Chlapec a dievča išli na motorke viac ako 120km/h…..
D: Spomaľ prosím. bojím sa…
Ch: Nie to je zábava…
D: To teda nie je….Prosím spomaľ…
Ch: Fajn. Ak mi povieš že ma miluješ…
Nedávno som čítala jeden vtip… Možno je to nevhodné dávať do blogov, ale zamyslela som sa nad ním… a napadlo ma pár vecí.
„Nejaký muž sa plazí v noci po zemi pod svietiacimi pouličnými lampami.
„Stratili ste niečo?“ pýta sa policajt.
„Áno, kľúče.“
Policajt pomáha pri hľadaní. Po piatich minútach sa opýta: „A ste si istý, že ste ich stratili tu?“
„Nie, stratil som ich tam vzadu. Ale tu je lepšie vidieť.“ Hovorí muž“
Muž sa plazí po zemi…. hľadá stále tam, kde nič nemôže nájsť…. či je to láska, šťastie…niečo v čom verí, že existuje…. priatelia…. Neúnavne sa plazí pod svetlom….
Kľúč ale leží kdesi v temnote.
Chlapec a dievča išli na motorke viac ako 120km/h…..
D: Spomaľ prosím. bojím sa…
Ch: Nie to je zábava…
D: To teda nie je….Prosím spomaľ…
Ch: Fajn. Ak mi povieš že ma miluješ…
Opäť si dovolím obťažovať Vás niekoľkými svojimi myšlienkami. Posunulo ma k nim čítanie knihy, ktorú som nedávno dostala od jedného nemenovaného pána.
Pre tých, ktorý čakajú pokračovanie, je tu malé sklamanie. Nepojednávam tu o pokračovaní v kontrole snov. Len o tom, že občas niektoré veci, hoc vidíme, tak ich nevidíme.
Tagy: Kontrola snov, Snivanie
Zaujalo ma niečo. Toto napísala o mne jedna moja žiačka a myslím, že vystihla moju podstatu asi úplne, hlavne v tej poslednej vete.
Ľudí odjakživa priťahovali zvláštne magické bytosti, akými sú aj upíri. Je to náhoda? Možno všetky knihy a legendy o upíroch sú len akýmsi prejavom podvedomej informácie o niečom, čo možno kedysi existovalo, alebo v potlačenom povedomí ľudí stále existuje. Ale vo forme rozprávania príbehu, románu alebo ako film, je to oveľa prijateľnejšie, než keby sme mali pripustiť, že takéto tvory sa pohybujú medzi nami.
Raz v noci ma Ašarat zaviedol na jedno zaujímavé miesto, kde sa ponad celý objekt ťahá v úctyhodnej výške akási kovová konštrukcia. Keď sa ma prvýkrát spýtal, či mám chuť vyliezť hore a trochu sa tam poprechádzať, pravdu povediac moc som sa na to necítila. V poslednom čase mám nervy tak trošku rozbité, teraz sa k tomu pridali aj nejaké zdravotné problémy a bola som celkovo dosť zoslabnutá, takže som si vôbec nevedela technicky predstaviť, že čosi také by som mohla prežiť bez ujmy na zdraví. No ale keď sa spýtal aj druhýkrát, tak som si povedala, že keď sa vyskytla príležitosť niečo nové si vyskúšať, tak by bola škoda nevyužiť ju len preto, že si myslím, že to nezvládnem. Človek nikdy nevie, čo prežije a čo nie, kým to nevyskúša. No a kedy je lepší čas na prekonávanie vlastného strachu, než keď ledva stojíte na nohách? 🙂
Tagy: prekonávanie strachu, strach, výčuba mágie