také existuje a ako cca to celé funguje, je úplne iná káva, než reálne s týmito svetmi pracovať.

Pokiaľ sa adept mágie neunúva ísť do hĺbky veci, ak nie je ochotný venovať štúdiu svoj drahocenný čas a úsilie, ďaleko sa nedostane. Bude stále len korčuľovať po povrchu a možno bude vedieť o mnohých témach pekne rozprávať, ale to je asi tak všetko.

Základ je nehnať sa informačne vpred bez toho, aby sme si tie informácie aj vnútorne "ošahali" a nadobudli reálne praktické skúsenosti. Ak od žiaka počujeme vetu "ako to mám trénovať?", je to dobré. Ak počujeme "okej chápem poďme ďalej, veď som neprišiel na výučbu len kvôli jednej informácii", je to problém. Chce to veľa času a námahy, nie je to instantná polievka, ktorú stačí zaliať horúcou vodou a už je z človeka mág. Ak teória a prax nejdú ruka v ruke, skôr či neskôr narazíme na bariéru, cez ktorú sa proste ďalej nepohneme a budeme musieť začať od samého začiatku.

December 5th, 2016 at 13:28
 12 

Postupom času (ak budeme pozorní), si každý na sebe budeme môcť všimnúť, že v živote mága sa introspekcii nevyhneme už nikdy.
Domnievať sa, že po určitom duchovnom vývoji či hierarchickom postupe, sa nás téma osobných vnútorných démonov týkať nebude, je prinajmenšom naivné. Rozdiel v tomto ohľade medzi začiatočníkom a znalcom mágie je len ten, že "ostrieľaný" mág, ak už v sebe vnútorného démona novo objaví, so sebou bude vedieť následne pracovať omnoho efektívnejšie a bude vedieť svoju novo nájdenú temnú stránku účinnejšie spracovať.
Pokiaľ žijeme v ľudských telách a kráčame po tejto zemi, potiaľ sme vystavení vlastným ľudským pohnútkam, netreba sa klamať že je to s nami inak. Choronzon je už od 16.stiročia (Johnom Dee-om) dobre označený za znôšku našich vlastných slabín a temnôt, ktoré nám ako ľuďom v ľudských telách vládli, vládnu a vždy vládnuť budú (alebo sa o to aspoň budú zriedkavo či často pokúšať). Mág ich musí mať na vedomí a vedieť ich dostať pod kontrolu (nie potlačiť na krátky moment). Je len na ňom ako ich spracuje. Tu sa dostávame k citácii, ktorú v tejto diskusii už niekto vyzdvihol - "upriamiť pozornosť na miesta, kde to bolí najviac"... Totiž hrabkať sa vo svojich povrchových "boľačkách" a tváriť sa pri ich zdolávaní, že teraz sme premohli celú našu vnútornú galaxiu, je rovnaké ako v diskusii vyššie zmienený hon na magické informácie vstrebávané z rýchlika - nevedie to tam kam by sme chceli.

December 5th, 2016 at 14:16
 13 

Danu knihu som necital (snad raz), tiez neviem posudit cim prechadzaju najvyssi magovia (snad raz) ale viem ze kazdy mame ineho demona, s ktorym bojujeme. Cim hlbsie idem do svojho vnutra, tym viac musim byt pripraveny na vacsie 'prekvapenia'. Potom to uz nie je len o spoznavani ale aj o prijati, ovladnuti a v neposledom rade o preziti. Krasa spociva v tom, ze ked si myslim, ze som nieco zvladol, objavi sa predo mnou zase nieco nove.

December 5th, 2016 at 17:45
 14 

Avais, to čo som písal v mojom komentári som myslel iba na démonov, o ktorých už viem a našiel som spôsob ako na nich. Mne to funguje a odporúčam sa vrátiť k veciam, ktoré si myslíme, že máme zvládnuté.
Mimochodom, poslal som ti to mailom a ktokoľvek má záujem, pošlite mi mailik 🙂
Veľmi dobre tu niekto podotkol, že aj keď niečo už zvládnem, neznamená to, že tomu už nemusím venovať pozornosť. Práve tu sa často dejú veľké omyly. Mág, si musí dávať stále pozor na svojich démonov, ale na to čo už vie zvládnuť, má v samom sebe vlastný recept, že ako, a treba ho stále používať. Inak na danej veci znovu stroskotá a potom sa čuduje, ale veď to som mal už zvládnuté. Taktiež ako kolega Stratus povedal, zvládnutá vec môže naberať neskôr iné rozmery a je ťažšia a ťažšia. A ako kolegyňa Maat spomenula, treba to mať neustále vo vedomí a pracovať s tým. Keď sa mi aj niečo podarí zvládnuť, neodložím to do poličky. Stále to mám vo vedomí a používam to.

December 9th, 2016 at 00:25
 15 

Dobrý postreh Theos - ak nájdeme vlastný recept na zvládanie seba samého, treba ho už len používať. Kolegovia a učitelia nám síce v tomto smere môžu dať rôzne tipy a návody pre inšpiráciu, ale každé vnútro funguje trošku inak a chce to predovšetkým poctivú samostatnú prácu, nečakať na manuál zvonku.

Prekonávaním malých prekážok sa učíme prekonávať tie väčšie, malými výzvami sa pripravujeme na tie väčšie. Ak sme otočení správnym smerom, netreba už nič len kráčať.

December 11th, 2016 at 10:43

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.