Na internete som našiel jeden príbeh a nedá mi sa s Vami nepodeliť oň.
Dovolím si malú citáciu: “Ale už si aspoň uvedomuje, že má niekde problém. Jediné, čo musí, je udržať si nadhľad a pozrieť sa na seba a svoje konanie objektívne a bezemočne, akoby “zhora”. Vtedy má šancu to zvládnuť.
Žiaľ nie všetci ktorí sa vydali na túto cestu došli do cieľa.
A ak sa Vám kolegovia chce, odpovedzte mi na otázku.
Keby ste vedeli čo vás čaká na tej ceste,ktorú ste absolvovali, vydali by ste sa na ňu znovu?
Aké to je, keď nedokážete ovládať svoje vnútro? Pre niekoho bežná realita, s ktorou sa proste zmieri a povie si, že sa nechce a nemieni ovládať. Pre niekoho dlhý boj so sebou samým. A možno občas kombinácia oboch situácii.
Zobraziť celý príspevok »
Neviem slepo prijať pravdu iných len preto, že oni to tak tvrdia. “Aj keby to bola stokrát pravda, nebude to moja pravda”, ako písala Elizabeth Heich. Nuž, znie to veľmi pekne, ako z pohľadnice alebo pamätníka.
Pokúsim sa Vám popísať priebeh môjho stretnutia so spoločnosťou SaveMax, ktoré prebiehalo asi takto:
Na profesii som našla lukratívnu pracovnú ponuku bez nejakých špeciálnych požiadaviek na zamestnanca, tak teda som sa prihlásila. Odpoveď samozrejme nenechala na seba dlho čakať. O pár dní som už bola pri Tescu na Kamennom námestí a vchádzala do budovy kde dotyčná spoločnosť vtedy sídlila (neviem či tam ešte majú nejakú kanceláriu, lebo podľa mojich vedomostí vtedy sídlili na niekoľkých miestach v BA, len inzeráty vychádzali pod názvom inej firmy aj keď na stene už vysela značka SaveMax.)
Nedávno som čítala jeden vtip… Možno je to nevhodné dávať do blogov, ale zamyslela som sa nad ním… a napadlo ma pár vecí.
„Nejaký muž sa plazí v noci po zemi pod svietiacimi pouličnými lampami.
„Stratili ste niečo?“ pýta sa policajt.
„Áno, kľúče.“
Policajt pomáha pri hľadaní. Po piatich minútach sa opýta: „A ste si istý, že ste ich stratili tu?“
„Nie, stratil som ich tam vzadu. Ale tu je lepšie vidieť.“ Hovorí muž“
Muž sa plazí po zemi…. hľadá stále tam, kde nič nemôže nájsť…. či je to láska, šťastie…niečo v čom verí, že existuje…. priatelia…. Neúnavne sa plazí pod svetlom….
Kľúč ale leží kdesi v temnote.
Chlapec a dievča išli na motorke viac ako 120km/h…..
D: Spomaľ prosím. bojím sa…
Ch: Nie to je zábava…
D: To teda nie je….Prosím spomaľ…
Ch: Fajn. Ak mi povieš že ma miluješ…